24.1.2014
15. Vstup do riadenia
Zostalo nám preskúmať vstup do riadenia. Vo väčšine prípadov sa vedomie vracia k problémom riadenia životných podmienok, situácií, problémom sebaovládania, umenia správania sa (atď., všetko sú to slová o jednom a tom istom), pri zrazení sa s ťažkosťami, neúspechom a rozčarovaním. T.j., v nie práve pre seba najkomfortnejšom (najpríjemnejšom) období - najčastejšie práve v rôznorodých „stresových“ situáciách. Aj tak však Boh neukladá na človeka nič naviac, okrem toho, čo uniesť môže. A preto najlepšie, čo možno v takýchto situáciách spraviť, je:
-
Predovšetkým zastaviť vlastný zhon, vynorujúci sa z podvedomých úrovní vnútorne konfliktnej, neusporiadanej psychiky a prenikajúci do nej zo psychiky kolektívnej, na ktorej sa tak, či onak zúčastňuje každý jedinec (svojou jedinečnou inDiviDuálnosťou).
-
Zastaviť zhon je nevyhnutné, pamätajúc na to, že Všemocný sa nemýli. Bez emócií skleslosti, clivoty (depresie), či nezmyselného nadšenia vnímať, pochopiť to prichádzajúce, čo sme nedávno pomenovali ako stavový vektor (základné objektívne parametre aktuálneho stavu).
-
Následne nevyhnutne rozpomenúť sa, ako sa tento stavový vektor menil v minulosti v priebehu, podľa možnosti, čo najdlhšieho obdobia1 na, vo vzťahu k nemu, objemnejšej inFormačnej kulise (pozadí, báze).
-
To nám umožní vidieť celkový obraz vzájomne vložených čiastkových procesov a mozaiku ich príčinno-dôsledkovej previazanosti, t.j. vzájomné väzby medzi „osobno-životným“ (vlastným každodenným životom) a informáciami celospoločenského významu, podľa morálne podmienenej svojvôle (slobody výberu konania) vo vzťahu k dvom kategóriám: „Dobre“ a „Zle“.
-
Je nevyhnutné z toho všetkého vyčleniť celkové vonkajšie riadenie a v ňom sa pokúsiť identifikovať hierarchicky Najvyššie - bezprostredne (priamo) pochádzajúce od Všemohúceho. ON vo všetkých prípadoch bez výnimky podporuje to, čo patrí do kategórie „Objektívne Dobro“:
Odstraňuj zlo tým, že existuje lepšie! (Obrátením pozornosti na to lepšie, sa nepútam k zlu, a tým ho „nekŕmim“ svojimi negatívnymi emóciami).
Naproti tomu metódu „Vybíjať klin klinom“ neradno používať...
... i keď k jej stúpencom to Zhora je dočasne zhovievavé, s cieľom priviesť k rozumu jak
ich samotných, tak aj ich okolie.
-
Pamätať (mať na zreteli), že Hierarchicky Najvyššie riadenie Všemocného VŽDY odpovedá na volanie k Nemu sa obracajúcich, snažiacich sa riešiť prognostickú úlohu mnohovariantne možného toku udalostí: Boh dáva dôkaz Svojej existencie (bytia) priamo (bezprostredne) každému osobne, odpovedajúc na modlitbu úmerne jej zmyslu, „Jazykom“ meniacich sa životných okolností, situácií. Aby pochopil zmysel jeho „fráz“, je pre každého Človeka tak dôležité, naučiť sa byť k tomuto „Jazyku“ vnímavým2.
-
Potom nasleduje, buď podriadiť sa chodu rozpoznaných objektívnych procesov, prijmúc ich plynutie, ako dannosť; alebo prijmúc na seba zodpovednosť, vytvárať tlak na ich plynutie - ovplyvňovať ich, v súlade so svojim cieľovým vektorom vo vzťahu k celému komplexu (kompletu) čiastkových procesov, opisovaných vektorom stavov.
-
Hlavne, je pritom zbadať milosť hierarchicky Najvyššieho všeobjímajúceho riadenia Všemohúceho, aby vlastný cieľový vektor nebol antagonistický k Najvyššej milosti, ale aby sa vnesenie vlastného vkladu do toku vzájomnej vloženosti procesov stalo čiastočkou milosti, nesenej hierarchicky Najvyšším všeobjímajúcim riadením. V tom prípade, aj informačné toky hierarchicky Najvyššieho objemnejšieho riadenia budú nevyhnutnou (potrebnou) nápomocou, a nie prekážkou, zábranou v činnosti Človeka.
No, ak aj vyššie uvedený postup dodržíme, bude nutné nejaký čas pretrpieť v kľude bez paniky a emocionálnych výbuchov, aby sme si nadarmo ne(s)pálili energiu v nezmyselnostiach. Až pokiaľ nedohasnú dôsledky mravnostne (morálne a eticky) podmienených chýb svojho predošlého správania. V týchto chybách je totiž obyčajne vyjadrená, buď neprimeraná sebadôvera (niekedy až namyslenosť, čiže pýcha) jednotlivcov, ktorí zabudli na celostnosť a hierarchiu Stvorenia (sTrojenia) sveta a Všemohúceho; alebo je spomínanými chybami vyjadrené prekladanie im Zhora predurčenej zodpovednosti a povinnosti na svoje okolie. T.j., ide o zúčtovanie, odplatu za príživníctvo, snahu o delegovanie roboty, ktorú má dotyčný vykonať osobne, na jeho blízkych, kolegov, vrátane hierarchicky vyššie postavených v Objektívnej Realite (pozn.: tu samozrejme nejde o „oficiálnu“ hierarchiu).
„Ty vládneš, no aj tebou vládnu“ – hovorieval PlutArchos (hel. prenesene aj „Starý financ“) – historik (dejepisec), ktorý bol „vedľajšou“ činnosťou vrchným kňazom Delfského orákulu v Apolónovom chráme3.
Ak v takomto vzájomne vloženom procese „vládnutia, vedenia“ vznikne konflikt riadení dvoch (alebo viacerých) subjektov, tak niektorá z konfliktných strán koná mimo riečiska Zámeru v rámci dopustenia. Možno niekto koná, nielen proti druhým, no aj proti Zámeru (Božiemu). No a v situácii neprítomnosti konfliktu sú priame väzby každého z účastníkov, z uhla pohľadu ostatných, väzbami spätnými a spätné väzby každého jedného, väzbami priamymi pre druhých.
Úmerne tomu, v takýchto typoch procesov riadenia systému, definovaného zložením (počtom, stavom) subjektov a objektov riadenia, riadi v skutočnosti ten, kto sa ukázal byť schopným organizovať samoriadenie systému ako celku, vo voči nemu objemnejších procesoch a v prijateľnom režime pre seba. T.j. ten, kto sa ukazuje byť v stave, prijať koncepciu riadenia vo vzťahu k sebe a vložiť ju do objemnejšej koncepcie riadenia systému ako jediného celku.
Preto, ak nezabúdame na Všemocnosť, tak na ním zabranom (obsadenom) mieste v hierarchii vzájomnej vloženosti riadenia sociálnych i nadsociálnych štruktúr a procesov lepšie riadi - seba predovšetkým4- ten, kto rozlišuje hierarchicky Najvyššie riadenie od vonkajšej i vnútornej manipulácie a nebráni, neprekáža Najvyššiemu a vedome sťahuje - prenáša Jeho vôľu, dole pozdĺž kontúr (štruktúr) vnútrospoločenského riadenia, ako milosť, urýchľujúc tak proces prechodu k Č(e)loVečnosti (človečenstvu, ľudskosti). Tým pozdvihuje rozprávkovú „človečinu“ na priame východisko, riešenie situácie, porážajúcu draka z jaskyne, a nie pokračovanie mučivého infernálneho (diabolského, pekelného) kruhu - reťaze poklesov a pádov do bahna rytím „držkou“ v zemi, prešľapovanie na mieste a váľanie sa vo všemožnej špine, hrôze. Nehovoriac už o tom, že je nedôstojné, pri disponovaní možnosťami (potenciálom) človeka, vedome bočiť (odkláňať sa, utekať) od svojho dlhu voči druhým v Objektívnej realite. T.j. predlžovať kolektívne (a svoje) zostávanie na úrovni človeku podobnej opice - nedočloviečika a byť si toho vedomý. No, takéto vzdorovanie, vzpieranie sa, pri uvedomovaní si svoho rozporu s obsadením (úlohou, rolou), je už fakticky samovražedným stavom.
Teória riadenia bola nazvaná „DOSTATOČNE všeobecná (uni-vers-álna)“, a nie proste „všeobecná“ preto, lebo tu predložené vydanie (návrh) je dostatočné na to, aby s do nej (do DVTR) zavedenými pojmovými kategóriami boli jednoznačne zviazané objektívne rôznorodosti, vlastné akejkoľvek oblasti činnosti. Ide o snahu UniVersAl(i)Ty DVTR v tomto návrhu, vydaní. Úmerne tomu, daný model tvorenia (sTrojenia) umožňuje rozvinúť čiastkovú praktickú (aplikovanú) THEÓriu riadenia a na jej osnove riadiacu - manažérsku (tvorcovskú)5 prax v akejkoľvek oblasti činnosti. Pritom, vo vzťahu k celej komplexnosti odvetví ľudskej činnosti, predstavuje DVTR (Dostatočne univerzálny model sTrojenia) jazyk interdisciplinárneho styku - kommuNikácie. Ako skratku síce niekedy používame „univerzálny model strojenia“, alebo „všeobecná teória riadenia“ a pod., ale vo všetkých prípadoch pod daným výrazom rozumieme Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia6. Upresnenie „dostatočne všeobecná“ je vo vzťahu k teórii riadenia nevyhnutné, keďže všeobecná (absolútna, bez akýchkoľvek ohraničení) teória riadenia je vlastníctvom Najvyššieho presne tak, ako aj Jeho VšemohúCnosť. Človek je NEsamodostatočný vo výbere informácie z toku udalostí Života a je ohraničený v možnostiach jej pretvárania - transformácie (eng. con-version) a spracovania. Preto teória riadenia v spoločnosti nemôže byť VŠEobecnou (absolútnou, neohraničenou). Mala by však byť dostatočnou na riešenie rôznorodých problémov (výziev – ang. challenge, heb. príležitostí) v koryte toku Božieho Zámeru. Tomuto kritériu kvality z nášho hľadiska, resp. pre naše chápanie dostatočne všeobecná teória riadenia v existujúcich verziách vydaní (prvá r. 1991, druhá r. 1998 – 2003, tretia r. 2011 - 2014), aj vyhovuje.
* * *
poznámky:
1 postupnosti periód vzorkovania, časového výseku podstatných súvisiacich príčinno-dôsledkových väzieb
2 Ide o systematickú aktívnu intuíciu (intelektom korigované emócie), stále znova, kontinuálne metodicky napájanú priamo na HNOR, namiesto rôznych kultov riadenia kolektívneho podvedomia od tzv. korporátnej kultúry a mediálneho ošiaľu seriálov a blockbusterov... až po tzv. náboženstvá (pseudoreligiózne imitácie VM), či samovražednú ezoteriku egregorov a veštenia óSudu.
3 V roku 1991 bolo niekoľko pracovných verzií DVTR (Dostatočne univerzálneho modelu sTrojenia). Jedna z nich sa končila tými istými slovami, ako v roku 1992 publikovaná verzia: „Ty vládneš, no aj tebou vládnu“ – vravieval Plutarchos, ktorými sa začína v tomto odkaze komentovaný úsek textu.
Druhá verzia pokračovala v uvedenom texte nasledovne: „Ty vládneš, no aj tebou vládnu“ – vravieval Plutarchos. A to je pravda, keďže priame vzťahy jedného, z uhlu pohľadu druhého, sa javia byť spätnými, a spätné, zodpovedajúco - priamymi. Z nich dvoch, riadenie uskutočňuje ten, kto viac pozná a hlbšie chápe, dôsledkom čoho je schopný, vo vzťahu k sebe, cudziu koncepciu riadenia vložiť do, od ich oboch koncepcií, všeObecnejšej koncepcie samoriadenia, ako jediného celostného systému. Tento záver (spôsob riešenia) je spravodlivý, jak vo vzťahu k inDiviDuálnym, tak aj k súborným intelektom.
Tretia verzia pokračovala v tomto texte takto: „Ty vládneš, no aj tebou vládnu“ – vravieval Plutarchos“. A to je pravda, keďže priame vzťahy jedného, z uhlu pohľadu druhého, sa javia byť spätnými, a spätné, zodpovedajúco, - priamymi. Z dvoch, riadenie uskutočňuje ten, kto viac pozná a hlbšie chápe, dôsledkom čoho je schopný cudziu koncepciu riadenia vložiť do svojej všeobecnejšej koncepcie.
Počas prípravy typografického vydania v r. 1992 prešla vnútornou procedúrou VP ZSSR schvaľovania textov rôznych pracovných verzií verzia prvá, ktorá nechávala slová Plutarcha bez akýchkoľvek bližších obJasnení.
4 Ľudovo povedané: „Lepšia moc nad sebou samým, ako nad celým svetom“
5 Ako sme si vyššie už povedali, je tzv. manažér tvorcom (sTrojcom), ako každý iný. Akurát sa od ostatných trochu líśi tým, že je špecializovaný na preformovávanie... vytváranie (sTrojenie) stereotypov (=emócií) ľudí. Čiastočne podobne, ako osoby špecializované na niektoré druhy „služieb“,často hraničia s „manažmentom“. Hranice samozrejme nie sú jasné a často zámerne splývajú. Tak je tomu aj u výrobcov (tvorcov) „produktov“, niekedy hrubšie neosobne nazývaných aj „tovarmi“, ktoré tiež hraničia, alebo zahŕňajú často priamo, či v prenesenom zmysle aj „službu“, alebo zachádzajú aj do „manažérskej“ oblasti. Spôsob pohľadu závisí od toho, z ako kvalifikovaného nadhľadu s pochopením súvislostí sme schopní sa pozrieť a do akej hĺbky vieme na proces zaostriť. Ako sa hovorí: „Od nadhľadu kozmonauta, až po elektrónový mikroskop fyzika...“, alebo „Právo na Pravdu má ten, čo má najväčší rozhľad...“...odstup, alebo je na najvyššom kopci... samozrejme za predpokladu, že „nie je slepý“ a „nie len jasno vidí, no aj dostatočne chápe“.
6 Úmerne tomu, ak niekto používa termín „všeobecná teória riadenia“, bez akýchkoľvek ohraničení, tak verejných, ako aj tichých (medzi riadkami; myslených, no nevyslovených)... tak v konečnom výsledku ide o vyjadrenie vedomých, či podvedomých deÁ-MONických „Ja“ = “Ego-centrických“ ambícií na samodostatočnoť človeka stavajúceho sa do pozície „všemocného“ (boha).