10.1.2015
...
Časť mutácii v jedných podmienkach (ako vonkajších, tak i vnútorných, geneticky podmienených) môže vystupovať ako veľmi pozitívny príznak a v druhých ako genetický defekt . Sú však v prírode procesy, ktorých frekvencia je vyššia ako zmena pokolení v genealogických líniach. Zmene nimi vyvolaného charakteru tlaku na druh, sa musí prispôsobiť každý jedinec daného druhu. V opačnom prípade bude populácia, ktorá sa stretne s takýmto typom tlaku vonkajšieho prostredia, a ktorému sa nestíha prispôsobiť, postihnutá, hoc až do zmiznutia druhu z biosféry. To môže priniesť újmu mnohým ďalším druhom živých organizmov, zviazaných s prvým napríklad cez potravinový reťazec (kto hoho je). Tak sa môže zmeniť celá biocenóza a v princípe celá biosféra.
Reakcia biologického druhu na vonkajšie vplyvy prostredia sa prejavuje dvojako:
-
Zmenou potenciálu rozvoja jedincov daného druhu, podmieneným prispôsobovaním sa genotypu v procese prirodzeného výberu;
-
Reakciou (zmenou) v správaní sa jedinca na vplyv jeho životného prostredia, smerujúcej priamo na daného jedinca.
Oba typy reakcii biologického druhu si vyžadujú informačné zabezpečenie1. U rôznych biologických druhov sa charakter tohto informačného zabezpečenia odlišuje predovšetkým v objemoch spravodajskej informácie (deFinujúcej správanie sa jedincov druhu):
-
Predávanej geneticky z pokolenia na pokolenie;
-
Osvojovanej konkrétnym jedincom v priebeho jeho životného vývoja = rastu i počas dospelosti;
-
Ich porovnávaním.
Ak by sme skúmali plynutie globálneho evolučného procesu, tak si môžeme všimnúť, že zjavenie sa nových druhov, vyšších2 vo vzťahu k predchádzajúcim, sprevádza zmenšenie časti objemu geneticky predávanej informácie v celkovom objeme informácii, na základe ktorej sú formované reakcie v správaní sa konkrétneho jedinca (a/alebo skupiny3), prislúchajúcemu k danému druhu. Tak je napríklad prakticky takmer celý objem informácie deFinujúcej správanie sa, funkčnosť druhu u rastlín, mäkkýšov a hmyzu podmienený iba geneticky.
U dospelého človeka – „koruny tvorstva“ – objem negeneticky podmienenej (v hlavnej miere sociálne podmienenej) individuálnej funkčnej (ohľadom fugovania druhu) informácie prevláda nad geneticky podmienenou informáciou do tej miery, že väčšina populácie, minimálne mestskej, už nevníma svoju individuálnu príslušnosť hoc aj k jednému z množstva druhov živých organizmov. Nehovoriac už o svojej príslušnosti k biosfére Zeme celkovo a podriadenosti objektívnym predurčeniam jej bytia. Okrem vedomých zväzkov sa narúšajú aj podvedomé psychické a celobiologické previazanosti s prírodou, keďže mesto je jedným z najsilnejších mutagénnych faktorov4 a genetický aparát človeka je 50-krát vnímavejší ku nim, ako aparát známej mušky octomilky5. Tak človek sám seba stavia do protikladu s prírodou. To sa javí byť aj priamou príčinou globálnej biosférno-ekologickej a ďalších (sú)čiastkových globálnych kríz.
Zvýšenie pomerného a absolútneho objemu negeneticky podmienenej informácie definujúcej správanie sa, sa sprevádzalo rozšírením adaptabilných možností jedincov daného druhu a tak zmenšením individuálnej závislosti jej jedincov od zmien podmienok ich životného prostredia.
Reakcie v správaní sa jedincov daných druhov, u ktorých prevláda geneticky podmienené správanie, sa neodlišujú zjavnou vnútrodruhovou rôznorodosťou. Z tejto príčiny je neflexibilita správania sa druhu kompenzovaná veľkou plodnosťou, rastom pasívnej a aktívnej ochrany voči pôsobeniu neprívetivých faktorov, čo je prosto nevyhnutné pre existenciu takého druhu. Perióda detstva jedincov v takých druhoch buď úplne chýba, alebo je veľmi krátka.
Ak vzniká faktor, pod tlakom ktorého sa genotyp populácie pri zmene pokolení nestíha podriadiť, tak populácia vymiera6.
Nevyhnutnosť osvojenia veľkých objemov negeneticky podmienenej informácie ohľadom správania sa druhu, sprevádza zjavenie sa detstva, v priebehu ktorého jedinec hromadí životne nevyhnutné minimum tejto informácie. Buď individuálne, alebo pod starostlivosťou dospelých jedincov.
Ak vzniká faktor, pod vplyvom ktorého genotyp populácie takého druhu nemôže uspieť v prispôsobovaní sa počas periódy zmeny pokolení v prípade výlučne geneticky podmienených, t.j. jednotvárnych reakcii správania sa u rôznych jedincov, tak sa môže populácia zachrániť vďaka rôznorodosti reakcii v správaní sa jej jedincov, podmienených individuálne negeneticky. To vedie k zníženiu újmy, prinášanej populácii daným faktorom a „získava čas“, v priebehu ktorého sa geneticky udržateľné jadro populácie potenciálne môže prispôsobiť na úrovni chromozómového aparátu vo vzťahu k vplyvu daného faktora (tlaku celkovo dominantných nízkofrekvenčných procesov).
To isté sa týka aj prežitia populácie pri živelných pohromách a prírodných katastrofách v oblasti ich prebývania.
V priebehu evolučného procesu sa globálna ekologická nika (biocenóza, prostredie) biosféry rozširovala. Keď ktorýkoľvek druh vyčerpal geneticky podmienený potenciál osvojenia ekologickej niky, kde sa zrodil, tak buď vytesnil iné druhy, zabral ich ekologické niky, alebo si osvojil dovtedy prázdnu (bez života) niku, transformujúc (adaptujúc) sa geneticky na jej podmienky, prípadne pritom vytvoriac nový druh organizmov.
Na istej etape rozvoja biosféry vznikol druh Človek Rozumný7, ktorého predstaviteľmi sa javí byť celé ľudstvo, nehľadiac na všetku rôznorodosť rás, národov, národností a rodov.
Potenciál rozvoja každého jednotlivca daného biologického druhu, v správaní ktorého je objem negeneticky predávanej informácie významný, je aj vo všetkých vlastnostiach charakterizujúcich jedinca geneticky podmienený. I keď sa môže aj nerozvinúť, nenaplniť reálnym obsahom, ak to podmienky obývaného prostredia neumožňujú. Vo vzťahu k populácii sú genetická podmienenosť i potenciál jej osvojenia podriadené pravdepodobnostnými predurčenostiami, zobrazovanými (reflektovanými) v štatistických zákonitostiach zavŕšenej8 etapy vývoja.
To sa v plnej miere týka i človeka – biologického druhu, nosiaceho najväčší absolútny i pomerný objem (v porovnaní s inými druhmi živých organizmov biosféry Zeme) negeneticky podmienenej informácie, určujúcej jeho správanie sa a zabezpečujúcej najväčšiu pružnosť (flexAbilitu) správania sa v rýchlo sa meniacich okolnostiach.
Obvinenia z „biologizácie“ sociológie, dejín atď., a taktiež o niečo zriedkavajšie obvinenia zo „sociologizácie“ biológie, vyjadrujú predovšetkým nevedomosť sociológóv v oblasti biológie a biológov o dejinách a sociológii. Oficiálni politici9 sú obyčajne neznalí i v ostatných odvetviach vzdelania a nie len v týchto dvoch uvedených10. Vo svojej podstate (obsahu) sa tieto vzájomné obviňovania javia byť spormi o tom, čo je v človeku (a v indivíduu, i biologickom druhu) podmienené geneticky preDávanou informáciou, čo kultúrou a čo vlastným tvorením. Bez odpovedi na tieto otázky je nemožné i „rozdelenie“ biologického a sociologického komplexu náuk „o hraniciach“11.
V našom chápaní je celková komplexita reflexov a inštinktov geneticky podmienená.
Geneticky podmienená je i schopnosť formovania podmienených reflexov. Samotná informácia ohľadom správania, sa navonok zobrazuje ako podmienený reflex, určuje sa vplyvom obývaného prostredia, v ktorom sa daný podmienený reflex vytvára iba u osôb, ktoré sa bezprostredne stretli s týmto vplyvom. Základom formovania podmienených reflexov sa javí byť v živočíšnom svete mechanizmus, celkovo zjavne analogický predmetno-obraznému (procesnému12) mysleniu človeka. Ilustráciou tejto situácie sa javia byť skúsenosti s opicami. Sú známe úspešné pokusy školenia opíc, dôsledkom ktorých vedeli opice z obrázkov dedukovať dôsledky, ktoré bolo možné identifikovať s najjednoduchšími reakciami správania sa typu: „chcem banán“, „daj banán a nie jablko“ atď13. T.j., ide o zaškolenie nejakého systému na hieroGlyfické písmo, zobrazujúce predmetno-obrazné myslenie človeka. Možnosť zaškolenia poukazuje na nejakú zhodu dejov, ležiacu v jej základe14.
Nie sú však zatiaľ známe akékoľvek reakcie v správaní sa predstaviteľov živočíšneho sveta, ktorej základom by mohol byť mechanizmus, analogický vyslovene abstraktno-logickému (diskrétnemu) mysleniu človeka.
So schopnosťou opakovania artikulovanej15 reči sa v živočíšnom svete stretávame u vtákov. Avšak táto „artikulovaná reč“ sa nestala kanálom informačnej výmeny u jej schopných biologických druhov pravdepodobne z dôvodu štruktúry vtáčích mozgov16.
Zo živočíšneho sveta človeka vydeľuje genetická podmienenenosť rozvoja diskrétneho (abstraktno - logického) myslenia v príslušnej perióde jeho rastu, artikulovanej reči a schopnosti realizácie v rôznorodej pracovnej činnosti svojich predsavzatí (zámerov) na základe predvídavosti rôznych možností. Je možné, že do tej – či onej miery sú geneticky podmienené ešte nejaké, zatiaľ nevyužívané možnosti. Avšak práve tieto tri faktori: reč, myslenie (včítane abstraktno - logického), schopnosť pracovať, nejaká sloboda správania sa voči diktátu inštinktov – sa stali základnou osNovou súčasnej ľudskej kultúry17.
Kultúra sa javí byť nosičom ešte jedného (okrem inštinktov, nepodmienených a podmienených reflexov) druhu informácie, určujúcej správanie sa – spoločensky (sociálne) podmienenej, ktorú každý človek dostáva z informačného prostredia spoločnosti.
Ak pod kultúrou chápeme výsledok rôznorodej negeneticky podmienenej činnosti pokolení jedincov druhu Človek Rozumný, tak nemožno popierať, že potenciál osvojenia prostredia človekom je geneticky podmienený. Hoc aj na účet rozvoja kultúry. Spolu s rozvojom kultúry je geneticky podmienená aj v jej základe stojaca organizácia spoločnosti druhu Človek Rozumný. Z tohto dôvodu je kultúra od začiatku a vždy jedným z mnohých faktorov globálneho evolučného procesu biosféry Zeme. Niet „dobrej“ kultúry a „zlej“, t.j. „nekultúrnosti“. Existuje jediná mnohotvárna kultúra - negeneticky z pokolenia na pokolenie predávaná informácia, v ktorej sú zahrnuté náklady kultúry, predstavujúce nebezpečenstvo pre celú kultúru ľudstva a biologického základu kultúry – druhu Človek Rozumný i celú biosféru. Inými slovami: Uvedené skúmanie nás privádza k otázke o objektívnosti Dobra a Zla, ich rozdieloch a rozlíšeniu. Tak je aj proces rozvoja kultúry – globálny historický proces18 – jedným z čiastkových procesov globálneho evolučného procesu biosféry.
...
1 Zároveň sú vždy v konkrétnej miery nevyhnutne prepojené. Viď napr. celkový komplexný funkčný model psychosomatických mechanizmov v medicíne, kde prakticky niet javu s plným vylúčením psychosomatického kontextu. Inak povedané: Každý jav (včítane chorôb) má svoju: A. matrično-egregoriálnu zložku agregátneho modulu kolektívno-individuálneho podvedomia a vedomia a B. zložku uskutočnenú („matherializovanú“)
2 Rozvinutejších. T.j. s väčším pomerom 1. Nad-, ne-genetického (kultúry myslenia daného druhu) a 2. genetického potenciálu druhu celkovo. Resp. zvyšovaním pomeru neurálnej siete (primárneho nosiča negenetickej zložky organizmu) a „zvyšku tela“ u dospelého jedinca voči novorodencovi rovnakého druhu, ako jedného zo štatisticky významných predpokladov rozvoja kognitívnych schopností druhu v rámci jednej generačnej periódy, atď..
3 V prípade dominantne stádovej, rojovej, hejnovej, davovej, či zborovej-súbornej charakteristiky
4 Sama o sebe nadmerná hustota zaplnenia normovej biocenózy nejakého druhu vyvoláva masové zníženie jeho plodnosti, stres s následnými mutáciami, agresivitu, atď. Každý druh rastie do naplnenia optimálneho pomeru daného priestoru, následne ho prekročí a populácia sa stabilizuje. Pre každý druh je táto hodnota aj s ohľadom na lokálne biocenózne špecifiká (množstvo potravy, predátorov, typy a intenzitu žiarenia, možnosti vytlačenia konkurentov, či rozšírenia sa do ďalšej biocenózy, apod.) jedinečná.
5 Druh Drosophilidae, rod Drosophila, používaný z dôvodu periódy cyklov jej reprodukčných schopností často pri laboratórnych pokusoch.
6 Jeden z mnohých evolučných mechanizmov (objektívnych socio-naturálnych zákonov) vyvíjajúcich tlak na evolúciu smerom k vyšším druhom.
7 Či už vznikol na tejto exoplanéte, alebo inej (ako hovoria niektorí zástancovia extraterrestriálneho pôvodu tohto druhu, či života celkovo), stýkal sa - musel prejsť obdobnými evolučnými procesmi definovanými objektívnymi socio-naturálnymi zákonmi, platnými všade v doteraz známom UniVersE.
8 Uskutočnenej, realizovanej
9 V reálnej, v zákulisnej politike to patrí k základom vzdelania príslušného manažmentu a z časti i zadávateľov úloh - dlhodobých i krátkodobých politických kontraktov v pseudodemokratických autoritatívnych režimoch západného neokoloniálneho typu.
10 Inak by nemohli byť kmotrami personálnej politiky štátu v štáte, či firmy, vo firme.. obsadení do im nevlastných funkcii. T.j., tieto prepožičané, kúpené tváre by mohli prísť na „situáciu komplikujúci nápad“, montovať sa do skutočnej politiky stojacej mimo demokratických procedúr a oficiálneho zriadenia. Viď odborne dobre známe ciele tzv. „Zákonov o lobbingu“ západných korporátnych finančno-mediálnych oligarchii. Preto je z pohľadu zachovania otrokárskej pyramídy potrebné osadzovanie tzv. humanitárov (zneučených na štandardných treťotriednych „VŠ“ do topenia sa v produktoch subjektivity) do verejných funkcii, miesto ľudí s prírodovedno-technickým vzdelaním, zameraným viac na hľadanie objektivity. Tí druhí totiž môžu potenciálne inteligenčne konkurovať „kontraktorom“. Česť výnimkám..
11 Jeden z príkladov aplikácie podprahového modulu „Divide et impera“ (Rozdeľuj a panuj), šikovne dávno zavedeného do vedeckej praxe a tak blokujúceho funkčnú spoluprácu, interdisciplinaritu a rozvoj vedy ako takej a tým významne aj blokovanie evolúcie spoloČnosti celkovo. Podobný model zamínovania, ako u tzv. „náboženstiev“, či holývúdskych blockbusterov, či blockformerov, atď..
12 T.j., ´“analógovému“. Prebieha, veľmi zjednodušenene povedané, hlavne v pravej mozgovej hemisfére kortexu. V ľavej prebieha jeho diskretizácia, „digitalizácia“, focus = zaostrovanie..analýza detailov. Viď v publikácii „MSI“ uvedené podobenstvo cesty vlakom a pohľad smerom von, pri občasnom zaostrení na detail celkového prebiehajúceho „filmu“ za oknom..
13 Podobne, ako abstrakcie „ikon“ prispôsobených na ovládaní tabletov, či špecifických programov, ktoré sú mnohé ľudoopy tiež schopné nie len rozlišovať, ale pomocou týchto „hieroglyfov“ do istej miery aj cielene riadiť. No nie len ľudoopy, ale aj iné rozvinutejšie druhy.
14 Odb. „Identitu procesov podstaty analyzovaného fenoménu.“
15 Členenitej, systematicky štruktúrovanej
16 V r.2003 cez noviny a televíziu však prekĺzli vyjadrenia o tom, že niektoré papagáje vraj používajú artikulovanú reč plne vedome na komunikáciu so svojimi opatrovateľmi..
17 Ako sme už vyššie spomenuli, majú do tej – či onej miery aj mnohé druhy zvierat, rastlín a húb niektoré s uvedených kolektívno-individuálnych schopností, avšak vyzerá, že druh Človek Rozumný ich má zatiaľ najviac a CELKOVO v najvyššej kvalite. I keď ho iné druhy v niektorých ojedinelých parametroch predstihovať samozrejme môžu.
18 Globálny dejinný proces ako celok, cekový Globálny proces vývoja dejov v ich vzájomnej vertikálno-horizontálnej previazanosti. Hľadanie a rozvíjanie metodológie rozlišovania objektívnych vzťahoch medzi tendenciami uvedených jednotlivých globálne dominantných socionaturálnych systémov s ich charakteristickými dejmi, ich Vis Maior-centrického, neegoistického hodnotenia a ich riadenia v zmysle snahy o gramotné spriechodňovanie otimálnych variánt ich vývoja, evolúcie. (z eng. „evolve“, „evaluate“ = správne hodnotiť, hľadať objektívnu, dlhodobo, udržateľne v zmysle predikcie perspektívnu Mieru rozvoja)
Informační báze KSB