25.1.2014
...
Tomuto kritériu kvality z nášho hľadiska, resp. pre naše chápanie dostatočne všeobecná teória riadenia v existujúcich verziách vydaní (prvá r. 1991, druhá r. 1998 – 2003, tretia r. 2011 - 2014), aj vyhovuje.
* * *
Je možné, že po prečítaní dostatočne všeobecnej teórie riadenia vzniklo u čitateľa aj nejaké nepochopenie. K. Prutkov hovorieval: „Mnohé veci sú nám nepochopiteľné nie preto, že naše chápanie je slabé; ale preto že tieto veci nepatria do kruhu nášho chápania“. T.j. podstata problému je v našej psychike, presnejšie (pri hlbšom zaostrení) v neprítomnosti, či nedostatku nevyhnutných stereotypov rozpoznávania javov a formovania ich obrazov. Preto treba vziať pero a papier a prečítať si materiály druhý krát, kresliac pre seba, zároveň s čítaním, schémy a obrázky kategórií a stavov objektov, uzavretých systémov, ich hierarchií a supersystémov v procesoch ich interakcie (komuNíkácie, aktívneho vzťahu, inFormačnej výmeny, spolupráce...). Ak je povedané, že cieľový vektor je zoznam, tak je treba pre seba rozpísať nejaký zoznam. Ak je povedané, že stavový vektor po obsahovej stránke opakuje cieľový vektor a mimotoho zahŕňa naviac v sebe s aktuálnou realitou informačne previazané parametre, takisto nie je na škodu zobraziť zároveň, vedľa cieľového vektora, vektor stavový. Pokračujúc v takomto zobrazovaní (inFormovaní) sprevádzajúcom naše písomno-zvukové1 vysvetľovanie inFormácií (prenosu objektov, komplexov mier = foriem), môžeme sa dopracovať k obrázku, podobnému obr. 8:
Obr. 8. Štruktúrovanie informácie, opisujúcej proces riadeniA.
:
To isté sa týka aj zložitejších otázok: ak je povedané, že inFormačné zabezpečenie (výsTroj) je organizované hierarchicky dvojúrovňovým spôsobom, tak je nutné pomôcť svojmu obraznému mysleniu aspoň náčrtom, ak svoju prácu nezvláda bez neho. Je neprezieravé sa pred tým ostýchať a nie je na tom ani nič ponižujúce. Proste všetci sme vyrástli v dobe, keď disciplína, kultúra myslenia u ľudí sa cieľavedome od detstva nie len že nevychovávala, ale cielene prevracala, zvrhávala, aby ich dostala do závislosti od „Pánov“ systému davo-„elitarizmu“. Ak je totiž niekto schopný násobiť 5-miestne čísla spamäti, a niekto iba v stĺpčekoch na papieri, tak podstata je predovšetkým v rozdiele vnútornej disciplíny myslenia bežných zdravých ľudí.
No tento príklad sa týka abstraktno-logického2 myslenia. Násobiac v stĺpčekoch, pomáhame svojemu nedisciplinovanému abstraktno-logickému mysleniu skoncentrovať sa a riešiť úlohu. Kresliac obrázky počas čítania, my presne takto pomáhame svojmu nedisciplinovanému predmetno-obraznému mysleniu skoncentrovať sa, a takisto riešiť úlohu formovania chýbajúcich stereotypov, rozširovania kruhu svojho poňatia, pojmov. Práca osvojenia si DVTR môže ísť ťažko: po 5 – 6 strán za deň, podľa síl, no hlavne, aby to išlo... pokračovalo.
Na pochopenie bezštruktúrneho riadenia, os-Nov-ou (princípom) ktorého sú pravdepodobnostné predurčenosti, je dostatočné sa oboznámiť s pojmovým aparátom teórie pravdepodobnostnej a matematickej štatistiky z ľubovoľnej bežnej učebnice alebo skrípt, nezabiehajúc do podrobností matematických dokazovaní. Opis procesov v supersystémoch sa najľahšie znázorňuje sociologickými príkladmi. Tomu sme sa vedome vyhýbali z nasledovných príčin:
-
Takých príkladov môžeme nájsť mnoho aj v každodennej realite3
-
Po osvojení si pojmového (obrazy) a terminologického (kódovanie obrazov) aparátu, ktorý predchádza opisu procesov v supersystémoch, sa neobjavujú žiadne nové pojmy. Všade ide následne už iba o kombinatoriku, o hru so základnými, už zavedenými kategóriami teórie riadenia a deterministicko (podmieneno) - pravdepodobnostného modelu intelektu.
A hlavne: z ničoho netreba robiť dogmy, alebo kánon, keďže poznanie - to nie sú ani tak
slová a obrázky, ale to, na čo slovami ukazujú. Naše poznanie a naše slovo jednotnými (jedným a tým istým) sú pre nás. Bo ako sa hovorí: „Slovo napísané, slovom mŕtvym pre nás -čítajúcich jest“, až pokiaľ si neo-SVOJ-íme to, na čo nám slovami (kódmi prenosu konkrétnych Mier) iní poukázali. No vtedy aj to sa môže stať, že nájdeme slová lepšie, jednotnejšie s jeho významom. Preto musí každý čitateľ tejto práce sTROJIŤ celostnosť svojho videnia sveta sám, aby nás preveril, vyvaroval sa našich chýb a svoje videnie sveta a jeho chápanie4 preveril životom. Strojiť znamená vybudovať v sebe chápanie trojjedinstva: 1. matéria – 2. obraznosť (informácia) – 3. miera (predurčenosť; slovo ako obal pochopenia). DVTR je v tomto zmysle prázdna forma, miera, algoritmus, ktorý môže byť kostrovou osNovou cielenej činnosti, a môže ňou nebyť – ako si kto želá. Avšak skús si predstaviť „bytie“ (existenciu) ľubovoľného vysokorozvinutého organizmu, v ktorom zrazu zmäkne, zmizne, alebo sa zdeformuje kostra: ... a práve takýto amorfný stav algoritmiky psychiky je u väčšiny populácie... zatiaľ.
Prvé vydanie DVTR: 2 – 13 Február r. 1991
Druhé vydanie: jeseň r. 1992
Upresnenia: marec – apríl, jún r. 1998;
26. november r. 2002 – 10. január r. 2003;
4. jún r. 2003;
28., 29. február r. 2004;
22. jún r. 2004;
31. august r. 2004;
27. máj – 26. jún r. 2011
Celý text ke stažení: Kapitola 15.1.doc
poznámky
1 Ako sme si už tiež povedali, v západnej civilizácii sa kóduje písmom hláskovým, zvukovým, ktoré síce vytvára aj mimické obrazy na tvári a býva sprevádzané príslušnou gestikuláciou, divadlom, emočným zafarbením... rečou tela. Však dominantne je súborom samohlások a spoluhlások (v zásade binárneho kódovania systémom 0, 1). Prenos informácie je tak dominantne cielený na formu. Oproti tomu, v niektorých východných civilizáciách ide o tzv. hieroglyfické a presnejšie - obrazové kódovanie informácií s množstvom znakov (aj tisícov). Na osvojenie je síce náročnejšie, no umožňuje zachovávať obsah, zmysel súborov (dokumentov, kníh) dlhodobo aj počas tisícov rokov v takmer nezmenenej podobe, spôsobe chápania. Aj preto západ zrodil civilizáciu „hmoty“ (mathérie) a východ civilizáciu „ducha“ (prenosu, inFormy).. a miera, AKOBY sa stratila... Presnejšie, civilizáciu tvoril ľud a štátnosť „elity“. Bo ako sa hovorí: „Miera môže byť bez viery, no viera nemôže byť bez miery“.
2 Vychádzajúc zo staršieho a silno zjednodušeného modelu ľudského mozgu, konkrétne neokortexu ako komplexu hlavne tzv. pravej a ľavej hemisféry. Pričom, ako sme si už povedali, vyzerá byť pravá mozgová hemisféra viac zodpovedná za obrazno-emočné (OE, spojito-modulové) spracovanie informácií a ľavá za abstraktno-logické (AL, diskrétne) myslenie. AL, t.j. zaostrovanie, eng. „focus“ na konkrétne jednotlivé informácie, následne prepájané do väčších informačných modulov v „zásuvkách“ (adresároch) ľudskej pamäte (emočných modulov) pomocou vedome riadených, alebo už zautomatizovaných stereotypov kolektívno-inDiviDuálnej algoritmiky spracovania informácií. Tak, ako v spomínanom príklade cesty vlakom a splývavom príjemnom obraze (OE) krajiny s prechodným okamžitým zaostrením – analýzou (AL), napríklad na nejaký strom, alebo človeka.
3 Viď. taktiež Prílohu.
4 Ako sa hovorí: „Mnohí síce jasno vidia, no už menej jasno chápu“.. .toľko k tzv. “jasnovidcom, mágom, šamanom, ezoterikom atď“, ku ktorým potom kvôli nesprávnemu pochopeniu, nedostatočnej metóde spracovania, po-u-chopeniu videného, práve preto, v starobe prichádza choroba, a niekedy ani do staroby nepočká.