9.12.2015
...počas jej postupného vytesňovania zo sféry riadenia spoločensky konštruktívnymi, tvorivými silami.
Davo-„elitarizmus“ má pod kontrolou siointernacizmu v základoch svojej moci v spoločnosti kultivované nasledujúce typy sociálneho idiotizmu:
ŽIDOEXALTÁCIA1. Obdiv k židom. Závisť mafióznosti v „Zákone Mojžišovom“. Vyjadrujú ho rôznorodé názory s takýmto obsahom: židia sú rozumnejší než národy, medzi ktorými žijú; civilizácia je za všetko dobré v rozvoji kultúry oddávna zaviazaná židom; spodina závidí židom ich um, rozum, a z toho vzniká antisemitizmus; isto, sú aj židia - vyvrheli, ale vyvrheli sú v každom národe, preto netreba zovšeobecňovať; antisemitizmus je hanba národov a každý kultúrny človek je povinný s ním bojovať a židov chrániť.
Obdiv k židom býva rozochvelý a súcitný (eMocne sa chveje v súcite a spolutrpí)*. „Antisemitizmus“ je tiež jednou z foriem židoexaltácie. Nie však Hebreja „priateľa a mentora“, ale žida-zotročovateľa2. Na neudržateľnosť (nestabilitu a nebezpečenstvá)* podstaty obdivu k židom bolo poukázané v analýze riadenia globálneho historického procesu.
ODDANÉ PODDANSTVO3. Bezmyšlienkovité (naivné a hlúpe)* presvedčenie, že, pokiaľ všetci členovia spoločnosti sa nechajú vo všetkých záležitostiach viesť výlučne vyššiepostaveným autoritatívnym vedením, neporušujúc jeho nariadenia a nemiešajúc sa do záležitostí, vedením nenariadených, tak celá spoločnosť bude existovať v blaženosti (ako prasa v žite)*. No nebude blaženosti v takej spoločnosti, lebo slepá oddanosť verná je vyjadrením absolutizácie štruktúrneho spôsobu riadenia, a ani jedna štruktúra „konečná“, s natvrdo zafixovanými funkcionálnymi povinnosťami jej eleMentov, nedokáže reagovať na nekonečnú rôznorodosť života.4
Disciplína funkcionára, úradníka a slepá oddanosť – to sú, čo do obsahu, javy rôzne, tak ako sú obsahovo rôzne javy: samostatnosť správania sa a anarchia.
LIBERALIZMUS5. Bezhlavá viera „elitárnej“ lúzy v to, že ak dá všetkým takýmto liberálom právo tárať, čo sa im páči-zachce (aby im vyhoveli6)*, tak spoločnosť prekvitať bude okamžite potom, ako liberáli vezmú do rúk svojich, moci liace. Liberalizmus vyviera z „elitárneho“ nezodpovedného diletantizmu v otázkach sociológie a stotožnenia vlastného rojčenia individualistu-liberála (od objektívnej reality odtrhnutého prudkého kaviarenského intoša7)* so životnými ideálmi celého národa. Liberalizmus je spojený s extrémnou agresiou a pohŕdaním vo vzťahu ku všetkým, ktorí nezdieľajú liberálny spôsob myslenia (tzv. „liberálne hodnoty“)*. Všetci neliberáli sú v očiach „mysliaceho“ liberála spiatočníci, lokaji, fízli, spodina a celkovo «bahno spoločnosti, namyslený odpad» (báseň „Vandea“ od E. Gangnus-Jevtušenko).
Nefunkčnosť liberalizmu v Rusku (ZSSR) preukázali P.J. Čadajev a dekabristi, dočasné vlády r. 1917 i neskoršie utárané, no riadiaco-manažérsky negramotné rôzne (marxistické)* rady, výbory a ich výkonné orgány všetkých úrovní i dnešní demokratizátori. (U nás sa podobná pseudoliberálna krvavá stopa vlečie dejinami najneskôr niekedy od obdobia stavovských povstaní, reforiem cisára Jozefa II, uhorských jakobínov, rokov MERUôsmych, až po politické boje 1. ČSR a Slovenského štátu, čistiek rokov ´50, „jara“ roku 1968 a postupnej inštalácie „liberálnej“ demokratúry so systematickým kriminálnym vyvlastňovaním národného majetku po r. 1989. Napriek, samozrejme, i mnohým úprimným snahám a presvedčeniam pozitívnym... V Nemecku, Francúzsku, Británii... bol vývoj v základných parametroch do veľkej miery v tejto veci podobný.)*
ĽAHOSTAJNOSŤ8. Naivno-hlúpe presvedčenie o „nepatričnosti“ zaujímať sa v poriadnej spoločnosti o podstatu uvedených javov: židovskej otázky, pôvodu príjmov (a celkovo finančných tokov)*, charakteru osobných vzťahov kohokoľvek9 so: zahraničím, mafiami, cudzími spravodajskými službami a pod. (Tak cvičená opica (JJ – JoJo - jahňa jatočné) pred kamarátmi a na verejnosti)* začína vystupovať s heslami: «Decká, veď žime po kamarátsky...». «Zaujímam sa iba o svoje veci, cudzie sa ma netýka», i mohylu završuje: «Lepšie je byť agentom CIA, než agentom KGB». Skrachujú, s týmto naraziac, vždy potvrdzujúc pravdu múdrosti starodávnej: «Iba hlupáci si myslia, že zlí zlo netvoria»10. To vždy vyúsťuje do antipatriotizmu, lebo ľahoStajnosťou trpí v prvom rade štát-krajina, v ktorej žijú nielen „na všetko kašľúci“. Činnosť ľaHos(ť)Tajných je nasmerovaná proti orgánom štátu, nesúceho predovšetkým funkciu spoločenského riadenia (spravovania spoloČnosti)*, a nie jej výdavky v spoločenstve davo-„elitárnom“, voči ktorým sa búri „na všetko kašľúci“ (ignorantský povýšený blázon11)*.
V minulosti to vyzeralo nasledovne: spolupracovať s „ochrankou“12 – to je zlé, no pozerať cez prsty (prehliadať, zakrývať si oči)* pred dodávkou zbraní loďami spoza hraníc na rozbitie vlastného štátu – to je dobré (a sa cení... Kým?)*. Vo výsledku ignoranti, liberáli, oddaní poddaní a obdivovatelia židov nespočetne hynuli «v režimoch realizácie červeného (i hnedého)* teroru», (nimi samými (pod)vedome tvoreného, čím na koži vlastnej)* dosvedčili na úrovni kolektívneho javu Spravodlivosť Dejín.
Dnes KGB (aktuálne GRU, u nás SIS, BIS, úradníci, polícia, armáda13)* – je zlá, ale styky medziregionálnej skupiny pOslancov a „demokratických“ síl (presstitútok - rozoštvávacích a hliadkovacích psov démonkratúry a davokratizátorských síl tretieho sektoru (ne?)ziskoviek)* s príslušníkmi CIA všetkých rangov (a gangov finacistov „filantropických“)* - je chvályhodná „slobodomyseľnosť“...
Tieto štyri typy sociálneho idiotizmu sa prelievajú jeden do druhého a v tej, či inej kombinácii sa prejavujú v správaní sa každého, nimi nakazeného. Stáva sa, že nimi postupne alebo aj všetkými naraz ochorejúc, sa človek (uvedomiac si situáciu)* pokúša od nich „samostatne“ oslobodiť a padá do piateho typu sociálneho idiotizmu.
NIHILIZMUS. Prejavuje sa v nasledovaní hesla: «Ja nikomu neverím a sám za sebou si stojím». Ak zákon dodržiavajúci žid je mafiánom-kolektivistom – „družstevníkom“ v „Zákone Mojžišovom14“, tak aktívny nihilista je mafiánom-jednotlivcom – „súkromníkom“. Nihilizmus individualistu totiž parazituje na spoločenskom budovaní presne tak, ako mafiózne družstvo židovstva.
Druhá možná línia správania sa (voľby osudu)* nihilistu je degradácia osobnosti v pijanstve, narkománii a chlípnosti.
Sociálny idiotizmus všetkých týchto piatich typov je rôznorodosťou kaleidoskopického idiotizmu, nesúceho vo svojom jadre vírus narúšania celostnosti svetonázoru – vnímania sveta a (obrazného) PROCESNÉHO MYSLENIA. Preto vyliečenie od všetkých piatich typov je SAMOvzdelávanie a SAMOvychovanie metodologickej filozofickej kultúry v sebe a zároveň zmena svojho sTroja psychiky smerom k Človeku. Tak toto vyzerá z metodologických pozícií vnímania VesMíru ako celostného procesu-sTrojenia-trojjedinstva: matérie, samomeniacej sa vo formách podľa miery rozvoja v súlade s princípom úplnosti a celostnosti Vesmíru (VesMiery)* a pravdepodobnostnej matrice (možných) stavov matérie. (Jedným z významov slova «matrica» (Ma3x)* je forma, napĺňaná technologickým prostredím.15)
Sociálny idiotizmus16 ľubovoľného typu nie je osobnou vecou, problémom každého z kaleidoskopických idiotov. Totižto kvôli svetonázorovému kaleidoskopu idiotov trpí celkovo celá spoločnosť.
Dobre známa je téza o tom, že vonkajšia politika je predĺžením vnútornej za hranice vlastného územia štátu. Z pohľadu teórie riadenia, sa jeden a ten istý vektor cieľov (objektívny) prejavuje jak vnútri hraníc štátu, tak i za nimi. Takisto (v tomto zmysle)* existuje i chronologická postupnosť: vonkajšia politika nasleduje za vnútornou s nejakým fázovým oneskorením.17 Pri porovnaní politiky vnútornej a vonkajšej vo vzťahu k štruktúrnemu a bezštruktúrnemu spôsobu riadenia je možné vidieť, že vnútorná politika – to je predovšetkým riadenie štruktúrnymi (direktívno-adresnými)* metódami, a politika vonkajšia – to je riadenie hlavne bezštruktúrnymi metódami18. Ak je riadenie štátu realizované podľa Plnej funkcie riadenia v podmienkach jeho konceptuálnej samostatnosti pri globálnej úrovni zodpovednosti, tak z pohľadu vnútorného prediktora-korektora tohto štátu neexistuje rozdelenie politiky na vonkajšiu a vnútornú. Existuje iba rozdelenie podľa spôsobu riadenia: bezštruktúrneho a štruktúrneho19. V podmienkach davo-„elitarizmu“, podporovaného prediktorom, to vedie k nezodpovednosti prediktora-korektora voči davo-„elitárnemu“ spoločenstvu, ďalej k „bezrodnej - odrodilej“ kozmopolitizácii prediktora a vzniku medziregionálneho centra riadenia so všetkými, z toho vyplývajúcimi dôsledkami20. Preto všetko ďalšie je už (aj Zhora)* smerované na nevratný výstup z davo-„elitarizmu“ predovšetkým sovietskeho mnohonárodného, mnohokultúrneho spoločenstva (a v neposlednej rade aj východoeurópskeho)*.
Historikom-marxistom, a takých bola v ZSSR (a celom Východnom bloku)* väčšina, je známy zákon súladu politickej nadstavby a ekonomickej základne. V roku 1985 bola ekonomická základňa v ZSSR takmer socialistická (podľa Marxa (Mordechaja Lévyho)* a Trockého (Bronštejna)*), a politická nadstavba - takmer štátno-kapitalistická, „elitárna“. Tento nesúlad sa nazýva „stagnácia“ a musí byť odstránený jedným z dvoch spôsobov: buď na takmer socialistickej základni vystavať socialistickú nadstavbu, alebo pod takmer kapitalistickú (podstatou mafiózno-korporátnu)* nadstavbu vytvoriť kapitalistickú základňu21. Ekonomická základňa - produkt dlhodobého dejinného vývoja - má príslušnú úroveň organizácie a rezervu udržateľnosti. Nadstavba je systém riadenia ekonomickej základne. Je druhoradá, keďže systém riadenia je vyberaný pre objekt riadenia, a nie naopak. Ak základňa dosiahla určitú úroveň rozvoja, tak pokus nadstavby znížiť túto úroveň22, rozvrátiť základňu, môže mať iba krátkodobý úspech s následných rozpadom politickej nadstavby (riadiacej verchušky)*. Preto ďalekozrakejšia politika predpokladá včasné uskutočňovanie transformácií v nadstavbe, opierajúcich sa o dosiahnutú úroveň rozvoja základne.
V súlade s tým, kto si želá, sa s „kapitalizáciou“23 sovietskej (a východoeurópskej)* spoločnosti „pohrať“ môže, no dejinná skúsenosť vraví, že takéto hrátky predstavujú hrozbu pre život aj samotných hráčov. Okrem toho, ničia ľuďom život.
Riadenie spoločnosti – to je riadenie objektívne existujúcich sociálnych procesov podľa Plnej funkcie riadenia. Vzťahy konceptuálnej moci a objektívnych procesov sú analogické vzťahom záhradníka a záhrady. Sad rastie sám24. Záhradník iba vysadí, zaštepí, tu poleje, tam prihnojí, burinu vypleje, pristrihne, so škodcami sa popasuje, selektuje atď. U dobrého záhradníka záhrada kvitne a rodí takmer celé vegetačné obdobie. Zlý záhradník spíli konár, na ktorom sedí, a ten najhorší vypestuje v priebehu namáhavej selektívnej práce nejaký „durman“ (smrteľne jedovatá rastlina)*, ktorého jed ho i otrávi.
V súlade s tým, má celostná koncepcia riadenia predovšetkým poukazovať na sociálne procesy, ktoré vyžadujú bezprostrednú podporu; na procesy, ktorých priebeh môže byť prenechaný „samým sebe“, t.j. riadené nepriamo (sekundárnym efektom riadenia iných, im nadriadených procesov)*; na sociálne procesy, ktorých intenzita má byť znížená na minimum a ktoré musia byť vykorenené. Pritom je nevyhnutné mať vždy na pamäti vzájomnú vloženosť (zapuzdrenie25) a vzájomnú podmienenosť čiastkových procesov v rámci ich zahŕňajúceho (super)systémového celku.
1 nadšenie z neho... I obdivovanie „šikovnosti“ pri rozkrádačkách, „kombinovaní“ v zmysle systematických dlhodobých podvodov. Pôvodný judaizmus skutočného Človeka (At)Moseho (nie bublického mýtu o ňom) je v podstate pravý opak. – pozn. prekl.
2 Oni sú zotročovatelia, no nie samotní otrokári. Tými sú ich Páni - systémoví projektanti. Židia si len úlohu drábov plnia..., a podľa potreby i obetných baránkov, ktorí, keď na oltári dymia, clonu, čas úteku-vzletku, „kňazom“ svojim chybujúcim, sťa rúno červeno-zlaté, v ruke torreAdOra sa vlnia. – pozn. prekl.
3 Slepá oddanosť, oddaná príslušnosť, poslušné občianstvo – pozn. prekl.
4 T.j., šikovnejšej elite niektoré základné parametre nastaviť možno, avšak dlhodobú paralyzáciu jej potenciálu i potenciálu masy ani jej prežiť nemožno. Predbehnú a odstavia ju, či už evolučne šikovnejśie systémy, alebo ju skôr, či neskôr eliminuje bezpečnostná mechanika sociálnej hygieny samotného Supersystému. Ako vo Vode mŕtvej I je uvedené, jedným z dôvodov vojenských úspechov NapoLeona bol i ten, že dovolil v rámci celkovej dohodnutej stratégie i nižším dôstojníkom robiť operačné rozhodnutia priamo na bojovom poli. Podobne, ako každý gramotnejší ekonóm vie, že natvrdo do poslednej bodky plánované (s cieľom zámernej diskreditácie „preregulované“) hospodárstvo nemôže byť konkurencieschopné voči v základných parametroch dlhodobo riadenému, no v detailoch flexibilnému riadeniu trhu. Avšak aj ten je nutné celospoločensky kontrolovať, inak to vždy hráčov najtvrdších, bude k monopolom a kartelovým dohodám tichým lákať. Neriadené systémy samozrejme neexistujú. I trh i burza sú systémy riadené, pričom ide o nástroje, ktorých parametre musia byť presne nastavované, aby operačné ciele boli dosahované. Basic infowar manual: „Ak na poli nechám odstavený funkčný tank a ustúpim, isto ho zaberie nepriateľ a bolo by naivné si myslieť, že ho nepoužije voči mne a často v ten najnepríjemnejší moment...“ To jest, to, čo ja neviem dostatočne efektívne riadiť, ešte neznamená, že je to apriori neriaditeľné a mal by som sa snažiť naučiť sa to riadiť efektívne. Hlavne, ak ide o „mechanizmy“, definujúce budúcnosť nie len moju, no i detí mojich a vnúčat... Skutočná elita preto, spoznateľná je podľa toho, že neustále zvyšuje kvalitu riadenia s cieľom zabezpečenia kultúrno-materiálnych predpokladov objektívne optimálneho rozvoja čo najširších vrstiev celej spoločnosti. Pritom jedinou garanciou toho, aby nepodľahla pokušeniu prsteňa moci je, že čo najviac ľudí musí byť dostatoćne gramotných, aby ho aj oni sami niesť, navliecť mohli. Inak sa ten, kto si ho navlečie, rýchlo na „neviditeľnú“ zrúdu mení, DoRiana Šedého, mizne v ilúzii bájnej Ódy Zea „Nikoho“. Preto dnes ozajstných elít viac niet, a ani v danom systéme nebude, lebo dostatočne rýchlo reagovať na zrýchľujúce sa zmeny štruktúrou riadenia pyramídovou je z dôvodov jej oneskorení, a tým odchýliek, v princípe dlhodobo nemožné. Tak vyzerá byť Zhora nastavená, nutnosť davu vzdelávania, pyramídy prevrátenia, v záujme bezpečnosti samotných j„elít“ bývalých, ich prežívania. Rozumnejší z nich sú teda dnes sami iniciátormi urýchľovania, informačného monopolu, chleba, na stráviteľné kúsky lámania. Aby každý, kto chce, sýtiť, sTrojiť mohol zodpovedne vše. – dopl. prekl.
5 O tom, čo také je liberalizmus, v materiáloch KSB pozri prácu „Liberalizmus – vrah slobody“. (Poznámka r. 2004)
6 „čo sa im páči“ (česky „co je libo“) v ruštine „угодно“ má rovnaký slovný koreň so slovom „угодничество“ – pätolízačstvo. Podobne v tomto význame slovenské „vyhovieť“ a „hovieť v hovnách“ sú slová s etymologicky jednotným koreňom. Viď. aj známe i geograficky podmienené české heslo: „Uhodnout - vyhovět - přežít“. Kto prekonal hory, záseky Českej kotliny, ľudu nebolo kam utiecť. Na Slovensku bolo... Z toho pravdepodobne pramení i klasické české „voHnutí“, či pre Nemcov hrozná, nepochopiteľná „Česká dedina“ (Tschechisches Dorf) - humor, kde je všetko naopak, keď sa ľud pospolitý, snaží tradične agresora zmiasť, mentálne nakopať. Slováci zasa do poslednej chvíle držia, pokorní sťa ovce, no keď sa rúbať začne, hora i zo zemou preč ide, až na skalu... i kecy a prosenie Pánov, úžerníkov, už nemá žiadnu váhu. Viď. všetky povstania, boje a tradičné pogromy minimálne za posledných 1000 liet, keď obzvlášť dôsledne poturčenci, vyberači (židia), páni a drábi na paškál ako prví išli... – dopl. prekl.
7 intoš - (pseudo)intelektuál. Bratislavský výraz pre lokálnu "zlatú mládež" – pozn. prekl.
8 „ЧИСТОПЛЮЙСТВО“ v doslovnom preklade „čisté pľuvanie“ - u nás tomu adekvátne zaužívané „kašľať na všetko“, teda „ignorovanie reality“. Ale ako sa hovorí: „Ignorovať realitu síce môžeš, no ona teba ignorovať nebude!“, alebo „Objektívnu realitu ignorovať môžeš, no i dôsledky toho niesť budeš!“, resp. „Myslieť si môžeš, čo len chceš - v tom si slobodný, no realita ťa i tak vždy dobehne!“ – pozn. prekl.
9 vrátane fyzických a právnických osôb na kľúčových pozíciách pre zdravé fungovanie spoločnosti. – pozn. prekl.
10 Markus Aurélius: „Rozhovory so sebou“ (pravdepodobne rieka Gran, Hrana, Hron 176 A.D.) – pozn. prekl.
11 Bo ako sa píše v knihách starých: „Kto sa povyšuje, bude ponížený“. Navyše náklady na administratívu včítane korupcie, sú oproti systematickej krádeži gloBaalnych káporátnych finacistov vskutku zanedbateľné, a len pre ignorantov-idiotov biorobotov, ako volavky, plachty červené pre býka, teľce používané. Falošné stopy a dymové clony ďalšej „chrámovej obety“. Jednoducho: Hlupák nadáva na výdaje vlády bez toho, aby navrhol gramotnejšie, funkčnejšie alternatívy riešenia, alebo sám sa angažoval v politike. V podstate tak šírením zlej atmosféry podkopáva samotné spoločenské zriadenie – konár, na ktorom sám sedí a žije..., či ako baran tvrdohlavý stĺpik plota ochranného vykývava, cez ktorý potom zvonku vĺčok príde. – dopl. prekl.
12 Kontrarozviedkou a ŠTB. Tým nie sú myslení zradcovia štátu a jeho národov v samotnej ŠTB a stará zdedená mafia, ktorá v nej fungovala rovnako, ako v KGB, CIA a pod. Očistiť sa od nej interne musia hlavne samotní zamestnanci daných orgánov – ozajstní zamestnanci národa za nepriamej a priamej podpory stúpajúcej gramotnosti samotného národa. – dopl. prekl.
13 Niežeby v štátnych inštitúciách problémy - infiltrácia, prastarých známych štruktúr štátu v štáte na pozíciách kľúčových - neboli, no vec iná je, že presstitútky inštitúcie naše - občianske od roku ´89 systematicky diskreditujú bez toho, aby návrh riešenia povedali (Viď. napr. S.Mushroom-Hríb a jeho TV relácia „Tma pod lampou“). Pod heslom: „Nepodstatné do veľkého nafúkni a podstatné tak do hmly odfuckni“. To jest, vnútorne rozoštvávať, a tak chúťky Pánov svojich zahraničných poukájať. I najlepší sú mladí užitoční idioti-absolventi, ktorí so sebou vskutku presvedčenie v tekviciach vymletých vodia, že veď vlastne všetko iba dobré pre národ robia. Takýchto debilov vrahovia národov najviac milujú. I ako spotrebný materiál do mlynčekov na mäso v prípade politickej „zmeny účesov“... – dopl. prekl.
14 Nie reálneho, skutočného Človeka Mojžiša mravného, ale Ni(e)kým o ňom stvoreného mýtu cieľov známych riadeného. – pozn. prekl.
15 v IT term. „rendering“. Z nášho pohľadu má každá forma svoje konkrétne miery a prenosom formy – inFormáciou meníme zvolenú existenciu (matériu). Toľko v skratke k „božskému“ princípu tvorenia = sTrojenia. MIM (Miera-Informácia-Matéria) pri diskrétnom vnímaní procedúry, resp. pri spojitom vnímaní procedúry FIE (Forma-Informácia-Existencia). Pričom Existencia a Matéria, Miera a Forma sú v tomto zmysle equiValenty. – dopl. prekl.
16 resp. aDioTizmus - ignorácia, či rovno popieranie objektívnych zákonov evolúcie, daných Horom, Zhora... – pozn. prekl.
17 Viď. základy frekvenčnej analýzy goniometrických funkcií, platných vo všetkých socio-naturálnych javoch – pozn. prekl.
18 Dlhodobým predikčným projektovaním úpravy identifikovaných objektívnych operačne-dominantných socio-naturálnych javov a korekciami zmien nimi formovaného informačného prostredia. T.j., cirkulácie zvolených informácií s ich dostatočne otestovaným pravdepodobnostne-predurčeným vplyvom na zmenu stereotypov myslenia a správania sa cieľového objektu v masovo-štatistickom zmysle (s prijateľnou odchýlkou) – dopl. prekl.
19 Bezštruktúrne je na prvom mieste preto, lebo drvivá väčšina riadiacich operácií je vždy (i dnes) uskutočňovaná práve nepriamym spôsobom pomocou masového riadenia štatistických zmien informačného prostredia pomocou náboženstiev, médií, úrokových sadzieb, trendov v kultúre celkovo, dlhodobých tendencií zmien školských sylabov v rámci celej palety štandardných a menej štandardných technológií vyšších úrovní manažérskej špecializácie socio-kultúrneho inžinierstva. Navyše, nepriame metódy riadenia sú neporovnateľne efektívnejšie a z dlhodobého hľadiska stabilnejšie (udržateľnejšie), ako metódy priame (direktívno-adresné), ktoré sú doménou najnižšieho manažmentu, odchovaného podradnými univerzitami, určenými pre obyčajný plebs. – dopl. prekl.
20 Absolútnej tvrdej monoPolyzácii moci bez evolučnej konkurencie, v rukách úzkej skupiny osôb, ktorú tento „prsteň“ mravne korumpuje vždy absolútne. „A človeka to potom pokúša hrať sa na Boha“, ako sa v rozprávkach toľkých národov rôznymi obrazmi príbeh stále ten istý dookola prerozprávava. No nielen Der RING der Niebelungen, či Herr der RINGe, ale aj „Die RINGparabel“ (v G.Boccaccio – DecaMerone, či G.E.Lessing „Nathan der Weise“) a pod. Moc najviac korumpuje, nie peniaze - tie sú len jedným z mnohých prostriedkov k emócii absolútnej moci. – dopl. prekl.
21 Ako dočasnú etapu pri prechode ku globálnemu «novému svetovému poriadku» (ang. NWO – New World Order)*, vylučujúcemu kapitalizmus s jeho bezmiernou, neukojiteľnou honbou za konzumom. Nevyhnutnosť vykoreňovania toho, čo je v marxizme nazvané «všeobecná kríza kapitalizmu», chápu aj pohlavári Západu, aj keď davu nehovoria o svojich zámeroch do budúcnosti. (Viď. známa príhoda z návštevy študentov a doktorantov z lepšej školy vo vile skutočného politika vo Švajčiarsku. Otázka študenta: „Pane, prečo nemáte telku? Nezaujíma Vás, čo si ľudia tam vonku na uliciach myslia?“ Odpoveď starého politika klasicky protiotázkou: „Má niekto z vás, študentov, doma psa?“ Jeden zo začudovaných študentov sa prihlási. Politik pokračuje: „Zaujíma vás, čo si myslí?“)* Analýzu tejto problematiky pozri v práci VP SSSR „Trockizmus – to je «včera», no nikdy nie «zajtra»“ (v krátkosti: tzv. „trockizmus“ je v tomto zmysle slepá nekritická oddanosť, až posadnutosť nejakou myšlienkou - spôsobom myslenia – ideológiou – metodológiou spracovávania informácií. Hlavne vo forme kolektívno-schizofrenického spracovávania inFormácií spôsobom robenia opaku toho, čo poviem - prakticky vo všetkých podstatných životných otázkach.. A neschopnosť diskusie s oponentami i nemilosrdná likvidácia oponentov.)*
22 Napr. z dôvodu snahy zachovania monopolne vysokej ceny na svoju prácu. – pozn. prekl.
23 Viď. rôzni burzoví „špekulanti“ (v trestno-právnej terminológii - organizátori krádeží obzvlášť veľkého rozsahu), či niektorí tzv. „investori“, „dobročinní“ mecenáši a iní ašpiranti na „nezištné vyťaženie“ príslušného záujmového sektoru. Pôvodný zmysel burzy, trhu, je OK a burzové špekulácie-podvody sa dajú do veľkej miery obmedziť. No dané problémy treba riešiť celkovo od základu - koncepčne. K danej téme pozri publikáciu „Krátky kurz“ o riešení ekonomických otázok dlhodobo udržateľne rozvíjateľnej spoloČnosti. – pozn. prekl.
24 Pozri prácu VP SSSR «“Sad“ rastie sám?..» (Poznámka r. 2011)
25 Ako matrioška – pozn. prekl.
Informační báze KSB