28.2.2014
příloha DVTR č.3
O-DVTR Príloha 3.doc (116 kB)
R-DVTR Príloha 3.doc (168,5 kB)
(pozn.: verze ke stažení aktualizována 8.7.2015 - korektury)
3. Prirodzený poriadok vládnutia (výkonu moci)
Ďalej je dôležité pochopiť samo sebou sa rozumejúce banality, ktoré je napriek tomu treba vidieť a chápať nie len čisto abstraktne, ale aj v ich prejavoch v procese všeObecno – historického (dejinného) rozvoja ľudstva a jeho národných a mnohonárodných spoločenstiev. Predtým, ako k nim prejdeme, urobíme si malý výlet do oblasti rozlíšenia jednotlivých termínov a pojmov... Pojmy a dojmy...
* * *
Na chvíľu sa najprv vráťme trochu k základom stredoškolskej fyziky a na lepšie pochopenie (intelektovú penetráciu) skúmanej témy aj pre staršiu generáciu, použijeme i zopár starších praktických príkladov:
Spomeňme si, že frekvencia je jednotka, delená buď na dĺžku periódy kmitaní, alebo na celú dobu (dĺžku) trvania neperiodického procesu, ktorý skúmame ako kmitavý proces, obsahujúci v sebe iba plný cyklus jedného jediného kmitu (impulzu):
f = 1/T; rozmer, jednotka frekvencie = [f] = 1/[jednotka merania času].
Okrem toho môžu slovo „frekvencia“ sprevádzať, či už zjavne, alebo „potichu“ vo vzťahu k procesom prenosu, príjmu a spracovávania informácií, epitetá (prívlastky): „nosná“ (napr. modulačná - rádiá) a „taktovacia“ (napr. mikroprocesor). Ich rozlíšenie je nasledovné:
-
nosná frekvencia je frekvencia, ktorá nesie kódované balíky (eng. packets) impulzov signálu (kmitaní).
-
taktovacia frekvencia je frekvencia, pomocou ktorej sa okrem generovania samotnej komunikácie a koordinácie akcií jednotlivých subjekto-objektov riadenia, uskutočňuje výber kódovacích skupín z postupnosti kmitaní, prijímaných na nosnej (modulačnej) frekvencii.
Inak povedané:
Taktovacie frekvencie riadia pri vysielaní na nosnej frekvencii vlastnú štruktúru (konštrukciu, zoStrojenie) signálu. Pri realizácii príjmu na nosnej frekvencii riadia zasa mechanizmus získavania informácie (extrakciu) z celkového signálu.
Presne tak, ako je nastavenie TV/rádia na nejaký kanál televízneho, rozhlasového vysielania, nastavením na nosnú frekvenciu danej stanice. Pri rozhlase napr. “rádio Devín 104,4MHz“. Avšak na to, aby sa prenášaný kódovaný obraz prejavil správne na našom TV prijímači, musia byť v našom televízore správne zadané ešte dve taktovacie frekvencie:
-
frekvencia riadkovania (obnovy riadku) a
-
frekvencia zobrazovania (obnovy obrazu)
Tieto 2 frekvencie sú pri realizácii vysielania v nejakom konkrétnom systéme (PAL, SECAM atď.) spravidla nemenné pre všetky nosné frekvencie.
Toľko k aplikácii modelov teórie kmitania v praxi starších analógových prenosových systémov. Tie isté pravidlá a ďalšie objektívne pravidlá prenosu inFormácií sa však využívajú aj pri digitálnych systémoch, aj keď v trochu inej (niekedy len rozvinutejšej) forme.
Zobrazovacia frekvencia je frekvencia obnovy zobrazovania, predstavujúceho o sebe každý z obrazov. Väčšinou štandardizovaná na frekvenciu kinofilmu s 24 obrázkami (3Byte v zmysle ucelených jednotiek, a nie celkového informačného objemu) za sekundu1. Inými slovami: Počas periódy trvania jednej sekundy musí televízny signál obsahovať celú informáciu, nevyhnutnú pre zoStrojenie sekvencie (série) 24 po sebe idúcich obrázkov.
Avšak každý televízny obraz predstavuje aj sám o sebe sekvenciu „riadkov“ (pásikov zobrazenia), ktorých rozmiestnenie tesne jeden nad druhým, umožňuje zhromaždiť na obrazovke celostný obraz. Na dnes už starších typoch CRT monitorov išlo napr. zvyčajne o 625 riadkov na obrázok. T.j. frekvencia obnovy riadku 1/((625×24) sek.)
Ak sa taktovacia frekvencia zobrazovania v TV prijímači odlišuje od frekvencie zobrazovania prenosovej stanice uskutočňujúcej televízne vysielanie, tak samotné obrázky na monitore televízora sa vytvárajú (sTroja) správne, avšak „idú“ hore, alebo dole. V závislosti od toho, či prijímač zaostáva za zobrazovacou frekvenciou televízneho signálu vysielacej stanice, alebo ju vo vytváraní obrázkov predbieha. Ak sa v televízore (prijímači) odlišuje frekvencia riadkovania (taktovacej frekvencie) od frekvencie riadkovania signálu, tak nie je možné zosTrojiť ani jeden obrázok. Zo signálu je totiž príslušným algoritmom riadiacej jednotky vyberaná z dôvodu frekvenčnej nekompatibility (neprijateľného posuvu, fázy) nesprávna informácia, nevyhnutná pre zostrojenie každého riadku... A vieme, že súhrn riadkov vytvára (sTrojí) zobrazenie (inFormáciu).
Na starých televízoroch boli špeciálne regulačné gombíky „zobrazovacej frekvencie“ a „riadkovacej frekvencie“. Novšie televízory neskôr už automaticky prispôsobovali svoje frekvenčné parametre signálu televízneho vysielania. Tým umožňovali poslucháčovi nevedieť o kódovaní zobrazovania nič.
Ak by ste chceli2 na takomto type monitoru zvýšiť kvalitu zobrazovania (znížiť únavu, „ťahanie“ očí), tak by ste pravdepodobne museli rozmiestniť signály v pásmach s vyššou frekvenciou, ako je počiatočné frekvenčné pásmo. Pri zachovaní hodnoty frekvencie zobrazovania (24 obr./s) je možné kvalitu zobrazovania zvýšiť:
-
na úkor zväčšenia množstva riadkov v každom obrázku. To prináša zo sebou nevyhnutnosť zväčšenia frekvencie obnovy riadkov (riadkovania).
-
pomocou zvýšenia objemu informácií, charakterizujúceho každý riadok (množstvo bodov v riadku, príp. tzv. DPI, stupňov svetelného kontrastu, odtieňov farieb atď.)3
Uvedený postup však môže vyžadovať prenos signálu na vyššom frekvenčnom pásme nosnej (modulačnej) frekvencie, keďže v predchádzajúcom frekvenčnom pásme nemôžeme rozmiestniť na časovom intervale 1 s/(625×24) množstvo kódových skupín, nevyhnutné pre správne zobrazenie riadkov vysokokvalitného zobrazenia4.
poznámky
1 so zakomponovaným vnemovo-bezpečnostným zásobníkom nad 16bitov (2 bytov = 2x8 bit vnemových jednotiek za sekundu (= security buffer zone 8 bit = 1Byte), cez ktorú ľudské abstraktno-logické vnímanie (zaostrenie = focusing) nie je schopné prejsť za žiadnych okolností. Jednoducho povedané: obrazová sekvencia mu splýva do jedného deja a nerozoznáva jednotlivé fragmenty chronológie, časovej osi
2 Len pre zjednodušený analogický praktický technický príklad
3 Možnosť porovnania vysokokvalitného zobrazovania (v ktorom je zafixovaných viac detailov) s hrubším (menej kvalitným) poskytuje aj súčasné televízne vysielanie. Pri interviu predstaviteľov utajených svedkov, či agentov prajúcich si zachovanie anonymity, je zobrazenie tváre v štúdijným spracovaním réžie zmenené na súbor farebných štvorčekov. V podstate ide o fragmenty obrázku, obsahujúce tvár v takej forme, akú by mal celý obraz v prípade štandarde televízneho vysielania s menším množstvom riadkov v obrázku a s menším množstvom bodov v riadku.
Existuje analógia tohto synteticko-protézového systému so systémom podprahového zobrazovania u biologických modelov (včítane človeka). Spomínaná FIE = 1. forma (obraz), jej 2. prenos (inForma) a 3. zmena vedomia, stereotypov myslenia a konania (existencie) cieľového objektu. Riadkovanie a hustota jednotlivých RGB bodov, resp. DPI (eng. „dots per inch“), svetelnosti atď. je v tomto zmysle analógiou konkrétnych MIER zobrazovaného (inFormovaného..ako „proces prenosu“) obrazu (lat. Formy). Miera presnosti tejto v pozitívnom zmysle „AtÓm-izácie“ (či už abstraktno-logickej... matematicko-štatistickej a/alebo emočno-spojitej... inTuitívnej) je mierou potenciálnej schopnosti tvorenia = sTrojenia daným InDiviDuom. Ide o fraktálovú analógiu (viď. známy odb. tech. pojem „fraktál“). Predstav si špirálu s tromi kruhmi. Väčší je FIE, menší je MIM a v 2-D zobrazení z boku prechádza tento trojuholník do bodu singularity, tvorenia, nekonečnej zmeny stavu existencie do nového tvaru, formy, podľa objektívne definovaných noriem. Logicky, kto ich (VM (VisMaior) normy) lepšie chápe, môže sTrojiť udržateľnejšie v zmysle predikcie. T.j. s menšou objektívne prípustnou odchýlkou (toleranciou určenou morálkou a ďalšími štandardami VM). Buď vyrobiť cesto z múky a upiecť chleba, alebo pretvárať, riadiť myslenia zvoleného kolektívu ako manažér. Princíp formovania sekvencie obrazov budúCnosti (alebo -necnosti) zostáva. Popis, nakódovanie sekvencie obrazov, krokov sa nazýva koncepcia a vlastné obrazy, prí(e)beh sú mat(r)icou. Ako v každej rozprávke, „náboženskom“ podobenstve, „mysticky“médeitačnom príbehu, filme... sekvenčne in-, či re-formujúcom myslenie (program) riadeného objektu (dieťaťa, korporácie, či celej kultúry, civilizácie). Príklad spojitého príbehu existencie, filmu hôr, lúk, lesov a domov, ktorí vidíte z okna vlaku. A tu vás zaujme dievča s červenou šatkou na koni, na ktoré zaostríte (FOKUS) vedomie z podvedomého vnímania celkovej mozaiky behu udalostí za oknom. Pozeráte na jej tašku, šaty, úsmev, zakývate a ona zakýva Vám...
4 Práve dôsledkom nedostatočnej informačnej hustoty pásiem rozhlasového vysielania na dlhých vlnách (LW v kilometroch), stredných (MW stovky metrov) a krátkych vlnách (SW desiatky metrov) je televízne vysielanie prevádzkované v pásme metrových a decimetrových vĺn. Keďže sa však elektromagnetické vlny týchto frekvenčných pásiem šíria priamočiaro, nesledujú ohyb zemskej kôry a naodrážajú sa od ionosféry, vyžaduje organizácia televízneho vysielania sieť retranslátorov (retransmitorov, zosilňovačov) včítane orbitálnych (TV družíc, satelitov).
Informační báze KSB