23.7.2019
11.4. „Občianska spoločnosť“: kriminalita a psychopatia
V každodennosti je pre majiteľov „občianskej spoločnosti“ neprijateľný nie „bohoslovecký fanatizmus“ islamistov, ale obsah Koránického učenia o organizácii života ľudí v spoločnosti a, predovšetkým, о ich hospodárskej činnosti, ktorá je základným prostriedkom uspokojenia potrieb ľudí vo všetkých súčasných regionálnych civilizáciach.
Таkto sa historicky reálne vyskladalo, že Korán je jedinou z vieroučných kníh, preživších stáročia, v ktorej sa všestranne a konkrétne hovorí o tom, čo sa v podstate akoby aj samo sebou rozumie natoľko pravdivým, žeby možno o tom ani nebolo treba hovoriť, ak by to skutočne pravdivé nebolo odvrhované celým obrazom existovania civilizácie Západu a v svojej sociologickej náuke jeho „inteligencia“ by sa nepokúšala potvrdiť ako pravdivé, prirodzenosti odporujúce názory. A táto osobitosť regionálnej civilizácie Západu, ašpirujúcej učiť ako žiť druhých, pridáva Koránu jedinečný význam v kultúre celého ľudstva. No prv, než budeme o tom hovoriť, je nutné zreteľne uvidieť, že v podstate je civilizácia Západu s jej „občianskou spoločnosťou“ s Koránickou kultúrou v rozpore – stojí proti nej.
Ak máme pomenúvať veci svojimi menami, tak „občianska spoločnosť“ Západu je životubíjajúcim monštrom, vzniknuvším z dvojadresného biblického vieroučenia.
АDRESA PRVÁ — židom:
«Nedávaj na úrok svojmu bratovi (t.j. židovi) ani striebro, ani chlieb, ani nič iné, čo je možné dávať na úrok; cudzincovi (t.j. nežidovi) dávaj na úrok; аle bratovi svojmu nedávaj na úrok, aby hospodin boh tvoj ťa požehnal vo všetkom, čo sa robí tvojimi rukami na zemi, do ktorej ty ideš, aby si ju ovládol» (to sa týka nielen staroveku a starovekým židom obetovanej Palestíny). «I budeš panovať nad mnohými národmi, ale oni nad tebou panovať nebudú», — Deuteronómium. «Vtedy synovia cudzincov (t.j. nasledujúce pokolenia nežidov, ktorých predkovia upadli do dlhov voči úžerníckym klanom plemena spoluvercov) budú budovať hradby tvoje (takto teraz mnohí arabi-palestínčania závisia na možnosti cestovať za prácou do Izraela) a ich králi budú tebe slúžiť („Ja som žid kráľov!“ — námietka jedného z Rottschildov na nepodarený kompliment na jeho adresu: „Vy ste kráľ židov!“); lebo v hneve mojom ťa porážam, no v blahosklonnosti mojej budem k tebe milostivým. I budú otvorené tvoje brány, nebudú sa zatvárať ani vo dne, ani v noci, aby bol k tebe prinášaný majetok národov a privádzaní ich králi. Lebo národy a kráľovstvá, ktoré ti nebudú chcieť slúžiť, zahynú, a takéto národy budú úplne vyhladené» (Izaiáš).
Vo svojej podstate je vyššie uvedené propagandou parazitického všetko-si-dovoľovania židovského rasizmu, propagandou dobyvačných snáh panovať nad všetkými národmi Zeme a propagandou genocídy vo vzťahu k tým, ktorí nesúhlasia s parazitickou rasou pánov. Vo výsledku je to propaganda kozmopolitného totalitného útlaku všetkých, vrátane aj samotnej „rasy pánov“.
То jest, toto sú činy, uvedené v trestných zákonníkoch väčšiny „občianských spoločnosti“ v štátoch Západu, a takisto v TZ RF1 a str.74, predovšetkým.
Touto propagandou, rozširujúc Bibliu v ich vlastných vydaniach, sa profesionálne zaoberá synagóga a zdanlivo-Kresťanské cirkvi. No „posvätnosť“ Biblie a tradičnosť pod jej jarmom znetvorenej kultúry robí túto plne protinárodnú agitpropagandu netrestateľnou a právne sa nezodpovedajúcou, na rozdiel od mnohých počas stáročí jej odporujúcich ľudí. Toto je dvojitý morálny štandart: jasné pokrytectvo a vyložená faloš, charakteristické pre biblickú kultúru a ňou zrodeného netvora — „občiansku spoločnosť“.
Keď niečo podobné, no na adresu globálnej synagógy a rôznojazyčného židovstva, vyhlasovali hitlerovci, tak pochybnosti o zdroji doktríny hitlerizmu nemali ani veriaci, ani ateisti. A preto: Nenávisť oficiálneho Západu k hitlerizmu a trúchlenie nad jeho obeťami je (navonok)* ušľachtilé, avšak (v podstate)* pokrytecky falošné. V podstate v nich západní obyvatelia, a rovnako aj politickí „lídri“, prejavujú prísahu loajálnosti tým, ktorí počas dvoch tisícročí „mäkko“ a kultúrne na osnove Deuteronómia (Tóry)2 robia to, čo prehlásil Hitler, ktorého Nemcom nastrčili ako „führera“ s cieľom realizácie ukážkovo príkladného slávnostného výprasku nemeckého národného ducha, aby si druhé národy nezvykli protiviť sa medzinárodným „tajným“ doktrinárom alebo ohrozovať ich globálny, „elitárny“ monopol tyranizovať všetkých. „Mein Kampf“ je v porovnaní s vysoko profesionálnym sociálnym veštením a šamanizmom Biblie iba fušerským výrobkom bábkového diletanta. 70 rokov bez biblického jarma a 10 rokov bez marxistického — to je plne dostatočná doba na uvidenie a pochopenie uvedeného.
V zhode s Koránom sú uvedené citáty z Deuteronómia a Izaiáša despotizmom, vyjadrujúcim koristnícky vlastný výmysel skrývajúcich sa majiteľov judaistických vieroučiteľov; Božie požehnanie stratégie stáročnej studenej, t.j. svojou podstatou informačnej vojny za nastolenie svetovej vlády parazitického všetko-si-dovoľovania obyčajného rasizmu a požehnanie genocídy všetkých, ktorí s ním nesúhlasia, nebolo, nie je, a ani nebude. Pripisovať Bohu požehnanie nespravodlivej ohavnosti je, v našom chápaní, bohorúhačstvom, od ktorého dávajúc ruky preč sme prijali pravopis v citovaných biblických fragmentoch, odlišný od kánonov.
DRUHÁ ADRESA Biblie sú takzvaní „kresťania“ Ich psychika je taká istá, ako psychika židov — je programovaná na prijatie Biblie ako textu, v ktorom sú Božie predurčenie spoločenského usporiadania a napomenutia ľuďom vyložené bez chýb, zlomyseľných výňatkov (v zmysle vymazania určitých častí pôvodného textu)* a začlenenia despotizmu, prekrúcajúcich zmysel Zvestovaní. Vnútrospoločenské správanie zdanlivých kresťanov je programované v súlade s vyššie uvedenými starozákonnými citátmi na obsluhovanie „rasy pánov“, realizujúcich v režime „zombie“ úžerníckú agresiu s cieľom nastolenia svetového panovania ich majiteľov, a takisto na ju sprevádzajúcu genocídu voči ľuďom, protiviacim sa tejto „tajnej“ doktríne, ktorá je preukázateľne realizovaná:
«Nemyslite si, že ja som prišiel narušiť zákon alebo prorokov: Nie narušiť som prišiel, ale naplniť. Lebo pravdivo vám hovorím: dokiaľ neskončia nebo i zem, ani jedno slovo, ani jedna čiarka nezmizne zo zákona, pokiaľ sa všetko nenaplní». Pri uznaní posvätnosti Biblie a neprekrútení Zvestovaní v nej, je to potvrdenie rasovo-„elitárnej“ doktríny „Deuteronómia-Izaiáša“ ako Bohom danej. «Neprotiv sa zlému. Ale kto ťa udrie po tvojom pravom líci, nastav mu aj druhé. A ak sa niekomu zachce s tebou súdiť a vziať ti tvoj plášť, daj mu aj vrchný odev…» «Nesúďte, aby ste neboli súdení…» — Toto je kódovanie psychiky na podriadenie sa doktríne „Deuteronómia-Izaiáša“.
Таkto kánon Nového Zákona a nikejské vieroučenie dopĺňajú starozákonno-talmudický judaizmus v biblickej civilizácii, a preto nie sú ochranou pred alkoholicko-úžerníckou agresiou a tyraniou majiteľov všetkých bez výnimky biblických kultov. Práve z tohto dôvodu sa skutočné bezbožie biblického Západu obnažilo v „občianskej spoločnosti“, keď sociálna mágia na základe televíznych programov — ako oveľa efektívnejšieho prostriedku vymývania mozgov bezstarostne namyslených spotrebiteľov, než chrámová služba — nahradila rituálne veštectvo cirkví a synagógy.
Je rozdiel medzi lokajstvom i kompromisom so zlo-dejstvom a dlhotrpiacou Ľúbosťou, neoblomne ničiacou zlo cnosťou a dobročinnosťou.3 Preto pravoslávna hierarchia a „inteligencia“ (ako aj ostatní zdanliví kresťania) buď sú zámerne pokryteckí, alebo klamú sami seba vo svojej domýšľavosti, keď začínajú rozprávať o osobitej úlohe pravoslávia v boji so svetovým Zlom. Оni sami sú spoluúčastní v jeho rozširovaní a potvrdzovaní, po prvé – uveriac autorite už v staroveku prekrúteného „svätého písma“, a po druhé – (ako dôsledok) programujúc psychiku ich autorite (а nie Bohu) dôverujúcich más „prostého národa“; programujú jedných na úslužné trpenie tyranie s cieľom jej mlčanlivej podpory, а druhých na spoluúčasť v tyranstve.
A ako následok tejto spoluúčasti majú cirkvi rozdvojenú myseľ, a, ako každý človek s dvojitými myšlienkami, sú nepevné vo všetkých svojich cestách (List Jakuba, 1:8). Jednym je predkladané veriť, že kresťanské cirkvi neponúkajú dogmy v otázkach spoločenského života (о ich neexistencii priamo píše vo svojom „Pravoslávnom“ katechizme episkop (biskup Pravoslávnej cirkvi)* Alexander Semonov Tian-Šanskij). Táto neprítomnosť jednotných dogiem v otázkach organizácie života ľudí v spoločnosti a ich hospodárskej činnosti, t.j. konkrétnych, kresťanmi všeobecne uznaných noriem, ktorých prestúpenie je оbjektívne antispoločenské a antibiosférne, оdkrýva cestu zavedenia do života doktríny parazitického všetko-si-dovoľovania starozákonno-talmudického rasizmu, snaživšieho sa PRÍSNE DISCIPLINOVANE o svetovú vládu skrz clonu „pluralizmu názorov“ tých, ktorí sa považujú za kresťanov, humanistov, komunistov, demokratov a pod. Úspech expanzie tejto doktríny tkvie v konceptuálnej neurčitosti riadenia, zrodenej nikejskými cirkvami na úrovni vedomia lži-kresťanov. Tento úspech sa zrodil mlčanlivým (t.j. na úrovni podvedomia) prijatím a kompromisom s judaisticticko-totalitárnou dogmatikou ohľadom otázok spoločenského života, ktorú Ježiš odmietal.
A v súlade s podvedomým mlčanlivým kompromisom so starozákonno-talmudickým všetko-si-dovoľovaním cirkev vedome rozširuje učenie o hierarchičnosti osobností ľudí, ktorá sa iba prejavuje v titulovaní od «čí poddaný? — pýtam sa», míjajúc „vysokoblahorodie“ a „výsosť” do „veličenstiev“ rôzneho druhu, „eminencií“ a „svätostí“.
Keď po roku 1917 bola „posvätnosť“ Biblie odmietnutá štátnosťou civilzácie Ruska, hierarchia cirkvi a inteligencia začali podliehať súdnej a trestnej zodpovednosti (preslulá str. 58 о kontrarevolučnej činnosti) za nanucovanie národu darebáckeho učenia о lokajsko-pánskych vzťahoch v hierarchii osôb v spoločnosti, založených na rasovej výnimočnosti, ako o obraze Kráľovstva Božieho na Zemi napriek jasne Kristom povedanému:
«Vy viete, že kniežatá národov panujú nad nimi a veľmoži im vládnu; no medzi vami nech tak nie je: а kto bude chcieť byť medzi vami veľkým, nech vám bude sluhom; a kto bude chcieť byť medzi vami prvým, nech vám bude otrokom; tak ako Syn Človeka nie preto prišiel, aby ste Mu slúžili, ale aby poslúžil a oddal dušu (alebo život?) Svoju na vykúpenie (alebo spasenie?) mnohých» (Маtúš, 20:25 — 28).
Toto, prikázané vyslancom Božím, „pravoslávie“ odstraňuje „bájkami“ svojich starcov o „treťom Ríme“ — „elitárno“-nevoľníckom Rusku, nevnímajúc ani varovania Evanjelia o odstránení prikázaní Božích podaniami starcov (Маtúš, 15:1 — 11), ani represie stalinizmu, ktorého nezaujímalo, kto zasieva mrzkosť davo-„elitarizmu“ do duší ľudí zo zákernosti, a kto z hlúposti. A tí, i druhí boli podľa skutkov svojich priradení k tváram nepriateľov národa.
V katechizme episkop А. Semenov Tian-Šanskij píše: «Nakoniec, netreba zabúdať, že Kráľovstvo Božie „nie je z tohto sveta“ (Ján, 18:36) (to je čistý podvod, viď. Ján 18:36 (náš postreh)) a že na zemi nie je možné jeho konečné víťazstvo». Toto — to je priamy a jasný prejav hierarchom cirkvi jeho vyznania anti-Kresťanstva, pretože Kristus učil: «Оtče náš, jestvujúci na nebesiach! Nech sa svätí Meno Tvoje; nech príde Kráľovstvo Tvoje; nech bude vôľa Tvoja aj na Zemi, ako na nebi», a na inom mieste: «Nepríde Kráľovstvo Božie viditeľným obrazom». Z toho je možné pochopiť, že pre ľudí cesty do Kráľovstva Božieho na Zemi sú bezmála 2000 rokov otvorené, no Boh nenúti Svojou všemocou nikoho, a že následkom toho Kráľovstvo Božie príde nebadane, t.j. bez revolučných otrasov.
Byzantské pravoslávie, príduc na Rus a nazvúc sa ruským, uspelo za 1000 rokov v ohováraní Boha a ohlupovaní Rusov s cieľom privedenia ich spôsobu života k potrebám starozákonno-talmudickej doktríny rasového „elitárno“-otrokárskeho usporiadania, v ktorom je pre Rusov prihotovená maštaľ a údel pracujúceho dobytka.
Stáročná sejba v dušiach ľudí bezvýchodnosti pozemských trápení, vyplývajúcich z kompromisu s biblickými zákernosťami, vydala svoje plody nevyriešenosti života a odrazila sa v trúchlivom porekadle nevoľníkov «Kristus trpel a nám prikázal».
No Kristus neprikazoval darebáctva nezmyselného trpenia a podriadenosti zlo-dejstvu jednych a vykorisťovaniu trpiavšich druhými. Оn neprikazoval, аle učil úplne iné: «Od týchto čias sa Kráľovstvo Božie zvestuje, a každý doň úsilím vchádza».
A práve tomuto vchádzaniu do Kráľovstva Božieho úsilím samotných ľudí snažia sa zabrániť „tajní“ doktrinári, konajúc prostredníctvom im podriadených hierarchií osobných vzťahov a zasvätení vo všetkých kultúrach bez výnimky. A ak cca za 2000 rokov biblická civilizácia nevstúpila do pre ňu otvoreného Kráľovstva Božieho, oslobodiac sa od maniakálneho blúznenia o svetovej všemocnosti „rasy pánov“, tak je to preto, lebo úsilie všetkých biblických cirkví a nimi pasených oviec sa premárňuje v zhone momentálneho koristenia pre seba podľa možnosti každého, na úkor znecitľovania iných v ich živote. Sleposť a tuposť tejto koncepcie spoločenského samoriadenia je zjavovaná globálnou biosféricko-ekologickou krízou — zjavenia proroka Jonáša, ak vychádzame z úplnosti Kristových pokynov ohľadom neho: kniha Jonáš, Matúš, 12:39 — 42; Múdrosti Šalamúnove, 2:22. Nesúhlas s uvedeným je slepotou a pokrytectvom, analogickými so slepotou a pokrytectvom Laodikijskej cirkvi (Аpokalypsa, 3:14), vyplývajúce z namyslenej pýchy a rituálne dokonalého farizejstva.
A v súvislosti s uvedeným je treba spomenúť a ozmysliť reálny historický fakt: v zemi civilizácie Ruska sa Korán objavil o storočie skôr, než byzantská hierarchia západniarov, keď v roku 889 povolžskí Bulhari uznali Mohammeda za proroka a prijali islam v jeho historicky k tomu obdobiu sa vyskladavšej podobe. Таkto vtrhnutie „tajných“ doktrinárov pod maskou byzantského pravoslávia do zeme civilizácie Ruska bolo predikované Zhora. Vďaka tomu na všetko nariekanie ruskojazyčnej inteligencie o katastrofickosti histórie Ruska v minulosti a perspektívach do budúcna existuje odpoveď v kultúre samotnej civilizácie Ruska:
А ako môže byť inak, ak boli porušené a pokračuje porušovanie všetkých Koránických zákazov a odporúčaní ohľadom zveľaďujúceho usporiadania vnútrospoločenských vzťahov ľudí a ich vzťahov s biosférou planéty a Bohom?
Práve preto, že Koránické učenie odmieta úžernícku agresiu rasizmu (doktrínu „Deuteronómia-Izaiáša“) a nikejsko-novozákonný kompromis s ňou a podriadenie sa jej, Koránická kultúra je neprijateľnou pre majiteľov civilizácie Západu. Оna je alternatívou zlomyseľne a zločinne vypestovanej psychopatii „občianskej spoločnosti“. Preto zverejnenie Koránického učenia mimo tradičné regióny islamu je prekážkou pre „tajných“ doktrinárov, túžiacich po svete. Z toho istého dôvodu So-L Ž E-nicin, nastrkovaný medzi ruských prorokov majestátu len „tretieho Ríma“, je za rozkol civilizácie Ruska na princípoch pravoslávno-moslimského rozhraničovania.
26.07 — 15.08.1995.
(Upresnenia: 03.12.1995; 27.01.1999.)
1 Podľa stavu v roku 1994.
2 V origináli: в-торо-законние – v doslovnom preklade v-zákone-tóry. – pozn. prekl.
3 To však neznamená, že „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom!“, ale ani oplácať zlo zlom nie je cestou k riešeniu. Konať treba dobro, no zároveň je potrebné sa aj zlu postaviť a nedovoliť mu ubližovať jak sebe, tak ani okoliu. – pozn. prekl.
Informační báze KSB