4.6.2015
...
Dôležité je to, že mechanizmus sionisticko-internacistickej expanzie, ktorý je v nich opísaný, skôr garantuje vo vzniknuvších podmienkach samozničenie ľudstva, než zavŕšenie expanzie majiteľov biblického projektu.
Tendencie k lavíne podobnému rastu objemu inFormácií v epoche vedecko-technického rozvoja a rozšíreniu vrstvy ľudí, disponujúcich metodologickou kultúrou (objektívne rozbíjajúcou davo-„elitarizmus“), vedú v perspektíve k vojne koncepcií na úrovni 1. - 3. priority zovšeobecnených zbraní, medzi nadžidovským prediktorom a jeho expanzii sa protiviacimi blokmi
Neudržateľnosťou, bezmocnosťou cieľovo orientovanej globálnej koncepcie nadžidovského prediktora je strata riadenia na prvých pozíciach plnej funkcie riadenia. Je to dlhodobá a trvalá strata riadenia. Ak ekologickú krízu ešte možno, hoc by s veľkou námahou, považovať jednoducho za pád kvality riadenia pri zachovaní celkovej kontroly nad chodom procesov v globálnom meradle, tak vytvorenie jadrových zbraní spolu s prepuknutím tendencií ku konceptuálnej samostatnosti tu v Nemecku, tu v ZSSR tu v Japonsku je prvým zvonením, naznačujúcim, že je čas opustiť biblickú koncepciu davo-„elitarizmu“ v sionisticko-internacistickom prevedení v globálnom meradle a rozpracovať niečo životaschopnejšie a radostnejšie.
Objavenie sa jadrových a iných druhov genocídnych zbraní s veľkou ničivou silou a s vysokou rýchlosťou účinku tiež kvalitatívne zmenilo situáciu a je ekvivalentné strate riadenia nadžidovského prediktora. Špičky - elita slobodomurárstva celkovo po tisícročia nikdy nebola rukojemníkom davu alebo nejakých sociálnych skupín, ktoré neboli znacharmi.
Pri existencii niekoľkých konceptuálne samostatných centier riadenia v globálnej spoločensko-ekonomickej formácii nemôžu byť genocídne zbrane s vysokou rýchlosťou účinku používané ani na vydieranie zdravo mysliacich. Vytvárajú totižto štatistickú predurčenosť vzniku konfliktu s ich použitím, v dôsledku chýb personálu štábov a zlyhaní činnosti technických prostriedkov spracovania inFormácií v systémoch ministerstiev obrany. Najväčšie nebezpečie súčasnosti tkvie v „náhodnom“, t.j. štatisticky predurčenom BEZCIEĽNOM začatí vojny s použitím genocídnych zbraní. Účelová (cieľavedomá) vojna aj s použitím genocídnych zbraní potrebuje čas na prípravu a nemôže sa začať z dôvodu „vlastnej - seb-e-ckej“ iniciatívy ani jednej z krajín, kde je slobodomurárstvo. Cieľavedomá vojna s účasťou základných veľmocí konglomerátu sa môže začať iba so schválením vyššieho slobodomurárstva.
Avšak vojna „po chybe“ je neriaditeľná a nepredvídateľná. A pri dnešnej úrovni rozvoja zbraní jej najpravdepodobnejším výsledkom je globálna katastrofa kultúry alebo globálna ekologická katastrofa, ktoré neušetria ani vyššie slobodomurárstvo.
Okrem vojny, v podmienkach, keď konkurencia a úrok, ako dva biče, šľahajú podnikateľa, sa bezpečnosť výroby pre personál a životné prostredie odsúva vo väčšine prípadov až na posledné miesto. Preto tragédie jadrových ponoriek „Trasher“, „Komsomolec“, „Kursk“, priemyselné katastrofy v Bhópale, Černobyle a im podobné sú štatisticky predurčené s dostatočne vysokou pravdepodobnosťou samotným davo-„elitarizmom“ aj bez diverzií a intríg nepriateľov, hoci práve takéto objekty sú najviac lákavé pre vykonanie diverzných - sabotážnych akcií. T.j. nadžidovské znacharstvo sa prvykrát v histórii terajšej globálnej civilizácie stalo rukojemníkom davu.
Ale aj vojna „podľa plánu“ v súčasných podmienkach je vec takisto ťažko predpovedateľná.
Je známe, že „neutrálne“ Švajčiarsko sa počas niekoľkých storočí vojen nezúčastňovalo. Ale analýza inFormčných a finančných tokov, vedúcich cez Švajčiarsko počas francúzsko-pruskej vojny v r. 1870, počas prvej a druhej svetovej vojny a jeho úloha v príprave kádrov revolucionárov pre všetky európske revolúcie a menšie štátne prevraty od 18. do 20. stor.; sústredenie svetových bánk v spojení s najnižšou úrovňou sociálneho napätia v jeho DAVO-„ELITÁRNEJ“ spoločnosti; v spojení s výlučne „čistou“ výrobou, hovoria o jeho osobitej úlohe v systéme riadenia Euro-Amerického konglomerátu. Osobitne zdôrazňujeme riadenie vojen. Švajčiarsko, vďaka svojej „tichosti“, sa javí najvhodnejšou štátnou základňou pre pobyt prediktora konglomerátu. Od staroveku jednym z najdôležitejších princípov vojny je útočiť na centrá riadenia. Preto je štatisticky predurčené, že v prípade jadrového konfliktu za účasti Euro-Amerického konglomerátu niekto bude pokladať za účelné nezabudnúť ani na „neutrálne“ Švajčiarsko, počom vyplesne megatonovou náložou Ženevské jazero na jeho okolie. Ak sa toto dovtípia, tak povolenie Generálneho štábu si nebudú pýtať, zvlášť, keď Generálny štáb stratí dôveru počas bojových akcií. Jadrových zbraní je u každého v arzenáloch nadbytok – o jeden cieľ naviac, o jeden menej – neveľký rozdiel. Domyslieť si to môžu aj príslušníci ozbrojených síl samotného konglomerátu: oni v jadrovej vojne tiež „nemajú čo stratiť“, s jej začatím už naisto všetko stratia.
Predpokladajme, že jadrová vojna nevyvolá globálnu ekologickú katastrofu, a že ju celú je možné vyhrať. Pri rozhovoroch o cestách dosiahnutia víťazstva v jadrovej vojne sa kvôli historickej neznalosti a negramotnosti v oblasti sociálnej psychológie a teórie riadenia obyčajne zabúda na oneskorovanie kapitulácie ozbrojených síl a ich jednotlivých jednotiek vo vzťahu ku kapitulácii vlády. Jednotlivé jednotky japonskej cisárskej armády na Filipínach kapitulovali až v 60. rokoch. Posledná loď spojencov antihitlerovskej koalície bola potopená nemeckou ponorkou v auguste 1945: t.j. po prehliadke víťazstva a 3 mesiace po podpísaní bezpodmienečnej kapitulácie Nemeckom.
Dnešná atómová ponorka nesie 16 – 24 rakiet s oddeliteľnými bojovými hlavicami, s možnosťou ich individuálneho navádzania. Ak sa „stratená“ strategická raketová ponorka počas úspešne vyhranej jadrovej vojne náhle „objaví“ po pol roku od jej skončenia, tak je to ekvivalentné jadrovému Blitzkriegu (bleskovej vojne)*, ktorý nikto neočakáva, ku ktorému nikto nie je pripravený, a na ktorý sa nebude koho dopýtať. A hoci je to nezmyselná, ale predsa len pomsta víťazovi. A takáto akcia môže byť takisto vopred predpísaná Generálnym štábom „porazenej“ strany.
Okrem toho, vedecko-technický rozvoj zjednodušuje a zlacňuje výrobu všetkého a všade. Preto sa môže jadrová zbraň časom objaviť v rukách nielen štátov, ale aj mafií. Ako transportné prostriedky možno využiť nielen vojenskú techniku, ale aj autá, motorové člny, jachty, súkromné lietadlá a pod.. K tomu ešte zostáva pridať prognózu jadrovej zimy v prípade začatia jadrovej vojny. Aj keď je neistá – mýlna pri dosiahnutej úrovni rozvoja zbraní, tak „progres“ vo veci tvorby nových vzorov zbraní nevyhnutne vedie k tomu, že Zem sa stáva tesnou pre vojnu s použitím novších prostriedkov a nevydrží ju.
V davo-„elitárnych“ sociálnych systémoch nevyhnutne bežia preteky v zbrojení na úrovni 6. až 4. priority zovšeobecnených zbraní. Preteky v jadrovom zbrojení sú len ich časťou a zákonitým výsledkom rozvoja technokracie v davo-„elitarizme“. Ak by si prediktor–korektor Euro-Amerického konglomerátu uchránil riadenie, tak by sa musel postarať o zmenu koncepcie globálneho rozvoja ešte do toho momentu, ako energia výzbroje davu alebo „elitárnych“ skupín davu, bude schopná BEZ JEHO VEDOMIA vyvolať minimálne globálnu katastrofu kultúry.
Schválenie vytvorenia jadrových zbraní bolo dané USA prostredníctvom A. Einsteina, kontrolovaného sionistami, z dôvodu pochybnosti vyššieho slobodomurárstva o porážke Nemecka. V Nemecku sa viedli práce na vytvorení jadrovej zbrane a v prípade jeho úspechu vo vojne so ZSSR malo Nemecko vysoké šance, po zavŕšení prác na atómovej bombe, sa dostať spod kontroly konglomerátu.
Víťazstvo ZSSR, v spojení so získaním konceptuálnej samostatnosti, vyvolalo snahu do vyšších tajomstiev nezasvätenej „elity“ USA realizovať jadrový monopol, čo hrozilo vyviesť globálny historický proces vo veľmi krátkom čase spod kontroly vyššieho slobodomurárstva, pretože úspech USA vo vojne nebol zaručený.
Odtiaľto aj obvinenie manželov Rosenbergovcov v USA zo špionáže v prospech ZSSR, prípad Klausa Fuchsa, prípad Peňkovského v ZSSR, utajené miesta biografie A. D. Sacharova a ďalšie podobné manipulácie v globálnom rozsahu s jadrovo-raketovou inFormáciou nanajvýš odrážajú úsilie nadžidovského prediktora uviesť preteky v zbrojení do rovnovážneho režimu predtým, ako „medené prilby – zelené mozgy*“ z „elity“ sa zamerajú na ovládnutie sveta z vlastnej iniciatívy v snahe v čo najkratšej dobe využiť svoj monopol na „superzbraň“. Hoci preteky v raketovo-jadrovom zbrojení po odstránení Stalina a obnovenie konceptuálnej podriadenosti ZSSR Západu umožnili spustošiť národné hospodárstvo ZSSR, jednako rovnovážny režim vzájomnej „špionáže“ v zbrojných pretekoch – to nie je obnovenie riadenia konglomerátu v globálnom rozsahu, ale iba oddiaľovanie katastrofy do budúcnosti: počítačová automatizácia vyvádza systémy riadenia ozbrojených síl ako celku spod kontroly človeka (prediktora) mierou rastu akčnej rýchlosti strategických zbraňových systémov. Zlyhania v práci počítačových systémov, jak v dôsledku narušenia činnosti technických prostriedkov, tak aj chybami programátorov, sú štatisticky predurčené. Stávkou v tejto nezmyselnej „rulete“ je život ľudstva. R. McNamara – minister obrany USA v rokoch vietnamskej vojny – dokonale oboznámený s priebehom pretekov v zbrojení, no neoboznámený s vnútornými silami a riadením v globálnom historickom procese, nazval svoju knihu: „Cestou chýb ku katastrofe“. Možno preto, že v nej neuviedol koncepciu východu z globálnej krízy, ktorá svojou podstatou je krízou straty riadenia.
V podstate, je to v americkej tlači odraz toho faktu, že nadžidovské znacharstvo fakticky splynulo s davom a stalo sa rukojemníkom jeho expanziou zrodeného rastu energetického vyzbrojenia ľudstva a predovšetkým jadrových zbraní. Žrectvo sa predtým nikdy nestalo rukojemníkom davu. A východ zo situácie krízy riadenia nie je v dohodách vojenských špecialistov a politikov, ale vo vytvorení udržateľnej globálnej koncepcie rozvoja VŠETKÝCH NÁRODOV, a nie tých alebo oných, čímsi „vybraných“ pre nejaké ciele.
Ako ukazuje analýza možností, marxizmus, orientovaný na svetovú socialistickú revolúciu, odzrkadľoval snahu nadžidovského prediktora zavŕšiť koncentráciu riadenia v globálnom rozsahu s jednorázovou zmenou globálnej koncepcie rozvoja. No historický osud marxizmu núti k záveru, že tento „silný manéver“ sa na konceptuálnej globálnej úrovni riadenia ukázal ako nie úspešný, ale chybný, a len zhoršil situáciu, pretože práve filozofia „čistého“ materializmu stimulovala výskumy v oblasti prírodných vied, zákonite privedšie k vytvoreniu nebezpečných technológií a jadrových i raketových zbraní1. Na filozofickej úrovni všetky problémy raketovo-jadrovej techniky boli riešené už koncom 19. – začiatkom 20. storočia. Do životnej praxe toto všetko (tieto nebezpečné technológie)* zaviedli intelektuálne silní degeneráti z davu, nezamýšľajúc sa nad osudom ľudstva. Ale predovšetkým „zvrátenie“ „žrectva“ odobrilo takýto druh výskumu. Neúspech sociálnych premien na osnove marxizmu je zákonitým následkom príťažlivosti jeho ideí sociálnej spravodlivosti v kombinácii s jeho absenciou teórie riadenia spoločnosti, jeho výrobou a prerozdeľovaním v období kapitalizmu a v prechodnom období k socializmu, „vylepšených“ poriadnym dielom antinárodného sionistického internacizmu, prítomného v systéme v tichosti. Marxizmus-leninizmus v jeho kanonickom tvare nezabezpečuje východ z krízy davo-„elitarizmu“. Fakt odstránenia Stalina2 a zmena koncepcie rozvoja v ZSSR po jeho smrti hovorí o nechápaní vo vyšších úrovniach slobodomurárstva a nadžidovského prediktora nebezpečia davo-„elitarizmu“ v jeho ďalšom rozvoji pre všetko živé na planéte. Sotva bolo účelné aj odstránenie prezidenta USA J. F. Kennedyho.
Súčasné rozhovory o „mesiášovi“, „antikristovi“, nejakom Emanuelovi, narodenom a obrezanom v Izraeli v r. 1962, môžu len odrážať prípravu nadžidovského prediktora k v poradí ďalšiemu pokusu o zmenu globálnej koncepcie rozvoja ľudstva.
V súčasnosti globálna ekologická kríza a genocídne zbrane, rozliezajúce sa po svete, hovoria o strate riadenia v konceptuálnej skupine (úseku, centre) pri realizácii plnej funkcie riadenia Euro-Amerického konglomerátu. V globálnom rozsahu sa kríza absencie jedinej koncepcie rozvoja prehĺbuje snahou aktivizovavších sa Východoázijských, a predovšetkým regiónov koránickej kultúry vo svojom rozvoji o konceptuálnu samostatnosť od nadžidovského prediktora. Udalosti v Perzskom zálive sú len začiatkom týchto procesov.
Dlhodobá strata riadenia v konceptuálnom centre pri realizácii plnej funkcie riadenia (minimálne dlhodobá strata kvality riadenia) hovorí o narušeniach v činnosti nadžidovského prediktora-korektora, až po jeho degradáciu do programovo-adaptívnej schémy riadenia, pri ktorej je nemožná zmena koncepcie (i riadenia) bez vonkajšieho zásahu.
To, čo je v súčastnosti známe o organizácii znacharských hierarchií staroveku (jedného z druhov mafie), umožňuje vyčleniť rad faktorov, ktoré mohli viesť k takému typu degradácie.
Mnohostupňovitosť zasvätenia do znalostí vyšších úrovní hierarchie viedla k tomu, že s určitou inFormáciou sa človek stretával nie v detstve, kedy je maximálna sviežosť prijímania inFormácie a citlivosť duše, ale v zrelom veku, kedy určitá inercia (zotrvačnosť) myslenia, neústretovosť k novým znalostiam, zadávaniu otázok, postihuje ľudí aj s veľmi vysokou kultúrou myslenia. (Inercia - zotrvačnosť myslenia sa odlišuje od konzervativizmu, pretože konzervatizmus predpokladá neschopnosť odvrátiť sa od starého, a inercia myslenia predpokladá neschopnosť samostatne získať nový pohľad na známe a neznáme).
Prítomnosť „hermetických“ učení, predurčených pre vnútorné používanie v hierarchii, zapisovaných v inotajoch a predávaných v strohých termínoch vedeckých a filozofických kategórií VÝLUČNE ÚSTNE, viedlo k „zabúdaniu“ hierarchiou celkovo zriedkavo v praxi používaných znalostí a pokazeniu obsahovej časti inotajov pri mnohonásobných výkladoch.
Činnosť tohto faktora bol prehĺbená zničením stacionárnych dlhodobých archívov informácií: chrámov cudzích kultov, knižníc a pod., v počiatočnom štádiu žido-kresťanskej a následne muslimskej expanzie.3 Zmiznutie vierohodných, chronologicky dôsledných letopisov spravilo „neviditeľnými“ nízkofrekvenčné procesy, na pozadí ktorých prebiehali všetky ostatné.
Dominancia fonetickej písomnosti, pri úplnom vymiznutí typov písomností, priamo odzrkadľujúcich činnosť predmetno-obrazového PROCESNÉHO myslenia, viedla v Euro-Americkej civilizácii k znehodnoteniu zmyslu správ pri synonymickom prepracovaní textov, podaniach, prekladoch, skracovaniach a pod. a navyše vytvárala podmienky, v ktorých rozkvitlo prázdne táranie, nenesúce žiadnu predmetno-obrazovú inFormáciu.
Mnohé staroveké učenia vyžadovali odstránenie osôb zo žreckej a vyššej štátnej činnosti, ktoré nemali telesnú úplnosť a celistvosť, aby faktor zmrzačenia, narušujúc nejaké stránky normálne rozvinutej prirodzenej psychiky, sa neprejavoval vo výsledkoch takejto činnosti. Obrezanie – to je zmrzačenie. Ak v procese splývania znacharstva so židovskou verchuškou – špičkou znachari na to zabudli a stali sa obrezanými, tak týmto podkopali svoj potenciál rozvoja nervového systému.
Okrem toho, do 20. storočia prediktor vládol, súdiac podľa všetkého, iba čiastkovými špecializovanými verziami teórie riadenia, pojmovo a terminologicky navzájom izolovanými a predurčenými na kontrolu každej zo sfér života davo-„elitárneho“ sociálneho systému.
Dlhodobý monopol na akúkoľvek činnosť vedie k nekritickému prijímaniu výsledkov tejto činnosti. Osobitne sa to týka výsledkov, podmienených nízkofrekvenčnými procesmi, ktorých pozorovanie je sťažené hlavne „krátkou pamäťou“ (letopisy zničili) a skostnatelou filozofiou, slepou k týmto procesom.
Čo hralo väčšiu úlohu a čo menšiu – to je druhoradá otázka. Ale hierarchia znacharov, mafia, sa nachádza vždy pod vplyvom týchto faktorov a kvôli inFormačnej vzájomnej uzavretosti úrovní organizácie je odsúdená na stret s faktorom tlaku prostredia. Na reakciu naň jej štruktúra nie je prispôsobená a nemá potrebnú inFormačnú podporu. V tom prípade je pravdepodobná strata riadenia ohľadom rýchlosti – akčnosti počas vypracovania reakcie na faktor. Možná je zvratná i nezvratná strata riadenia.
1 A hlavne – marxizmus ukázal davu rozdiel medzi dogmatickou a metodologickou filozofiou. Následkom toho sa aktivoval proces transformácie časti davu na akcieschopné žrectvo.
2 V diele „Ekonomické problémy socializmu v ZSSR“ J. V. Stalin hoci aj používal marxistický lexikón, v podstate vyniesol nad marxizmom smrteľný príhovor (rozsudok), pretože navrhol preskúmať pojmový aparát metrologicky neopodstatnenej nesprávnej marxistickej politickej ekonómie, operujúcej prakticky nezmerateľnými kategóriami: „základný a nevyhnutný pracovný čas“, „nevyhnutný produkt a nadprodukt“ a pod.
3 Okrem toho, počas celej písomnej histórie, bola prítomná úmyselná „čistka“ a falzifikácia archívnych materiálov.
Informační báze KSB