4.4.2014
příloha DVTR č.6
O-DVTR Príloha 6.doc (39 kB)
R-DVTR Príloha 6.doc (41,5 kB)
6. Čo sa „samo sebou“ rozumie...
Pozrieme sa na „Knihu pre počiatočne čítanie“ V.Vodovozova (Petrohrad, r.1878), ktorá bola koncom 19. storočia predurčená pre samovzdelávanie rusov. Kniha sa venuje pohľadom na Objektívnu realitu ( na kategóriu „VŠETKO“) starovekých egypťanov.
„Najvyššia kasta, ktorá riadila všetkých (t.j. nesúca úplnosť vnútrospoločenskej moci, vrátane konceptuálnej moci v oboch významoch tohto termínu – vysvetlivky autorov), bola kasta duchovenstva alebo žrecov (v určitej etape svojej historickej púte prestali byť žrecmi, aj keď si zachovali názov „žreci“, ale zostali len ako nositelia niektorých znalostí a návykov v následností generácií, t.j. v podstate sa stali znacharmi (demagógmi) – vysvetlivky autorov).
Oni určovali všetkým, aj panovníkovi (t.j. faraónovi) , ako žiť a čo robiť...
Vyšším božstvom egypťanov bol AMON (AMUN, AMEN). Do jeho obrazu zlúčili 4 božstvá:
bohyňa NET – látka (vec), z ktorej pozostáva všetko na svete,
boh NEF – duch oživujúci látku, alebo sila, ktorá ju núti zlučovať sa, meniť sa...,
bohyňa PAŠT – nekonečný priestor, ktorý vypĺňa látka (vec),
boh SEBEK – nekonečný čas, ktorý plynie pri neustálych zmenách látky.
Všetko, čo je vo vesmíre, podľa učenia egypťanov, pochádza z látky (hmoty) cez pôsobenie neviditeľnej sily, ktorá zaberá priestor a mení sa s časom. Všetko toto tajomstvo sa spája v štvorjedinej existencii boha AMON (AMUN,AMEN).“
Ak sa pozrieme na mená staroegyptských bohov, tak látka (vec) zodpovedá dnešnej „hmote“ (matérii), duch – z väčšej časti silovým poliam a priestor a čas zostali od vtedajšej doby nezmenené kategórie v svetonázore.
To, čo pripomenul V.Vodovozov o starovekom Egypte ukazuje, že prvotné rozdiely v maximálne všeobecnej kategórií „VŠETKO“ a zovšeobecnenými kategóriami 1. rádu, ktoré sú chápané ako základné pojmy o objektívnosti Vesmíru, zostali v súčasnej civilizácii nezmenené po tisíce rokov. Sú to:
-
Matéria (hmota)
-
„Duch“, chápaný ako energia, sila (silové pole vztiahnuté k „hmote“ dialektickým materializmom), ako aj riadiaci princíp, t.j. in-formácia a algoritmika jej trans-formácie (pre-obraz-ovanie)
-
Priestor
-
Čas
Zostali niekedy izolované a niekedy zjednotené v 4-jedinom bohu-vesmíru Amonovi, niekedy v 2-jedinom bezmennom a nepersonifikovanom „časo-priestorovom kontinuu“ teórie relativity, ktorý obsahuje „matériu“ vo všetkých jej agregátnych stavoch.
Hoci slová, ktoré označujú tieto prvotné rozdiely a interpretácie pojmov spojených s týmito pojmami, sa v histórií Západnej civilizácie pri ich detailnejšom opise opakovane menili. Nezmenené však zostalo jedno: in-formácia (obraz, ídea) a algoritmika (usporiadanie stavov a trans-formácia obrazov a ídeí, vecí a matérie ako celku) zostali pre pochopenie skryté a neoddelené v skupine primárnych rozdielov (aj zodpovedajúce pojmy) od „ducha“ = „energie“ = „sily“.
V zjavnej (explicitnej) forme in-formácia, obraznosť Sveta nevstúpila do súboru uvedených primárnych rozdielov v 4-jedinom Amonovi, ktorý stelesňoval kategóriu „Všetko“. To isté platí aj pre algoritmiku trans-formácií.
„Matéria“ = hmota sa pri ďalšej detailizácii vzťahovala so 4 elementami (živlami), t.j. agregátnymi stavmi hmoty: zem – tuhé skupenstvo, voda – kvapalné, vzduch – plynné a oheň – plazma. A pre väčšinu ľudí neviditeľné celoprírodné silové polia, ktoré nesú usporiadanú energiu, sa zlúčili s in-formáciou do „nehmotného“ ducha. Prírodné vákuum – nie je objektívne fyzicky prázdnota (pustota), ale jeden z druhov (agregátnych stavov) matérie (hmoty) – sa stalo priestorom (schránkou, úložiskom) a čas sa stal znakom pre označenie nehmatateľnej nejasnosti.
Predovšetkým je nevyhnutné zamerať pozornosť na to, že z pohľadu jedinca, začínajúceho spoznávať seba (identifikovať sa) v Objektívnej realite a ozmyslovať svoju existenciu v nej 1 –
4-jediný Amon – je prirodzene očakávaný (v istom zmysle) súhrn limitných zovšeobecnení a primárnych rozdielov v kategórii „Všetko“.
Skutočne, celá Objektívna realita, sa vo vzťahu k orgánom zmyslov človeka rozpadá na 2 časti:
-
To, čo sa pociťuje bezprostredne orgánmi zmyslov (to sú predovšetkým – pocity svojho tela, ktoré tvoria väčšiu časť tzv. „sebapociťovania“ mnohých jedincov).
-
To, čo sa orgánmi zmyslov bezprostredne nepociťuje, no to nepociťované je bezprostredne prítomné a je vnímané racionálno-intelektuálne na základe ozmyslenia ohraničenými možnosťami orgánov zmyslov pri vnímaní Sveta. Inými slovami, k druhej kategórií sa vzťahuje to, čo zodpovedá racionálnej aktivite jedincov na tému: „je ešte niečo iné za hranicou vnímania našich zmyslov? “
To znamená, že všetko čo je pociťované orgánmi zmyslov väčšiny ľudí, spadá do kategórie „hmota“, ktorá sa po dlhú dobu (pokiaľ veda neobjavila silové polia a nezahrnula ich do filozofickej kategórie „hmota“) identifikovala „pragmatikmi“ s „hmotou vo všeobecnosti“.2
V tom čase rôzne tradície „mystiky“ hovorili nielen o hmote ako o „hrubej, pevnej látke“, ale aj o tzv. „jemnej hmote“, ktorá je nedostupná telesným (hmotným) zmyslom vo všeobecnosti, ale len „duchovným(biopoľovým) zmyslom“, čo je pre väčšinu ľudí nedostupné bez špeciálnej prípravy. Okrem toho bola a existuje relatívne neveľká množina ľudí, ktorých orgány zmyslov (telesných i duchovných) bez akejkoľvek špeciálnej prípravy a tréningu sú oveľa citlivejšie, ako u ostatných ľudí. Títo ľudia pociťovali rôzne prírodné polia – „jemnú hmotu“ mystických škôl tak, ako ostatní ľudia pociťovali „hrubú hmotu“. Takíto ľudia boli nazývaní ako „jasnovidci“, „extrasenzorickí“ ľudia, „duchovidci“ a pod.
poznámky
1 Ak človek žije v „sladkom“ nevedomí ako príde – neozmyslujúc svoje bytie (existenciu), tak je odsúdený na kaleidoskopickosť svojho svetonázoru, z dôvodu neurčitosti súboru maximálnych zovšeobecnení a primárnych rozdielov u väčšiny alebo ich zamenenie za prebiehajúce pocity, o čom reč pôjde v ďalšom texte.
2 Je nutné poukázať na jednu osobitosť materialistického svetonázoru : Z jeho pohľadu všetko, čo nie je vnímané orgánmi zmyslov a prístrojovým vybavením vedy, má jedinečné, unikátne prejavy, a z toho dôvodu sa nedá experimentálne viacnásobne overiť – „objektívne“ neexistuje.
_
Informační báze KSB