Zlatý věk středověku

14.6.2014

 

další komentáře Luxe k tématu Funkčné hospodárstvo spoloCnosti

 

ba veru aj ja som sa v škole učil o temnom stredoveku s obrovskou biedou a primitívnym spôsobom života, morovým Božím dopustením atď., ale ako hovoril nemenovaný rabbi na smrteľnej posteli synovi: "Synku, všetko je ináč."

Hold nie nadarmo je chronologická informačná zbraň na 2. pozícií po svetonázorovo-metodologickej. Ak by ľudia poznali svoju pravdivú históriu, tak by ju začali hodnotiť a pýtať sa, prečo sa kedysi ľudia mali lepšie ako teraz (s ohľadom na dané podmienky vývoja), čo je ten zázračný "elixír", ktorý to umožňuje alebo znemožňuje a kto ho uvádza do obehu..atď.

Takže zhodnoť sám selským umom pár nasledujúcich info z kníh rôznych bádateľov, kde patrí aj tebou spomínaný Bernard A. Lietara, ktorý o "zlatom veku stredoveku" taktiež písal vo svojej knihe "Duša peňazí", no kniha vyšla v Belgicku len s malým nákladom a veľmi rýchlo zmizla ( zasvätená periféria sa rýchlo o to postarala ):

1) Európsky stredovek pokrýva vyše 1 000 rokov a temná doba je charakteristická pre ranné obdobie 5.-7. stor. a najmä pre neskoré obdobie 14.-15. stor., ktoré je dokonca strašné a práve to vytvorilo jeho pochmúrny obraz.

2) Obdobie približne od 10. stor. po 13. stor. je kvalitatívne výrazne iné a rôzni autori ho nazývajú aj "obdobím katedrál" (vtedy ich bola postavená väčšina) alebo "revolúčne obdobie", či "prvá európska renesancia".

3) R. 1079 pápež Gregor III nariadil každému biskupovi vytvárať centrá vyššieho vzdelávania a medzi r. 1180 - 1230 sa zjavili prvé univerzity a abstraktné vedy ako matematika sa objavili vtedy a nie v renesancií v 16. stor. ako sa obyčajne učí.

4) Podľa archeologických nálezov sa zistilo, že v tomto období bol vysoký štandard života v záp. Európe : napr. žena v Londone bolo o 1 cm v priemere vyššia ako dnes a muži až r. 1988 prerástli svojho predka z 10.-12. stor. Ako príčina sa uvádza dostatok a kvalita potravín - anglosasi na britských ostrovoch bývali v drvivej väčšine v čistých miestnostiach, jedli jednoduché, ale kvalitné jedlá, boli silní a zdraví, mali zdravé orgány, zuby a telo. Vo Francúzsku bol v 13. stor. obrovský demografický boom. Ale zo 14. - 15. stor sa už našli zväčša len chatrné a krehké kostrové pozostatky.

5) Toto obdobie je charakteristické tým, že platil tzv. antiúžernícky systém a platili sa dane za úložky peňazí (demurrage), čím sa aktivizoval zvýšený obeh peňazí a rôznorodé investície. Demurrage bola tá "neviditeľná ruka", ktorá riadila kvalitu ekonomiky a jej rozkvet.

6) Peniaze sa neakumulovali, ale používali sa na zvýšenie kvality života, zeme, zariadení, nástrojov. Masovo sa budovali veterné mlyny, studne, mosty a cesty, katedrály..

7) Bol zaznamenaný masový výrub lesov a ich zámena za poľn. pôdu, najmä v 12. stor., zvyšovali sa výnosy z pôdy ich lepším obhospodarovaním - v priemere až 2x, začali sa využívať viaceré technické a technologické postupy v mlynoch a na pílach, čím sa prudko zvyšovala produktivita práce.

8) Rozvíja sa masová výroba textilu, keramiky, kožiarskeho tovaru, papiera...výrobné náklady klesajú aj v dôsledku rastu kvality riadenia, novými technológiami vo výrobe a transporte ai.

9) Prebieha revolúcia v každodennom živote: domy sa začínajú vykurovať uhlím, osvetľovať sviečkami, masovo sa začína v domácnostiach používať sklo, papier, keramika...budujú sa prvé skleníky, objavujú sa nové odrody, nastáva prudký rast chovných zvierat (napr. v Anglicku bolo 8 mil. oviec na 5 mil. ovčanov), mäso prestáva byť vzácnosťou a významne rastie produkcia a konzumácia sýrov, oleja, ovocia, spotreba vlny a koží...

10) V Beamonte (FRA) bol r. 1268 zaznamenaný kalorický denný príjem na úrovni 3 500 kcal/osoba (dnes v rozvinutých štátoch je to v priemere 3 300 kcal), v opátstve Montenburg v r. 1312 od 3 500 po 4 000 kcal/osoba a r. 1310 benátsky námorník "zošrotil" 3 915 kcal denne.

11) Nastáva burlivý rozvoj miest a dedín a mestá sa premieňajú v 12.-13. stor. z voj. opevnení na obch. a priemyselné centrá. Obchodníci vytvárajú špeciálny sloj, majú siete pomocníkov a partnerov, vedia čítať a písať a vytvára sa špeciálny účtovný systém. Najmä na severe Talianska, v Holandsku v nemeckých hansach, Katalánsku vznikajú bohaté komunity. Prvý krát v stredoveku sa obyčajní ľudia, ak boli dostatočne šikovní a pracovití, mohli stať bohatými (materiálne).

12) Bolo to veľké obdobie budovania, čo bolo nikdy nevídané v takom rozsahu a nebývalý stavebný boom sa po r. 1300 zastavil tak náhle, ako aj pred 3 storočiami začal. Postavili sa obrovské množstvá katedrál, chrámov, kláštorov s celkovou vybudovanosťou infraštruktúry opátstiev, ktoré boli väčšie ako menšie mestá. Celkovo na cca 30 mil. obyv. západnej Európy pripadal v priemer 1 kostol na 200 obyvateľov a niekde aj menej!
Drvivá väčšina katedrál, kostolov nepatrila ani cirkvi ani šľachte - "dom boží" bol národný dom, kde mohol každý prísť, jesť, pospať si, podiskutovať. Katedrály slúžili na národné zhromaždenia popri cirk. obradoch a spravovala ich špeciálna inštitúcia, ktorá bola právne i finančne nezávislá.
Tak ako písal vyššie David Sulík - nadbytočné peniaze sa tiež mecenášsky darovali, alebo investovali do grandióznych stavieb, ktoré vtedy plnili úlohu dnešných turistických miest alebo typu Disneylandu. Keď nebolo možné držať úspory v peniazoch (lebo sa zámerne znižovala ich hodnota, t.j. kupná sila), tak sa investovali do projektov, ktoré vydržia generácie a budú prinášať príjmy ďalším generáciam. Koľko ľudí dnes ide pozrieť napr. Notre Dame a platí potomkom budovateľov a investorov za rôzné služby po stáročiach.

13) Všetky tieto evolúčne trendy dosahujú kulmináciu okolo r. 1300, po ktorom následuje prudký pokles a regresia niekoľko storočí. Po r. 1300 sa periodicky objavuje všelikde hlad, a potom nastupujú epidémie. Prvá epidémia moru prišla napr. do Anglicka r. 1347, ktoré potom periodicky pustošila. Hlad zachvátil Európu v r. 1315-1316 a vtedy vymrelo asi 10 % obyvateľov. Ľudia jedli mačky, potkany, plazov, zvierací trus a bol rozšírený aj kanibalizmus.

14) V r. 1308-1309 sa v Londýnskej City prudko zvýšili ceny obilia a v r. 1316 bol veľký nedostatok obilia a niektorí ľudia kradli deti - a jedli ich. Po r. 1300 začala v Európe upadať ekonomika, nastal pokles dopytu a následne aj populusu, lebo nastalo obdobie krátkeho života s chatrnou a zlou výživou.


...v tom stredoveku to bolo trochu zložitejšie.

Bývalí egyptskí hiero-fantos mali zavedený v starovekom Egypte finančný systém, ktorý bol výrazne efektívnejší a prepracovanejší ako tomu bolo v stredoveku, a preto aj vtedy stačilo pracovať pri rastúcom rozkvete v priemere polovicu dnešného zákonného prac. času. Dokázali nájsť vysoko efektívnu spätosťreálneho života a života peňazí, čo už som spomínal vyššie (invariant obilie).
To si však nechali pre seba a tichý jed úžery pracoval aj v "zlatom období stredoveku". Hoci RKC zakazovala úžeru kresťanom, tak doktrína Starého zákona, Tóry a Talmudických výkladov ju predurčovala pre judaistov, ktorí ju aj "poctivo" vykonávali. V minulosti som sa trochu dotkol rádu Templárov, ktorí spadali v jurisdikcii priamo pod pápeža a tí veselo aj v tom období úžerníčili (mnohokrát cez rôzne skryté poplatky alebo mechanizmy výmeny mien apod.). Tí v podstate vytvorili základy moderného úžerníckeho bankovníctva (inflačného), kde sa mnohé prvky využívajú dodnes.

V spomínanom období "zlatého veku stredoveku" fungoval tzv. duálny monetárny
systém. Na jednej strane "oficiálne" peniaze vladára, ktoré boli viac či menej inflačné a paralelne sa silne rozmnožili alternatívne menové systémy s demurrage, čím sa zrýchľoval ich obeh v ekonomike, čo výrazne napomáhalo vtedajšiemu rozkvetu.

Príčin pomerne rýchleho kolapsu európskych ekonomík bolo viacero - napr. určité vyčerpanie poľn. pôd, istý stupeň preľudnenia, no dominantným faktorom bola výrazná zmena vo finančnom systéme.
Vieme, že všetky procesy sú riadené, a tak si možno hierofantici v GP povedali, že stačilo rozkvetu a rýchleho demografického boomu, lebo pracujúci dobytok by im mohol rýchlo "prežrať" vtedy známy svet.
Ktovie akí emisári poradili vtedajšej chamtivej "elite", ako si nabaliť ešte viac vrecká:
Postupne od 11. stor. začal tzv. proces remonetizácie so znižovaním obsahu vzácneho kovu v minciach, t.j. ich znehodnocovanie. Spočiatku tento proces mal dlhšie časové intervaly (1 x za niekoľko rokov), lebo ovčania i niektorí dvorania silne protestovali, ale časom nabral na akcelerácií. Tak napr. arcibiskup z Magdeburgu Vikman znižoval hodnotu peňazí vo svoj prospech 2x do roka, no vojvoda saský Johann II počas 18 ročnej vlády to urobil 86 x od r. 1350 - 1368 a jeden z panovníkov Poľska menil mince 4x do roka.
Takto tí, čo riadili razbu peňazí zväčšovali ich objem na úkor nižšieho obsahu drahého kovu.
Inflácia nenechala na seba dlho čakať a to bolo katastrófou pre tých, čo žili napr. z fixného príjmu ( majitelia pôdy s dlhodobou rentou, nájomní pracovníci ).
Miesto duálneho fin. systému sa čoraz viac presadzoval monopolný stav jedinej centralizovanej meny, ktorá strácala hodnotu, a tak príjmy z demurrage boli neefektívne. Kráľovská moc nad peňažným systémom bola postupne inštalovaná vojenskou silou.
Napr. Filip IV Pekný vo FRA mal v rokoch 1298-99 príjmy z mincovní (zo znehodnocovania meny) 1,2 mil. livrov a z ostatných zdrojov (dane apod.) len 800 tis. livrov.
Pre bohatých ľudí bolo výhodnejšie držať peniaze a občas ich nechať v mincovni preraziť na väčší objem za určitý poplatok, ako mať v bankách úložky s demurrage.
A po určitej dobe nastáva devastujúca kríza bankovníctva, čo najlepšie dokumentujú záznamy krachov navyspelejších bankových domov ( compagnias ) v TAL. V r. 1330 - 47 sa banky vo Florencii, Benátkach, Perugii ai. poskladali ako domčeky z karát ( 2 vtedajšie bank. giganty Perugia r. 1343 a Bardi r. 1346).
Čiže jedným z dominantných faktorov prudkého poklesu a katastrofálnej krízy po r. 1300 bolo významné zníženie rýchlosti obehu peňazí v ekonomike, čo vyvolal postupný širší prechod od meny s demurrage k normálnym inflačným peniazom. Z jasných príčin sa peniaze s demurrage otáčali rýchlejšie v porovnaní s obyčajnými peniazmi, ktoré sa akumulovali u j-eliťákov. Fenomén deficitu peňazí v tom období je veľmi dobre známy špecialistom na dané obdobie (treba porovnať analógiu s umelo vyvolanou globálnou krízou v r. 2008, ktorá ešte potrvá pár rokov).
Zníženie rýchlosti obehu peňazí nebolo vyvolané ani tak fyzickým nedostatkom zlata a striebra, ako vymiznutím demurrage peňazí a koncentráciou bohatstva v rukách "elít".
A tento proces sa odvtedy ťahá dodnes, používajú sa síce sofistikovanejšie metódy, ale základný mechanizmus je rovnaký.

Čiže stredoveké skúsenosti v krátkosti zhrniem:
Finančný systém s nákladmi na ich úschovu (demurrage - časové znehodnocovanie peňazí) vyvolal "zlatý vek", pričom si málokto uvedomoval podstatu tohto ekonomicko-investičného modelu.
Keď sa od lokálnych mien výrazne ustúpilo a zaviedol sa monopol deficitných (inflačných) peňazí, tak sa ekonomiky zrútili a ľudia sa dostali do temného stredoveku s morovými ranami, keď vymrelo podľa rôznych odhadov od 1/3 po 1/2 populusu v Európe.

Odstránenie úroku(úžery) teda ešte samo o sebe nestačí na plný rozkvet oikonomos pre blaho celej spoloCnosti.

 

Diskusní téma: Zlatý věk středověku

Cesta ze středověku přes přítomnost do blízké budoucnosti ?

Pe-tri | 16.06.2014

Zelenou má dokladovatelná decentralizace (veřejné, nezměnitelné řetězce záznamů obecně o čemkoliv v blockchainech). A je na všech přemýšlivých, aby si promysleli interakci s DVTR a důsledky z toho plynoucí (nehledě na středověké recepty sociálních pseudoinženýrů).

http://www.blisty.cz/art/73584.html

P.

Všimli ste si

Dušan 2 | 15.06.2014

kedy bol nastolený zlatí vek stedoveku?

Hneď po tom ako boli vyriešený západný slovania. A čiastočne moskovská oblasť(europska časť ruska).

Pravdepodobne ako "odmena" pre západnú europu a dobrovoľníkov z radov križiakov.

Samozrejme lux jemne naznačil ja len pritvrdím že tento zlatý vek podporoval ľudí s neľudským strojom psychík t.j. démonická psychika (povedané zjednodušene ale dostatočne presne - podľa mňa)

Re: Všimli ste si

A potom | 15.06.2014

netreba zabúdať na pálenie kníh.

tu je niečo naznačené
http://atlara.wordpress.com/2013/10/19/kulturni-vandalismus-34/

Nedávno som čítal na vedy.sk že počas napolenských vojen ten vysoko strategický Napoleon zaútočil na moskvu pričom cár bol v petrohrade... A moskvu si zapálili rusy kde sa okrem iného ľahli popolom aj knžnice......

Re: Re: Všimli ste si

Pavel | 16.07.2017

Ale to byl celkem rozumný úmysl. Napoleónova armáda očakávala, že si v Moskvě doplní zásoby a dorazila jen na spáleniště. To znamenalo, že něměla dostatek jídla a tak se musela rychle vrátit.

Rusové jim ten návrat velmi znepříjemnili a teprve při návratu armáda utrpěla drtivé zrtáty.

---
Dnes by se dal proviant dopravit auty nebo letecky, ale v té době to nešlo.

Re: Všimli ste si

stretnutie | 16.06.2014

V tom prípade by ale naša oblasť ,v podstate už Uhorsko a České kráľovstvo ďaleko zaostávali za Západom. No Horné Uhorsko je doslova posiate hradmi, a to je napr. Spišský jeden z najväčších v Európe.O tom je dostatok prác,aj populárnych ,aj vedeckých. Možno mestá boli zaostalejšie,ide mi ale o iné teraz. Iste poznáš práce manželov Dvořákových.Venujú sa aj popisom medziľudských vzťahov,a práve tam sa môžeme dozvedieť o odvrátenej,neznámej strane : pán a jeho poddaný,familiár. Ešte aj v tomto ohľade je ten vzťah podstatne ľudskejší,ako dnes. Hej,ide o tých otrokov za pásmi výrobných liniek. Dokonca je zaznamenaný prípad dvoch poddaných,ktorí vyzbierali výkupné(inak neuveriteľná suma )za svojho pána a dokázali toto výkupné preniesť až do Carihradu. Píše o tom Vladimír Ferko,v Láske na Slovensku. A tých príkladov je nepomerne viac,predstava o krutom svete stredoveku ,myslím,je skreslená. Ale tým nechcem povedať,že k nemu mám nekritický obdiv,to nie......len by som chcela poznať objektívnu pravdu.

Další pokus o oživení euroekonomiky v "středověkém" stylu ?

Pe-tri | 15.06.2014

Že bychom měli možnost sledovat vliv demurrage i v současné praxi ?

http://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/zaporna-urokova-sazba-ecb-dan-z-vkladu/r~4b623818f14411e3a9c50025900fea04/

Re: Další pokus o oživení euroekonomiky v "středověkém" stylu ?

Lux | 17.06.2014

Ahoj Pe-tri,

asi sa dožijeme ešte nejedného prekvapenia, lebo viaceré "elity" si už dávajú dva a dva dohromady a možno už aj nejaká ta ľudskosť tam prebleskne.
Ináč podobne stimuluje svoju ekonomiku už roky Japonsko a v poslednej dobe sa viackrát o demurrage pokúsilo skúšobne Nemecko. To má pripravený najviac prepracovaný systém odstránenia úroku, zavedenia základného príjmu,transformácie bánk na investičné spoločnosti ai. (zatiaľ v šuplíkoch).
Čaká sa na chápavé impulzy od populusu nahor a tiež kým sa pomaly zosype Golem s hlinenými nohami, t. j. USA, spolu so škriekajúcim malým golemom v Jeruzaleme..

Šém už nie je plne pod kontrolou GP...:)

"Zlatý věk" středověku

jill | 14.06.2014

zapoměli jste dodat, že vše šlo na ůkor lidstva - do popředí se pro-drala už církev "bez Krista" t.j. bez ducha/Boha a stala se psych-osociální t.j. dogmaticky upravující vnější zdání vývoje psychiky a následně morálky a etiky, vše čemu učil Kristus bylo "zapomenuto" a spáleno na hranicích, moudrost "pohanských" předků byli zesměšněny a přebájeny do pohádek...ůpadek i v judaizmu, nastoupila duchovního doba temna, zato začali vzkvétat ne-/-řády cirkevní, lidé zapoměliproč jsou zde zrozeni a jaký je jejich životní ůděl

Re: "Zlatý věk" středověku

stretnutie | 16.06.2014

Do pádu gotiky ,cirkev ešte ako tak ok.Dôvod je jasný-koniec verejných peňazí.Na scéne sa objavujú tajomné rády,toto otrávené ovocie máme na stole dodnes.Všade tam,kde sa presadzuje genderová politika,je za tým pestovanie homosexuálnych vzťahov medzi "bratmi".Preto sa mi tak zhnusili,hoci pôvodne tiež chceli hľadať Ríšu Svetla.

Re: "Zlatý věk" středověku

Lux | 16.06.2014

Ahoj jill,

s niektorými tvojimi úvahami sa dá iste na určitej úrovni súhlasiť. No skoro všetky historické i dnešné cirkvi, relígie, či skôr kulty sú v podstate bez Boha, no zato s nejakým duchom, t.j. agregátnym biopoľom ( bohom alebo vyšším duchom daného kultu ), ktoré riadi svojich zver-encov.
A pohanská "múdrosť" s nejakým panteizmom, či polyteizmom je tiež silne diskutabilná.
Skutočný Človek totiž nepotrebuje kult a kult zase nepotrebuje Človeka, a tak sa do dnešných dní používa biblická inkvizícia v rôznych jej historických derivátoch jedného Konceptu voči inač zmýšľajúcim, ktorí nezapadajú do biblických noriem myslenia , ak uvažujeme v modeli našej civilizácie
( historicky napr. ČEKA, NKVD, Gestapo, KGB, CIA, ŠtB, Mossad a iné dnešné rôzne špeciálne služby po celom svete, ktoré sa neštítia ani vrážd v mene nastoľovania biblického poriadku so základným princípom: Rozdeľuj a panuj! ).

Ak zoberieme do úvahy, že ešte dnes verí v nejaký kult podľa odhadov vyše 5 mld. človeku podobných, tak doba temna ešte zďaleka neskončila...
Hold kvalitná práca GP, keď dokázal rozdeliť ľudí na stovky, či tisíce kultov, alebo siekt, pričom Pravda je len jedna jediná! A cez ich protirečenia ich často necháva „požierať“ sa navzájom medzi sebou.
Divide et impera! v praxi.

Človek od pradávna túži a podvedome hľadá Pravdu, Istotu (t.j. spojenie s Bohom) a spravodlivosť, čo GP veľmi dobre vie. Keď už otvorené otroctvo nebolo možné ďalej stabilne a prediktívne riadiť v globalizačnom procese, musel GP namodelovať procesy tak, aby otroctvo zaviedol do podvedomia ovládaného stáda. Aby ľudí oklamal musel 1 % záludnej a rafinovanej lži zabaliť do 99 % pravdy, lásky, humanity, slobody, spravodlivosti...a máme na svete Bibliu so starozákonnou doktrínou rasovej vyvolenosti a fašizmu u biorobotov na báze judaizmu a novozákonnú doktrínu poslušnosti a podvedomého otroctva u zvieratok a biorobotov na báze kresťanstva.
V podstate transformoval blízkovýchodné védické kulty do Biblie (napr. prvky Mitru a Ozirisa do biblického Krista a Isis do panny Márie) a vytvoril tzv. Biblický projekt s príslušnou algoritmikou správania sa oviec, ktorý ešte aj dnes ovláda obrovské množstvo pripojených dezintegrovaných biorobotov po celom svete.
Včera sa aj nový rezident GP v SR musel podriadiť biblickému poriadku a ísť na rituál Te deum (laudamus), čo znamená "Teba bože chválime", hoci scientológia má viac védicko-východných prvkov programovania ako biblických. Ale podriadenosť marionet sa v biblickom tlupo-elitarizme bezvýhradne vyžaduje.
Ani úžernícky scientológ nemôže nejak svojvoľne narúšať zavedené rituály podriadenia sa Ni(e)koho bohu v Biblickej civilizácii...:))
Otázkou je, či si vôbec uvedomuje komu a prečo vlastne slúži.

Stredovek je veľmi dobrý študijný materiál organizačných štruktúr, komponentov, manévrov, či metód globálneho riadenia kult-urologických sociálnych inžinierov skrytých za oponou (GP), lebo sa z tohto obdobia dochovalo pomerne veľa písomných, či iných dostatočne vypovedajúcich artefaktov.
Ak sa v stredoveku na svet dostala nejaká duša s vyšším potenciálom rozvoja, tak po väčšine mohla z bežného prostredia ašpirovať nanajvýš tak do úrovne teológie alebo biblicko-hellenistickej "filozófie". Takto "elity" do kňazského stavu vyberali najtalentovanejších a obyčajne aj najmorálnejších jedincov z príslušnej kult-úry. Tí zároveň predstavovali najväčšie potenciálne nebezpečenstvo pre daný tlupo-elitárny modul, či už lokálneho alebo globálneho charakteru. Od stredoveku sa zavádza tzv. scholastická výučba na cirkevných školách, čo je vlastne tzv. kódujúca biblicko-platónska pedagogika (ľudské podvedomie a vedomie sa nakóduje hotovými dogmami a mienkami z rôznych oblastí a človek potom nie je schopný samostatne rozvíjať tvorivé myslenie a voči týmto "pravdám" potom porovnáva realitu a žije v určitej ilúzií). Takto sa rôznymi skrytými (zamlčanými) formami podarilo eliminovať nebezpečných jedincov pre daný hierarchický tlupo-elitarizmus a ich "vyškolením" a elegantným použitím pre Biblický projekt pomimo ich vedomia sa riešilo viacero parciálnych cieľov GP i vyššie zasvätených "elít".
Najlepší agent je proste ten, ktorý nevie, že je agent a z vervou i(a)diota pracuje na cudzie ciele.

Takže poďme najprv na tie řády/ne-řády, lebo tie boli v stredoveku významné štruktúry riadenia GP, potom sa môžeme povenovať trochu Lutherovi a jeho reformácii, kde GP zahliadol to, čo potom vyústilo do vytvorenia a použitia marxizmu, ďalej prečo musel GP urobiť v stredoveku reštart Biblického projektu, akú rolu pri tom zohral Kalvín a "jeho" učenie, ktoré potom zohralo významnú úlohu pri vytváraní myslenia buržoázie a formovaní Anglicka a neskôr USA ako hlavných nositeľov Biblického projektu a globálnych policajtov dodržiavania biblického poriadku, ktorý má dnes masku de-Ámon-kracie a ovčianskej spoločnosti:

V stredoveku v Európe dominuje rímskokatolícka cirkev (RKC) na čele s pápežom, ktorý bol vtedy v pozícii nie námestníka Boha na Zemi, ale v pozícii námestníka GP a v hierarchii Biblického projektu stál nad imperátorskou mocou (dnes už pontifex maximus silne degradoval v pyramíde moci).
Vrchol moci dosahuje RKC v období vlády pápeža Inocenta III (1198-1216), keď chcel GP vziať natvrdo celú Európu pod brutálnu tyraniu a kontrolu RKC. A takmer sa mu to podarilo...
Zároveň sa snažil o plné podriadenie si východnej (pravoslávnej) cirkvi a organizoval krížové výpravy a inkvizíciu pre maximálnu centralizáciu moci. No cieľ sa mu nepodarilo dosiahnuť pre určitý "triumf" islamu a tiež jednotu katolíckej cirkvi sa mu nepodarilo ustanoviť plne a natrvalo.
Od 11. stor. sa dosť rozširuje učenie katarov (z gréckeho katharos = čistý), najmä v južnom FRA, TAL a Flámsku, čo bola heretická sekta, ktorá pokladala materiálny svet za zrodenie satana, odsudzovala všetky pozemské veci, vyzývala k asketizmu a odsudzovala katolícke duchovenstvo. Vystupovala proti dogmám, cirkevnému zemevládnutiu a desiatkom. RKC proti nej nasadzuje franc. rytierov v krížových výpravach v r. 1209-1229. Zároveň Inocent III zriaďuje prvé inkvizičné súdy proti heretikom (kacírom). Proste už nie všetci ľudia boli ochotní "konzumovať" rôzne biblické zvrátenosti..
Ešte pred Inocentom III začal krutý boj o moc medzi veľkými imperátormi tej doby. Hlavne germánski imperátori, ktorí nosili titul cisárov Svätej ríše Rímskej, ako aj pápež sa snažili o absolútnu moc v Európe a potvrdzovali sa ako následníci rímskych cisárov, ktorí chceli zjednotiť všetky európske krajiny s RKC pápežom. Čiže dnešná integrácia EÚ je len opakovaný pokus zo stredoveku v stále rovnakom Biblickom projekte, len v trochu inom háve, alebo habite..
Militantnú "paru" imperátorov a rodovej vyššej aristokracie pápež vypúšťal cez koristnícke krížové výpravy, v ktorých sa znepriatelené strany sčasti pomerili a sčasti prebehla kádrová výmena.
Cez nevyhnutnosť krížových výprav hlavne proti islamu sa RKC stala nielen duchovnou, ale aj vojenskou organizáciou. V Palestíne v boji proti hist. islamu vznikli 2 veľké vojenské cirkevné rády - Johaniti a Templári.
Dnes je známych vyše 150 katolíckych cirkevných rádov, ktoré majú svoje vlastné organizačné a funkčné pravidla. Spravidla vznikali v dobrej viere užitočných idiotov, ktorí si mysleli, že plnia nejakú vôľu Božiu, no v realite plnili vôľu bezštruktúrne riadiaceho GP.
Základné charakteristiky najdôležitejších cirkevných rádov, ktoré sú určitým prototypom neskôr vznikajúcich slobodomurárskych lóži (cez tieto globálne štruktúry - jedna zo 7 funkcií tzv. Plnej funkcie riadenia - GP realizoval nadštátne globálne riadenie podľa schémy prediktor-korektor ):

No treba ísť aj hajať, takže na pokračovanie.

Re: Re: "Zlatý věk" středověku

stretnutie | 17.06.2014

Lux, a ako potom chápať známych reformátorov,ako bol napr. František z Assisi ? Zrejme chudák tiež užitočný idiot. Nevadí,aj tak ho mám rada.

Re: Re: "Zlatý věk" středověku

Lux | 17.06.2014

Pojem „Rád-orden“ sa zjavil v 11.-12. stor. v spojení s vytváraním prvých vojensko-mníšskych rytierskych únií v čase križiackych výprav do Palestíny. Slovo „orden“ (z nem. orden, z lat. ordo – rád, rozdelenie) označuje znak odlíšenia. Rády boli predurčené na dezintegrovanú kontrolu vládnych režimov hlavne v Záp. Európe. Väčšina vystupovala pod menom Krista a boli podriadené pápežovi. O niečo neskôr mnohé rády formálne potvrdzovali monarchovia svojou mocou a podporovali ich činnosť na území svojho štátu. Monarchovia sa mohli menovať do čela rádu alebo byť čestnými členmi – čo vo väčšine prípadov bolo priznaním moci GP nad vrchnosťou štátu a riadenie rádu bolo začlenené do systému „stabilného“ (v zmysle predvídateľnosti správania sa monarchu a jeho suity)
vonkajšieho riadenia (stačí sa dnes pozrieť na suitu „nášho“ p-rezidenta GP a hneď viete, že je riadený zvonku a to zo strany Veľkého Satana a netreba moc premýšľať, kde je vyššia rezidentúra riadenia).
Členovia rádov nosili odlišný odev s našitými rôznymi krížmi. Monarcha mohol mať vyšší stupeň zasvätenia do nejakého lokálneho alebo i globálneho projektu, no mohlo to byť aj naopak a veľmajster rádu bol zasvätený ešte vyššie. Monarcha síce mohol patriť k veľmi vysokému rádu a pri svojom dvore si mohol vytvoriť svoj vnútroštátny rád, no ten mohol byť začlenený aj do nadštátneho rádu – s vyšším zasvätením ako monarcha, pričom každý rád mal viacero stupňov zasvätenia. Odpadlíctvo sa v mnohých prípadoch trestalo rýchlo a kruto.

1.BENEDIKTÍNI – najstarší a najväčší rád, vznikol v 6. stor. Jeho charta vyžaduje trvalý pobyt v kláštore a povinnú prácu – „Modli sa a pracuj!“ Oni položili základ exoterickej kultúry Západu – napr. zaviedli pitie kávy, vynašli šampanské, vytvorili hudobnú notáciu ai.
Poväčšine sú to tvorivé osobnosti, ktoré sa zaoberajú literatúrou, umením. Vytvárali druhotné základy biblickej kultúry v izolácii a v ich „čistote“. Predstavujú svojský „etalón“ pôvodnej európskej biblickej kultúry.

2.FRANTIŠKÁNI– pôvodný rád založil r. 1209 sv. František s Assisi a bol to spočiatku žobravý rád s ich hlavnou požiadavkou – chudobou. Chodili po svete, kázali, robili charitu a starali sa o chorých. Ak benediktíni tvorili „etalón“ pre strednú a bohatú triedu, tak františkáni boli príkladom pre chudobu a otrokov, presne v zmysle biblického predurčenia "kresťanov".

3.JOHANITI (hospitaliti) – ako rád uznaný r. 1113 pápežom Pascalom II v Jeruzaleme a bol zasvätený židovskému „prorokovi“ sv. Jánovi Krstiteľovi (ako fetiš majú fragment pravej ruky Jána Krstiteľa – morbiďaci..-) ). Symbolom je červený kríž, cez ktorý sa starý rád dostal pod pláštikom humanizmu do množstva štátov sveta. Bol to predchodca dnešného Červeného kríža, pre ktorý ako je známe „neexistujú“ hranice, čo sa aj využívalo pri získavaní informácií. Dnes je to „najdemokratickejší“ rád, ktorý dnes vedie kresťanskú propagandu bez ohľadu na rôznorodosť „kresťanstva“ (katolíci, protestanti, pravoslávni..).
Johaniti po vytlačení z Palestíny v r. 1291 prešli na Cyprus a zač. 14. stor. presídlili na Rodos a v r. 1530 na Maltu. Veľká franc. revolúcia zasadila rádu veľkú ranu a r. 1798 stratili Maltu, a potom aj iné panstvá a postupne stratili svoj niekdajší význam. Dekrétom z r. 1792 bol ich majetok vo FRA skonfiškovaný a r. 1798 Napoleon obsadil Maltu, čím rytierov prinútil hľadať si nové útočisko. Väčšina rytierov ustúpila až do Ruska, kde cár Pavol I bol zvolený za veľmajstra, aby oživil starú slávu Johanitov, no po atentáte na neho v r. 1801 akoby rád prestal existovať.
V r. 1834 bola rezidencia Johanitov prenesená do Ríma.
V r. 1879 bola snaha Rád oživiť, keď pápež Lev XIII obnovil úrad veľmajstra a v ďalších 3 rokoch boli do neho zorganizované vetve v TAL, NEM a SPAIN. No v tom čase už GP odoberal právomoci „kresťanským“ rádom a odovzdával ich svetským.
Dnes je rád aktívny v NEM, GB, Švajčiarsku (kde má aj jedno z propagandistických centier), Švédsku, USA a inde a je známy pod názvom Maltézsky rád. Rád má okolo 8 000 členov, väčšinou aristokratov. S cieľom rozšíriť vplyv rádu sa od r. 1961 do neho prijímajú aj vplyvné persony s nearistokratickým pôvodom. Formálne sa zaoberajú duchovno-blahodarnou činnosťou, v realite však majú reakčný politický charakter. Pre zaujímavosť – za členov Maltézskych rytierov boli zo Slovenska "vysvätení" Vlado Mečiar a Paľko Hrušovský..

4.TEUTÓNSKY RÁD (Nemecký rád, Rád nositeľov kríža alebo Rád nemeckých rytierov) – vznikol koncom 12. stor. a v r. 1198 bol potvrdený Inocentom III. Mal veľké pozemkové majetky v NEM a v južnej Európe a snažil sa uchvátiť aj ruskú zem. Rozhodujúca bitka sa konala r. 1242 pri Čudskom jazere (dnes Estónsko) a utrpel drvivú porážku od Alexandra Nevského. Tento nemecký duchovno-rytiersky rád realizoval v 13.-15. stor. feudálnu agresiu vo vých. Európe v mene Krista. Hlavným oporným bodom bolo Prusko a jeho sekularizáciou stratil Rád veľa zo svojej sily. V čase napoleonských vojen bol Rád rozpustený a reorganizovať sa ho podarilo až v čase 1. svet. vojny. Počas nacistickej perzekúcie bola jeho činnosť minimálna. Po vojne boli Rádu vrátené anektované rakúske majetky, ale už v r. 1947 bol dekrétom o anulovaní Rád formálne zrušený. No neskôr sa oživil v RAK a NEM a formálne dokonca i v ČSSR. Za zásluhy o úspešné vykrádanie Slovenska, aj nemeckými transnacionálnymi korporáciami, bol do Rádu nemeckých rytierov prijatý mantacký karierista Rudolf Schuster.
V histórii nemeckých rytierov je zaujímavý fakt, že „všetko je jedno“ ak sa rádovo-masonským štruktúram zadá nejaká úloha a GP sa potom rozhodne ináč a zadá nejaký ďalší politický scenár, pričom sa dá „elite“ pohrať na globálnych vodcov, v prípade, že ciele jelít spadajú do jeho cieľov:
Nacisti zvrhli činnosť tohto „kresťanského“ rádu a taktiež prenasledovali kňazov iných rádov, ako aj potomkov tých pruských aristokratických rodov, ktorých korene siahali až k prvým zakladajúcim rytierom Rádu.
Napriek tomu si nacisti požičali jeho meno pre ciele 3. Reichu a pokladali sa za nástupcov diela Rádu, hlavne v oblasti geopolitiky. Doktrína Rádu bola totiž : „Drang nach Osten“. Nacisti sa zmocnili aj majetku Rádu v RAK po anšluse, ako aj v ČR po vyhlásení Protektorátu v r. 1939. Himmler mal inšpiráciu vytvoriť nejaký vlastný „Teutónsky rád“, s cieľom oživenia nemeckej vojenskej sily. Do tohto „rádu“ vstúpilo 10 ríšskych vodcov na čele s R. Heydrichom. Klasické prelínanie tvári fašizmu, v tomto prípade z biblickej podoby do svetskej (v podstate tiež biblickej, ale viac skrytej).

Lahôdky, t.j. Dominikáni, Templári a Jezuiti so špecifickými misiami - na pokračovanie.

Re: Re: Re: "Zlatý věk" středověku

stretnutie | 18.06.2014

No tak toto je zaújmavé : v roku 1209 dali pápežskí vyvraždiť občanov Béziers,katarov(Len ich pobite všetkých,pán si už svojich pozná,odpoveď biskupa .. na otázku,ako majú vojaci rozoznať pravých veriacich od kacírov.)No a práve v tom roku vzniká františskánsky rád,ktorý rovnako ako Katari hlása chudobu. Prečo asi?Katari jednoznačne odmietali biblického boha ako "krutého", krutého.Otec taký nie je. Na margo maltézov,kríž je biely v červenom poli,naopak templi.Pobočku majú aj v Nitre,robia akciu rozdávanie vianočného punču bezdomovcom. Teším sa na pokračovanie.

Re: Re: Re: "Zlatý věk" středověku

J. | 18.06.2014

Veľmi zaujímavé. Ďakujem.

Re: Re: Re: "Zlatý věk" středověku

Lux | 18.06.2014

5.DOMINIKÁNI – založení sv. Dominicom v Toulouse a potvrdení pápežom Honoriusom III. v r. 1216, rýchlo sa rozšírili po TAL, FRA a SPAIN. Na 1. generálnej kapitule v Bologni r. 1220 bol rád vyhlásený za žobravý a jeho členovia boli povinní sa vzdať všetkého majetku a príjmov a žiť len z almužny. Toto sa plne nedodržiavalo a v r. 1425 to pápež Martin V. zrušil. Na čele stojí veľmajster, ktorý je volený na 6 rokov. V každom štáte je provinčný prior a v každom zariadení s viac ako 12 členmi je konventuálny prior. Nad všetkými šéfikmi stojí kapitul – valné zhromaždenie zvolávané každé 3 roky.
Hlavnou úlohou bola misionárska činnosť medzi neveriacimi s horlivým kázaním teológie. Medzi významných členov rádu patrili Albert Veľký a jeho žiak Tomáš Akvinský, ktorí vtedy boli „strážcovia“ „pravej“ viery a v 13. stor. urobili určitú syntézu kresťanského a Aristotelovho učenia.
Známy je výrok Tomáša Akvinského: „Pápež svojim božským právom má duchovnú aj svetskú moc ako zvrchovaný kráľ sveta.“
Tzv. Magister Sacri Palatia bol vždy vybraný z dominikánov a bol na čele vyššej cenzúry RKC. V rozkvete mal rád cca 150 tisíc členov v 45 provinciách, pričom 11 bolo mimo Európy. Dominikáni vytvorili rozvetvenú sieť teologického vzdelávania, vrátane štúdia rôznych jazykov a do značnej miery určovali čo je „pravé“ kresťanské učenie. V neskoršom období boli jezuitmi vytlačení zo škôl a kázaní pri imperátorských dvoroch a čiastočne aj z misionárskej činnosti. Teraz existujú hlavne v TAL, RAK, SPAIN, misia je aj v USA a v Indii.
Oblečenie sa skladá z bieleho rúcha s bielou kapucňou a pri výstupe do sveta si obliekajú navrch čiernu mantiu s čiernou kapucňou. Erb rádu zobrazuje psa, ktorý nesie v papuli horiacu fakľu, aby vyjadrili dve určenia rádu: ochraňovať cirkev od kacírstva a presviedčať svet kázaním „pravdy“.
Nazývajú sa aj Psi Hospodina z lat. názvu Domini canes. A boli to skutočne „besní“ psi, keď im r. 1232 pápež Gregor IX. priklepol spolu s františkánmi inkvizíciu (z lat. inquaerere – zisťovať, vyšetrovať).
V Toulouse a Narbonne (FRA) boli zavádzané prvé inkvizičné súdy proti katarom, ktoré sa potom rozšírili takmer po celej Európe. RKC začala vstupovať do silnej krízy „dôvery“ v biblické učenie a GP musel pristúpiť k tejto drastickej forme, aby si ako tak uchoval riadenie cez silne deformované učenie Krista. Kladivo na čarodejnice búcha čoraz silnejšie na všetkých ináč zmýšľajúcich ľudí, ktorí sa nechceli podriadiť biblickým (v podstate satanistickým) dogmám a normám správania. Tu sa vlastne prejavil podvedomý satanizmus benediktínskeho a františkánskeho rádu, keď horlivo a s vervou idiota vykonávajú najväčšie zverstvá, ktoré dokáže vymyslieť len človek-zver. Odsúdenie sa často týkalo aj rodinných príslušníkov a detí do troch generácií. To isté potom napr. praktizovali prevažne judaisti v ČEKA a NKVD pri čistkách nepohodlných ľudí (dnes vieme, že marxizmus ako svetská forma skrytého fašizmu je len biblický derivát rovnakého Konceptu, takže pre príklady ako sa likvidujú nepohodlní jedinci nemuseli judaistickí čekisti v podvedomí veľa pátrať).

pokr.

Re: Re: Re: Re: "Zlatý věk" středověku

stretnutie | 20.06.2014

PS. Snáď by som ešte mohla doplniť Tvoj text krátkou poznámkou,že v tom zvláštnom roku 1209 vyšla aj dosť zásadná kniha,jej meno je Liber Abaci (Kniha výpočtov) od L.Fibonacciho,matematika.Po prvý krát v Európe sa zavádza do praktického života arabský číselný systém,rímsky končí,iba ak tak na parádu na mramore.Ale takí tesári už radšej označujú časti krovu arabskými číslami.( Dvořák- hrad Beckov)A financie ? to si môžeme len predstaviť,ako sa to všetko rozbehlo,aj keď Pius III. úrok zatracuje,ten sa už veselo a ilegálne realizuje v benátskom ghete ( kde bola vykázaná žid.komunita)v kútoch na lavičkách zvaných banci,pekne moderne sa to zapisuje arabskými číslami a ......je to tu.Ale aj tak na začiatku je tá neskutočne odporná dvojtvárnosť Desatora,o požičiavaní tomu tak,tomu inak. Kvoli vyrovnaniu by som uvítala aj niečo pozitívne o rádoch,ak sa dá,skúsme .

Re: Re: Re: Re: Re: "Zlatý věk" středověku

Lux | 21.06.2014

Ahoj stretnutie,

vďaka za doplnenie. Samozrejme toto všetko by sa dalo rozviesť do množstva kníh a je to len veľmi stručný skelet.
Čo sa týka pozitívnych aspektov, tak sú uvedené a podľa miery chápania ich iste objavíš aj v texte.
Nie je totiž možné vybudovať veľké štruktúry bez toho, aby neboli maskované za dobrom, humanitou..atď., pričom sa využíva prirodzená zakódovaná dobrota ľudí a tí potom plnia úlohu spomínaných užitočných idiotos, ale už pod "opaterou" egregoru judokresťanstva s príslušnou algoritmikou, pričom Otec im zoslal cez prorokov doporučenie napr.: Nezabiješ!

Biblický algoritmus je založený na dvojitej morálke opatrovaných zver-encov. Jedno tvrdíš a druhé (opak) konáš..
Porovnaj s dnešnými zväčša globalizovanými
neziskovkami, ktoré dostali názov 3. sektor.
Z princípov tandémového riadenia je zrejmé, že tretí pri riadení je zbytočný a zhoršuje kvalitu riadenia...:)
Spomínaš si, ako členka SDKÚ Ivetka Radičova počas kampane na p-rezidenta vozila Janka Riapoša na vozíčku a umelo sa tvárila, ako je zamilovaná a že tvoria pár?
Pravda je asi nasledovná: Poradil jej to americký volebný štáb vyslaný z globálnych štruktúr, keďže je "sociologička", tak by v očiach úprimných oviec zabral nejaký "humánny a srdečný motív", najmä u žien.
Dobre sa pritom v určitých kruhoch vedelo, že "šuchoce" s františkánskym predstaveným kláštora Jánom Krstiteľom Balászom, ktorý keď sa stala premierkou zavesil rýchlo kutanu na klinec a stal sa šéfom jej poradcov..:)
Čiže celé to bolo divadlo s typickou biblickou dvojitou morálkou na dosiahnutie zvoleného parciálneho cieľa. Odvtedy Ivetka stratila u mňa aj posledný kredit dôveryhodnej osoby.

Pripájam ďalšiu časť:

6.JEZUITI – neoficiálny názov pre členov Spoločnosti Ježišovej, ktorú založil v r. 1534 Ignác z Loyoly (SPA) a schválil pápež Pavol III. v r. 1540. Je to jeden z najväčších mníšskych rádov RKC. Sú charakteristickí tvrdou disciplínou, s podriadením sa šéfom Rádu a s absolútnou poslušnosťou voči pápežovi. Pôsobnosť – všade kde ich pošle pápež (z hľadiska kozmopolitizmu, zákulisnou prácou a vytváraním intríg majú veľa spoločného s judaizmom). Vyznávajú 4 princípy – sľuby: chudoba, čistota, disciplína a absolútna poslušnosť voči pápežovi. Na čele je generál (zdôraznený princíp vojenskej poslušnosti), ktorý je volený doživotne a sídli v Ríme. Formálne majú 4 stupne členstva, kde novici sa môžu stať definitívnymi členmi Rádu po min. 10 rokoch skúšobného obdobia služby v Ráde. V súhrne je možné povedať, že Rád sa vyznačuje prísnou hierarchiou, tvrdými pravidlami a vojenskou disciplínou a prísnosťou.
Ich narastajúci vplyv viedol ku viacerým konfliktom s dejateľmi renesancie. V r. 1764 boli zakázaní na celom území FRA, o 3 roky podobne v SPAIN, Neapolskom kráľovstve a vojvodstve Parma a v r. 1795 v Portugalsku. Na pápeža sa vyvíjal nátlak, aby jezuitov zakázal a v r. 1773 Klement XIV. formálne vyhlásil rozpustenie jezuitov. Ale len formálne a neskôr došlo k oživeniu ich činnosti, no dostali sa znovu pod tlak v dôsledku liberálnych a „socialistických“ revolúcií. Z času na čas ich vyháňali z rôznych krajín – BEL, TAL, FRA, RUS, NEM i Švajčiarsko.
Otázka je prečo?
Jedná sa o najzakonšpirovanejší rád RKC. V čase vzniku začal naberať na obrátkach rozklad RKC po reformačných hnutiach a jezuiti boli namierení hlavne aby zlikvidovali reformáciu. Od začiatku sa jezuiti snažili dať svojim členom komplexné vzdelanie, a tak sa v tomto ohľade pokladajú jezuitské školy za najlepšie v Európe. Dnes sa činnosť jezuitov zameriava na duchovné vodcovstvo, poradenské agentúry, misionársku činnosť, vedecký výskum, vydávanie novín s širokým okruhom čitateľov, majú svoje TV a rádia.
V 16. stor. prebehli prvé buržoázno-demokratické revolúcie a cirkev sa snažila nezaostávať za dobou a „porodila“ takýto druh rádu, ktorý vychovával gramotné riadiace kádre, ktoré boli plne oddané dielu RKC a tým pádom aj GP. To bola posledná veľká snaha GP udržať moc RKC v predvečer renesancie. Jezuiti boli určitou náhradou za odstránených Templárov a zo zákulisia riadili množstvo vecí aj na nadštátnej úrovni (napr. prenikli do Indie, Číny i Japonska), čiže riešili určité aspekty globálnej politiky. Snažili sa o svetovú nadvládu s pápežom, ako všeobecným vládcom na čele. Rád bol po svete známy a povestný pre svoju rafinovanosť, dvojtvárnosť a totálnu absenciu morálnych zásad, bol vyškolený v každom umení podvodu, že sa stal neznesiteľný aj v katolíckych krajinách a nenávideli ho mnohí monarchovia. Napr. Vojvoda Maxmilián Francis, najmladší syn Márie Terézie napísal: „Jezuiti sa tak neúnavne zamiešavali do intríg medzi súdom a štátom, že museli byť spravodlivo odpudení za ich úsilie po svetovej nadvláde.“
Avšak s vývojom globalizácie sa politika GP začína meniť v snahe prikrytia biblického scenára. GP musel čiastočne „opustiť“ RKC a začal cirkevnú moc meniť za svetskú. Kresťanské rády sa úplne neskryli, ale ich činnosť sa buď pozastavovala alebo sa transformovali na iný druh činnosti.
Mnohé funkcie a tradície „kresťanských“, rytierskych a mystických rádov začína GP prevádzať na novovznikajúce svetské rády, ktoré dostali názov - slobodomurárske lóže. To však už je ďalšia kapitola globálnych riadiacich štruktúr GP.


Re: Re: Re: Re: Re: Re: "Zlatý věk" středověku

stretnutie | 21.06.2014

Ach.-(. Lux,je mi z toho všetkého smutno,skutočne. Neviem oddelovať informácie od emócií. Aj keď si v podstate zosumarizoval známe veci,človeku je z toho nanič. Komu sa dá vôbec veriť ? Trochu čierneho humoru " Možno raz si takto preberieme aj paleolit a neolit,pretože to je ,aspoň si myslím doba,keď by GP ešte nemal pôsobiť. Tak zhruba 8 000 rokov späť. Tam zas narazíme na druidov,to je jasné. Otázka sebe samej aj Tebe . Vidíme,že sú tu dve možnosti. patriť k elite,alebo užitočným idiotom. A tu si popravde odpovedám,že ,pokial nepoznám tretiu možnosť,vybrala by som si toho idiota,prečo,to je na dlhšie rozprávanie.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: "Zlatý věk" středověku

Lux | 24.06.2014

Ahoj stretko,

ak Ti je smutno musíš viacej študovať DVTR, aplikovať tamojšie ra-dy v reálnom živote a postupne si vyrovnávať emocionálno-zmyslový s-troj.
Tretia možnosť je ten vektor k Čelo-veku, s pevnou vierou v samu seba, so správnym nastavením si cieľov 1. - x., nekolidujúcich s VM, bo cesta a-diota nebýva zrovna ta najšťastnejšia, o čom sa už presvedčili mnohí z j-elít a ich potomkovia (tu patria aj drogovo-alkoholické detičky, alebo homosexuálne a ináč deviantne postihnutí jedinci z rodu jelít...hold rodové biopolia sa pamätajú poklesky predkov).
Verím, že si toho schopná a pomalymi krôčikmi to pôjde.

Čo sa týka paleolitu a neolitu, tak ak berieme dosť prepracovaný model, že k zániku Atlantídy došlo pred 12-13 000 rokmi, tak sa s bradatými potomkami (predkami GP) smutného dedičstva At-land-ídy stretneme už aj pred 8 000 rokmi v podobe rôznych šamanov, prorokov, čaro-dei-níkov...:)

Pripájam posledný z najvýznamnejších rádov:

7. TEMPLÁRI – predstavujú najviac mytologizovaný Rád, s množstvom dezinformačných kníh a filmov, ktoré patria skôr do žánru mýtov. Skúsenosti a algoritmika ich „likvidácie“ sú mimoriadne zaujímavé pre chápanie role a miesta utajovaných ordensko – slobodomurárskych štruktúr v globálnom scenári. Veď od tých dôb sa máločo zmenilo v ich použití ako prostriedkov vplyvu na vládne špičky štátov a globálnych organizácií.
Rád Templárov sa takmer od samého počiatku zaujímal činnosťou, ktorej väčšia časť vždy bola údelom židov. S nimi je spojený globálny rozvoj úžerníckeho projektu ako inštrumentu svetového ovládania na 4. priorite informačných prostriedkov (zbraní). Dnes úlohu Templárov, teda medzinárodných úžerníkov, hrá Svetová banka, MMF, EIB, EBOR ai. V stredoveku pred 14. stor. mal takmer výhradný monopol na medzinárodnú úžeru Rád Templárov. V tej dobe (10 -13. stor.) kresťanstvo kategoricky zakazovalo úžeru, preto sa ňou zaoberali židia, no s vývojom medzinárodného obchodu bolo nutné vytvoriť aj medzinárodný finančný systém, čo úspešne „osedlali“ práve Templári.

Rád vznikol asi v roku 1119 , keď sa niekoľko hlboko veriacich a bohabojných mužov, pod vedením francúzskeho rytiera Huga de Payens a jeho blízkeho priateľa Gottfrieda zo St. Omeru prisľúbilo Bohu, že budú slúžiť Kristovi. Títo muži boli odhodlaní žiť podľa mníšskych pravidiel a bez osobného majetku. Ich hlavnou povinnosťou bolo ochraňovať kresťanských pútnikov zo Západu na cestách do a po Svätej Zemi. Z prvých rokov je známa ich „archeologická“ aktivita v Chrámovej hore, kde stál pred r. 587 p.n.l. Šalamúnov chrám (zničili ho babylonské vojská) a kde mala byť podľa Starého zákona Archa Zmluvy. Okrem toho študovali staré hebrejské texty a kabalu.
Po r. 1129 (koncil Rádu v Troyes) sa však začína iná etapa a Rád prudko expanduje a rýchlo nadobúda obrovské pozemky vo FRA, ANGL, ŠKOT, SPAIN a PORT. Po 10 rokoch sa ich moc rozšírila aj na TAL, RAK, NEM, HUN a Konštantinopol. Napr. v r. 1131 im kráľ Aragónska odkázal 1/3 krajiny. V polovici 12. stor. sa Rád stal najvplyvnejšou a najbohatšou organizáciou v kresťanskom svete, s výnimkou pápežstva.
V roku 1139 vydal pápež Inocent II. bulu Omne Datum Optimum, ktorou najmä:
Vzal Rád Templárov pod ochranu samotného pápeža (Templári podliehali priamo a výlučne pápežovi, ktorý ako jediný mohol prejednávať a rozhodovať o obvineniach proti nim).
Podriadil Rád výlučne samotnému pápežovi (Templári boli nezávislí od kráľov, šľachty, ale aj od regionálnych cirkevných inštitúcií).
Priznal Templárom právo prisvojiť si všetok majetok a korisť, ktorú získali v boji s nepriateľmi Krista.
Priznal Templárom právo samosprávy (Templári si svoje administratívne záležitosti spravovali sami, vrátane voľby veľmajstra Rádu).
V roku 1144 vydal pápež Eugen III. bulu Milites Templi (Rytieri Templu), ktorou veriacich nabádal k tomu, aby Templárom poskytli všetko, čo len budú môcť. V nasledujúcom roku 1145, Eugen III. bulou Militia Dei (Rytierstvo Božie) potvrdil Rádu Templárov právo budovať vlastné kostoly a prijímať do svojich rádov riadne vysvätených kňazov, ktorí o to prejavia záujem a preukážu sa súhlasom svojho biskupa.
Ale samotní Templári nenasledovali biblické kresťanstvo, boli to skôr typy určitých fanatikov, neskôr kabalistov a alchymistov. V čase rituálov zapierali Krista, zriekali sa ho, pošliapavali kríž a pľuli na neho...nepochybne boli priamo heretici (vyšší pravdepodobne boli zasvätení do určitých tajomstiev, že to v učení RKC nie je všetko v poriadku a Ježiš Kristus nebol žiaden Boh a aj s jeho ukrižovaním je viacero verzií, ktoré odporujú oficiálnej, čo sa potvrdzuje aj v Koráne). S miestnym duchovenstvom a mníchmi mali rôzne vzťahy, no prevažne mierne, bez väčších rozporov.

Vďaka svojej širokej moci, početnosti, diplomatickému a vojenskému umeniu získali Templári ohromný politický a vojenský vplyv a taktiež finančnú moc. Obyčajne historici spájajú rozvoj ekonomických inštitútov západnej Európy s židovskými úžerníkmi a tiež s veľkými talianskymi trhovými domami a úniami. No podiel židov v úžere bol výrazne menší ako podiel Templárov, ktorí boli tvorcami mechanizmov a procedúr, ktoré neskôr prevzali hlavne talianski kupci.
Tzn., že Templárom bolo zač. 12. stor. nariadené urýchliť koncentráciu riadenia v Európe za pomoci úžery (starovekého inštitútu, ktorý bol starozákonnou doktrínou Izaiáša „priklepnutý“ GP iba židom) a obchodných machinácií (stredoveký analóg burzových špekulácií = parazitizmus na obchode s komoditami a nehnuteľnosťami) pre akumuláciu hmotných prostriedkov, ktoré slúžili pre potreby šírenia Biblického projektu (ani dnes tomu nie je inak, a tak zbohatlíci musia odovzdávať nejaký ten desiatok, tridsiatok i viac – napr. Soros osobne žije pomerne skromne a mld. špekulačne získaných USD dáva do rôznych projektov a organizácií typu Open Society, ktorých úlohou je šírenie dé(A)monkracie po svete, podobne aj globálne i lokálne klany – od ideologických investícií napr. do rôznych chrámov, cez sponzoring herných aktivít, najmä futbalu /čučiaci fanúšikovia nabíjajú mat(r)icu priamo GP / – v duchu Chlieb a hry pre tlupu, až po genocídne projekty rôzneho druhu – napr. Bill Gates, Bon Jovi).
RKC teda úžeru zakazovala a tak sa kresťania nemohli zaoberať najziskovejšou činnosťou robenia peňazí „zo vzduchu“. Plnú moc na to mali Templári, analogicky ako dnes prevážne judaistické globálne klany.
GP je jedno aký príručný „ľudský“ materiál použije – dôležitá je efektívnosť a konečný výsledok!
V podstate – základy súčasného bankovníctva boli položené práve Templármi. V čase svojho najväčšieho rozkvetu mal Rád v rukách väčšiu časť voľného kapitálu Záp. Európy. V dnešnom čase sa máločo zmenilo a dnes je kapitál Európy zväčša v rukách judaisticko-sionistických bankárov a masonov. GP proste na projekte Templárov GP odskúšal efektívnosť rozšírenia bankovníctva a keď búrlivý rozvoj Rádu bol zastavený masovou nespokojnosťou kráľovských verchušiek – úspešný experiment otočil na trvalé dielo židov a slobodomurárov, ale už na osnove iných ordenov a diaspór a v „jemnejšom“ a menej do oči bijúcom režime. Templárov GP použil cynicky s porušovaním vtedajších zákonov (za čo mnohí aj patrične zaplatili), lebo sila vtedajších židovských diaspór nestačila na urýchlené uchvátenie celej Európy.
Templári ako prví zaviedli pojem zdrojov úverovania, vydelili tiež úvery na investičný rozvoj a rozširovanie obchodu (fakticky plnili všetky funkcie obchodnej banky 21. stor.), vynašli akreditív, vykonávali zmenárenské činnosti, sprostredkovávali rôzne druhy obchodov a transakcií, zaviedli špeciálne účtovníctvo atď. Krádež a falšovanie akreditívov sa zabezpečovala zložitým systémom kódov, ktoré boli známe len Templárom. V Paríži ich chrám plnil úlohu kráľovskej pokladnice, držalo sa tam bohatstvo FRA a Templári robili kráľovi a štátu pokladníkov, čím sa všetky financie francúzskej koruny kontrolovali pod ich riadením a boli od nich závislé...Templári nielen vyberali pápežské dane, desiatky a milodary, ale mali ešte väčšie právomoci a vyvolávali väčší strach ako súčasná daňová správa. Tým tento predmasonský Rád ovládal globálne financie a kedykoľvek ich mohol použiť v politike toho ktorého štátu aj proti samotnému kráľovi.
Rád mal sieť kláštorov, ktoré poskytovali úkryt a útočisko pre ľudí, ako aj pre majetok. Pre ochranu cenných predmetov nebolo bezpečnejšieho miesta, ako zasvätené bohu a teda nedotknuteľné, aspoň v princípe. Kláštory vojenských rádov vyvolávali vysokú dôveru, najvýznamnejšie boli v Paríži, Londýne, La Rochelle, Tomare a Gardoni – boli chránené hradbami a bránené početnými bratmi, takže boli istené voči hocijakým zásahom. Toto bola tzv. pasívna finančná funkcia (bezpečnostná schránka). V Aragóne v r. 1303 napr. kráľ uschovával korunovačné klenoty v Monzon, ktorý tiež patril Templárom. Niektorí dávali do úschovy šperky, ktoré slúžili ako zástava na iné finančné operácie. Rád ochraňoval aj peniaze, ktoré boli určené na špeciálne operácie v neskoršej dobe. Každá vec sa ukladala do schránky, kľúč mal pokladník v Templi a otvoriť ju mohol len za prítomnosti a súhlasu majiteľa.
Rád zabezpečoval svoju bezpečnosť financií 3 spôsobmi: hypotékami – zálohami, úrokmi a sankciami - zastavenie majetku za účelom požičiavania peňazí pre prípad nevrátenia dlhu, úrok sa často maskoval za operácie výmeny jednej meny za druhú a mnohí vysokí cirkevní hierarchovia neskôr po ich odstránení priznali, že si požičiavali od Templárov na úrok (10 % i viac). Ďalej si Rád v kontrakte zabezpečoval pôžičku peňazí vysokou pokutou alebo interesse, pre prípad, že boli porušené podmienky pôžičky. K tejto technike sa uchyľovali všetci úžerníci (nie je tomu ináč ani dnes – stačí si pozrieť zmluvy Kiskovych alebo i iných nebankoviek, splátkových alebo hypotekárnych spoločností) a sú zaznamenané mnohé príklady z benátskych archívov. Sankčná pokuta mohla byť 60 – 100 % požičanej sumy, čo bolo výrazne viac ako brali vtedajší židovskí úžerníci.
Svetské i cirkevné hierarchie využívali znalosti Templárov v oblasti financií a kráľ býval aj súkromnou osobou s osobným kontom v „banke“ Templárov, spolu s inými aristokratmi. Riadenie štátnych financií sa úplne alebo čiastočne zverovalo Templárom. Napr. Ľudovít VII. píše Sugeriovi (výberca daní): „Ani si neviete predstaviť, ako by sme sa mohli udržať v krajine bez peňazí, bez pomoci Templárov. Oni nám požičali veľmi veľkú sumu a musíme ju vrátiť.. Preto vás úpenlivo prosíme, aby ste im ihneď zaplatili 2000 mariek v striebre.“
V inej správe kráľ objasňuje úverový mechanizmus:“ Sľúbili mi, že mi čoskoro vrátia to, čo som im dal do zástavy, aby to úplne neprepadlo.“ (Ľudovít VII. dostal úver ako súkromná osoba).
U Ľudovíta VII. začala tradícia, ktorá trvala až do konca krížových výprav – keď sa kráľ & Co. vyberali na výpravu, tak si ukladali svoje peniaze u Templárov alebo často i financovali svoju výpravu na dlh. Napr. Eduard I. si na výpravu požičal zdokumentovaných 28 tis. livrov a to už bol len krok k postupnému zvereniu finančnej správy štátnych financií do rúk Rádu. V Anglicku časť kráľovskej pokladnice bola zverená do ich správy na konci vlády Henricha II. a druhá časť, tzv. garderoba - bola pod ťažkým dohľadom v Toweri v Londýne.
Vo FRA sa celá kráľovská pokladnica držala v parížskom dóme Temple. Ešte pred odchodom na krížovú výpravu vydal r. 1190 Filip August vyhlášku, ktorá regulovala riadenie kráľovstva počas jeho neprítomnosti. Nariadil svojim úradníkom, aby odovzdávali vybraté dane do parížskeho dómu Templárov a všetko svedčí o tom, že Templári ovládli franc. štátnu pokladnicu po celé 13. storočie.
Aj napr. Karol I. z Anjou na Sicílii a Jaime I. Aragónsky v Katalánsku tiež využívali rozmanité služby Templárov.
Pri dvore pápeža Klementa V. v Poitiers sa tiež nachádzali Templári, ktorí sa úspešne starali o jeho financie.
V Anglicku templár Gilbert Hoxton (asi prapredok Hoxa, len s iným tónom..:))...) vyberal desiatky pre kráľa, ale časť si strkal do svojho vrecka. Keď sa to prevalilo, tak kráľ ho omilostil, ale veľmajster nie a bol podrobený krutému potrestaniu.
Veľké finančné transakcie boli výsadou len niektorých commanderies, kde najznámejšia bola parížska filiálka, ktorá sa stala centrom finančných operácií na Západe. Paris sa viac hodil ako London, ktorý zaujímal významné, ale marginálne miesto v Európe tej doby.
V r. 1294 organizovali Templári výmenu starých peňazí za nové, vystupovali vo funkcii maklérov vo finančnom riadení a riadení majetku a mohli vymáhať dlhy. Robili úlohu sprostredkovateľov v sporoch týkajúcich sa pokút, vena, dôchodkov a iných fin. operácií ( v podstate celé spektrum minulých i dnešných židovských funkcií). Aj keď ich nikde nemilovali, tak boli presní, spravodliví vo fin. veciach, neúplatní, čiže boli dôveryhodní. Templári sa s osobitnou strohosťou stavali k členom rádu, ktorí spáchali nečestné konanie (to sa potom prenieslo do masonskej disciplíny, ktorá bola nad všetko a rátala sa ako „rytierska“ česť). Podobne ako dnešné švajčiarske banky Rád podporoval niekoľko dlhodobých trustových fondov pre riadenie majetku zomrelých alebo zbankrotovaných osôb.
ZÁNIK TEMPLÁROV:
Templári mali teda povesť „bankárov Západu“ a ich finančný úspech sa predstavuje ako aj jedna z príčin ich zničenia: bohatstvo dostatočne dobre kombinovali s chamtivosťou a aroganciou, čo spolu so službou bohu bolo všetko v rozpore. Mali viac účtovných kníh ako „svätých“ dogmatických traktátov. Prísne cirkevné pravidlá Templári obchádzali za pomoci vyhýbavých výrazov, eufemizmov a inotajov.
Bohatstvo, ktoré efektívne prevádzkovali, ako aj ich moc, boli predmetom závisti monarchov, najmä vo FRA a NEM. Od Templárov začína nebývalá intenzifikácia koncentrácie riadenia po biblicky, s dôrazom na 4. prioritu informačných prostriedkov (zbraní) za použitia metód, ktoré boli dovtedy len výsadou židov.
No Ni(e)kto rozhodol dať Rád Templárov do „výkupu“ a jeho funkcie rozdeliť na druhé menej významné rády a židovské diaspóry. „Tretia sila“, ktorá rozhodla o likvidácii Rádu a jeho transformácii bola statusom nad Filipom IV., ktorý sa stal ich likvidátorom a bola to sila, ktorej sa aj samotní Templári podriaďovali popri pápežovi. Predpokladá sa, že viacerí vo vedení Rádu boli osobitne zasvätení (vyššie ako samotný veľmajster Jacques de Molay), z ktorých viacerí boli skrytí židia a leviti.
Pokladnica Rádu zmizla spolu s väčšinou dokumentov a archívov a organizovane „zmizli“ aj celé najvyššie zasvätené skupiny spojené s financiami...a bohatstvo sa nikdy nenašlo.
GP projektom Templári odskúšal nebývalú efektivitu koncentrácie moci, za pomoci inštitútov a metód, ktoré zaviedol Rád. GP (alebo skôr jedno jeho 11 krídlo, ktoré predikčne videlo blízku krízu katolicizmu, lebo existuje aj úvaha, že takúto rýchlu likvidáciu GP neočakával) rozhodol, aby súčasne s likvidáciou Rádu bol zbavený pápežský prestol „absolútnej moci“ v katolíckej Európe a pripravoval sa k „virtualizácií“ ordensko-masonských štruktúr s cieľom urobiť pružnejší a stabilnejší systém v prostredí, do ktorého sa Európa ďalším vývojom dostane.
Nástrojom bol francúzsky kráľ Filip IV. Pekný, ktorý rozbil rád Templárov a zároveň r. 1309 uchvátil pápežský stolec, keď ho previedol z Ríma do Avignonu, kde sa pápež stal len prídavkom k franc. korune. Toto tzv. „Avignonské zajatie“ trvalo 68 rokov až do r. 1377 a znamenalo rozkol a dlhodobú krízu katolíckej cirkvi, po ktorej už nikdy nenadobudla predchádzajúcu moc, keď vrchol bol dosiahnutý za pápeža Inocenta III.
Rád Templárov bol oficiálne zrušený dekrétom pápeža zo dňa 22(podpis GP).3.1312, pričom nebolo vynesené žiadne konečné rozhodnutie o vine, či nevine (analógia s figúrkami GP, ako bol napr. Hitler, či Bin Ladin, ktorí splnili nejakú zverenú parciálnu úlohu). Projekt Templári, ktorý riešil skúpenie sveta a zotročenie ľudstva na základe monopolu na medzinárodnú úžeru bolo nutné modifikovať a reštartovať. Jedna zo systémových chýb projektu bola v tom, že Rád predstavoval predovšetkým 4. a 6. prioritu infozbraní a 6. priorita sa používa pri vedení agresie až ako nástroj dokončenia operácií, ktoré sa realizujú z drvivej väčšiny na prioritách 1.-3. Rád Templárov nemal vlastnú ideológiu a doktrínu, a tak GP po odskúšaní efektívnosti nových metód vedenia globálnej finančnej agresie riešil jeho definitívnu likvidáciu a transformáciu v prospech židovských diaspór, ktoré boli dlhodobo na túto úlohu pripravované a ideologicky vyzbrojené už od staroveku, navyše so silným riadením podvedomia zo strany agregátneho biopoľa (egregoru) JHWH, ktorého manažérom je GP doteraz..

Přidat nový příspěvek