1.2.2015
...Pritom mysliaci adeisti sa nachádzajú v lepších podmienkách, ako rituálne nespochybniteľne veriaci, pretože oni chápu, že spása topiacich sa je v rukách samotných topiacich sa. Veriaci totiž poväčšinou úplne zabudli na dve príslovia:
-
Na Boha sa spoliehaj, ale sám nechybuj;
-
Boh pomáha tomu, kto pomáha sám sebe. (v našej ľudovej slovesnosti známejšie ako: Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže!)*
Veď ani jedno zo Zjavení nehovorí o tom, žeby Najvyšší niekedy zamýšľal Sám robiť to, čo má robiť človek, no čo človek nerobí.
Je známy a Písmam protirečivý uhol pohľadu, že ani Súdny deň nebudú ľudstvu Zhora vnucovať, rešpektujúc jeho slobodnú vôľu: žiť ľudsky alebo zahynúť. Spravodliví aj tak získajú vstup do ľudskosti svojou pravdivosťou a spravodlivosťou, a tí, čo čakajú v hlúpej viere “u mora pokoja” (na Mesiáša)*, čakajú márne a zahynú bez Súdu, padnúc za obeť svojmu príživnickému vzťahu k okolitej podstate. To znamená, že o Súd je nevyhnutné úpenlivo prosiť Najvyššieho, ako o veľkú milosť v prípade, ak vlastné možnosti ľudí budú nadarmo vyčerpané v boji za poľudštenie - človečenstvo – Človeka-večnosť na Zemi.
Ale myšlienka o tom, že niet od Boha lepšieho priateľa a pomocníka človeka v jeho dielach, je prítomná v tej či onej forme v každom Zjavení. A premýšľajúcemu nezištnému adeistovi je ľahšie k nej prísť, ako bezmyšlienkovite “veriacemu” nie Božiemu otrokovi. A leňochovi a príživníkovi treba začať myslieť, robiť, a nie čakať v strachu na pozemské alebo nebeské vojská, keď ďalší šarlatán zvestuje dátum “súdneho dňa”. Pretože neziskuchtivo premýšľajúci nevyhnutne dôjde svojimi myšlienkami k Bohu. A Boh mu v tom nápomocný je.
Vo vzťahu ku každému jednotlivo vzatému človeku je davo-“elitarizmus” objektívny jav, ktorý on zrušiť nemôže, pretože nevie ako. Ale vo vzťahu k spoločnosti ako celku je davo- “elitarizmus” subjektivizmus spoločnosti ako celku v otázkach jej samoriadenia. Davo-“elitárna” štruktúra spoločnosti nie je geneticky podmienená a všetky Zjavenia tak alebo onak nazývajú všetko-si-dovoľovanie ľudí zlom, ktoré je dočasne prípustné, ale ktoré nie je Zhora podporované. To je jasné každému človeku, ktorý uvidel vo svojom správaní (vonkajšom i vnútorne myslenom) tie alebo iné prvky všetko-si-dovoľovania, a potom ich dokázal previesť z oblasti stereotypov správania do oblasti stereotypov rozpoznávania javov.
Duch všetko-si-dovoľovania môže panovať v spoločnosti z dvoch príčin: po prvé, monopol “elity” na poznanie neumožňuje zostatku spoločnosti, ktorému tieto vedomosti chýbajú, sa ochrániť od “kultúrneho” všetko-si-dovoľovania “elity”. Môže odpovedať len protismerným všetko-si-dovoľovaním, brutálnejším. Po druhé, samotné vedomosti, ktorými disponuje “elita” sú inFormácie, neúplné a porušené, vyrvané z celostnosti celovesmírnej miery v rozptýlených kúskoch.
Monopol na vedomosti a defektnosť týchto vedomostí vedie k tomu, že osvojivší si nejaké vedomosti sa vo svojej namyslenosti vyvyšujú nad druhými ľuďmi a začínajú úmyselne alebo bezmyšlienkovite “kultúrne” vytvárať všetko-si-dovoľovanie vôkol seba. Potláčajúc okolitú podstatu a zákonite sa stretávajúc s odvetným, oveľa tvrdším a surovejším všetko-si-dovoľovaním nimi vyučených nekultúrnych zaostalých nevedomcov, hoci oni všetci majú možnosť zdržať sa všetko-si-dovoľovania. Možnosť všetko-si-dovoľovania, založená na monopolnom ovládaní poznania – to je pokušenie, ale defektnosť poznania, jeho neúplnosť a hlavne – neochota premýšľať – im neumožňuje tento fakt pochopiť. Nasledovanie pokušenia, úmyselne alebo slepo – to je morálka zla, rodiaca zlo-dejstvá (skutky, činy zla)*.
Aby bolo možné prežiť a dôjsť do Človečenstva, obidve čriedy davu - pracujúca “bedač” i “vládnuca” “elita” – sa musia stať národom, t.j. spoloCnosťou ľudí, dobro-voľne-premýšľajúcich o všetkom (a všetkých), vedome zodpovedných za svoje zámery a výsledky činnosti počínajúc od predmyslených úmyslov. Pre toto sa tie či oné tradície, tvoriace väčšiu časť vedomostí, musia vytesniť na druhé miesto v hierarchickom systéme vedomostí ľudstva. Na prvom mieste sú vedomosti a návyky o poznaní sveta na osnove Rozlíšenia, na druhom – “tradície” – faktológia poznatkov jednotlivých vied v chronologickej následnosti.
Tým sa odstraňuje prvotná defektnosť poznania a vzájomné popieranie sa “tradícií” vedy a relígií, pretože kultúra myslenia na osnove Rozlíšenia umožňuje rôznym ľuďom ľubovoľný “pluralizmus”, t.j. množstvo izolovaných faktov a termínov spracovať do jednoty mienok - názorov o stave ľubovoľného prírodného i spoločenského procesu, tendenciách a možnostiach jeho vývoja v hierarchii čiastkových procesov vo Vesmíre – procese-trojjedinstva: matéria-inFormácia-miera.
Okrem toho, v otázkach štátneho a spoločenského budovania úlohou číslo jedna je vždy zabezpečenie reálnej dostupnosti k jakému libo vysokému vzdelaniu, ľubovoľných vedomostí pre jedincov, pochádzajúcich zo všetkých sociálnych skupín a rodín spoločnosti.
Pretože základné problémy davo-“elitarizmu” vyrastajú zo všetko-si-dovoľovania v podmienkách monopolu «vládnucej” “elity” na vedomosti a hierarchickej dezorganizovanosti, nesystémovosti jej poznania (defektnosť vedomostí), tak spoločnosť má reálne možnosti dostať sa z krízy, ak odstráni príčiny, ktoré v nej plodia všetko-si-dovoľovanie. To jest, ak zaistí nemožnosť všetko-si-dovoľovania.
Aj tak, dnes môže byť reč o dvoch možnostiach:
-
Alebo si ľudstvo osvojí svoj geneticky podmienený potenciál, prestanúc samo sebe VEDOME klamať, skončí s vlastným všetko-si-dovoľovaním a ladne vstúpi do hierarchie Stavby sveta – Univerza.
-
Alebo schopnosť klamať sám sebe a touto lžou zavádzať seba samého zahubí davo-“elitárnu” zrúcaninu človeku podobných “nečlovekov”, domnievajúcich sa, že oni sú biologický druh Človek Rozumný.
Nakoniec je ešte jeden pokus zastaviť bezmerné naháňanie konzumu, a tým zabezpečiť stabilitu pyramídy spotreby davo-“elitarizmu” v biosfére. Je to masová biorobotizácia obyvateľstva na základe vývoja globálnej počítačovej siete a masmediálnych prostriedkov, to jest, preniknutie (invázia) do psychiky ľudí prostredníctvom bežnej domácej techniky je obmedzením slobody vôle človeka obídením kontrolných mechanizmov jeho vedomia (to je hlavné pri biorobotizácii). V princípe to umožňuje podporovať samozrejmosť dobrovoľného zrieknutia sa želaní a v najťažších prípadoch odstraňovať zo “spoločnosti” nepoddavších sa vplyvu technických prostriedkov na psychiku, a takto upraviť a obmedziť spotrebu v spoločnosti. Práce v tomto smere sa vedú už od 40-tych rokov 20. storočia, ale v niektorých aspektoch sa začali ešte pred naším letopočtom, v epoche predchádzajúcej globálnej civilizácie. A mondalistická koncepcia reštrukturalizácie sveta, čiastočne vysvetlená v prácach “kozmopolitu” žida Jacquesa Attaliho, bývalého poradcu niekoľkých prezidentov Francúzska – to je koncepcia biorobotizácie. Je rozširovaná prostredníctvom Medzinárodnej akadémie informatizácie. V tejto koncepcii človek - prívesok ku kreditno-registračnej karte, kočovník v globálnom rozdelení špecializácie, profesií – je bez rodiny, bez Vlasti. Ale subjektivizmus “elity”, v zavádzaní hranice medzi pracujúcou “bedačou”, podliehajúcou biorobotizácii a “vládnucou” “elitou”, ktorá jej nebude podliehať, je schopný premeniť na biorobotov na základe bionositeľa druhu Homo Sapiens celé ľudstvo. Okrem toho: hranica - to je element štruktúry. Všetky štruktúry “plávajú” (podobne ako chaluhy) v prostredí bezštruktúrneho riadenia (o ňom bude reč ďalej), pre ktoré hranice štruktúr neexistujú. To, na rozdiel od subjektívnych zámerov “elity“, je objektívnym faktorom, ktorý ju odsudzuje na biorobotizáciu spolu s pracujúcim “dobytkom”. Ak ale niet ľudí, ale samí bioroboti, tak kto má zámer byť pánom tohto stáda biorobotov? Zjavenia Zhora na túto otázku odpovedajú. A materialisti bez duchovnosti, adeisti, bezmyšlienkovite rituálne “veriaci”, vďaka stáročnému úsiliu ktorých sa toto všetko stalo možným – či oni môžu vôbec na túto otázku dať odpoveď? Ak ich odpoveď bude: “Centrálny počítač”, tak odpoveď je nepresvedčivá a nezmyselná. Súhlas s cestou biorobotizácie, aj keď bezmyšlienkovitý, “podľa správania” mlčanlivý, bude posledným sebaklamom ľudstva, ak ešte bude existovať. Likvidácia slobody vôle obídením kontrolných mechanizmov vedomia pri povoľnosti nepremýšľajúceho človeka – mení človeka na biorobota. A preto, nevedomý obraz biorobota, ako typ človekupodobnej existencie, zbavenej slobody vôle, našiel svoj obraz v ruskej literatúre dávno pred príchodom robotiky, ako vedomého pojmu:
A tak on svoje nešťastné žitie
Vláčil ni zviera, ni človek,
Ni to, ni ono, ani v svete živý,
Ani prízrak mŕtvy...
А. S. Puškin, “Меdený jazdec”
Biorobot nie je človek, ale antiprírodný zjav: na biorobotov sa normy etiky nevzťahujú. Biorobot – to je rôznorodosť techniky a vzťah k technike – je mimo etiky - je v rámci účelnosti vzťahov medzi majúcimi, hoci len zčasti slobodnú vôľu majiteľmi techniky.
Príslušník davu, ktorý si myslí, že je časťou “elity”, aj napriek tu povedanému (aj po mnoho storočí predtým), a túži po dôstojnom globálnom alebo regionálnom “elitárnom” spoločenskom usporiadaní, nemusí ďalej čítať. Toto je napísané pre rozmýšľajúcich, ktorí sa neboja ani cudzích ani vlastných myšlienok. Pre tých, ktorí sú schopní prestať myslieť na svoje osobné ambície a zodpovedne a včas prijímať rozhodnutia a uvádzať ich do života, nehľadiac na nespokojnosť členov davu, ktorí si vymieňajú iba cudzie názory v závislosti od konjuktúry trhu a svojej posadnutosti.
Tým, ktorí sa vedome diabolskými stali, pripomenieme: diabol dáva iba lživé sľuby; a vám – takisto. Pozrite sa do minulosti a zbadáte to. Zamyslite sa. Ešte je čas...
Ak vychádzame z toho, že veda musí objavovať pre spoločnosť nové vedomosti, tak môžeme vidieť, že rôzne pojmologické, terminologické a symbolické aparáty umožňujú riešiť jednu a tú istú úlohu rôznorodo s rôznou kvalitou. Uvedomenie si celistvosti Stavby sveta - Univerza a miesta ľudstva a človeka v ňom pri výstupe do novej etapy vývoja si vždy vyžadovalo nový pojmologický, terminologický a symbolický aparát. To jest, Evanjelium podľa Jána je pravdivé vo vzťahu k existencii Sveta: “Na počiatku bolo Slovo, a slovo bolo u Boha...”; alebo ináč v Koráne (18:109): ”Povedz: Ak by more bolo atramentom pre slová Pána môjho, tak by more vyschlo skôr ,než by vyschli slová Pána môjho...”
Ľudstvo zišlo z priamej cesty a stalo sa rukojemníkom a nevoľníkom technosféry a vlastného všetko-si-dovoľovania. Aby nebolo nevoľníkom je nevyhnutné, aby sa s nim nestýkalo, ale ak toto vtrhnutie všetko-si-dovoľovania je zvonku spoločnosti, tak práve preto je aj nemožné sa s ním nestýkať. Vtedy nevoľníkovi, ak sa mu zunovala poroba a zatúži po slobode, zostáva stať sa pánom situácie, následne po čom dokáže nasadiť uzdu všetko-si-dovoľovaniu, urobiť ho nemožným, a technosféru buď zlikvidovať ako zbytočnú, alebo jej nájsť bezpečné miesto v novom type kultúry s inou organizovanosťou života spoločnosti. No zmena typu kultúry, typu civilizácie, dokonca aj za pomoci Zhora je úlohou samoriadenia ľudstva, pričom nie na priamej ceste, ale v prechodnej etape od súčasnej neusporiadanosti smerom na priamu cestu vo vývoji ľudstva.
Možný je aj variant utrpenia a nič nerobenia na Zemi v nádeji na pomoc Vyšších síl. Prejdime že k Dostatočne všeobecnej teórii riadenia, aby sme z jej pohľadu pozreli na minulosť, tendencie a možnosti do budúcnosti, aby sme sa vyhli ceste do pre nás zlej budúcnosti.
...
Informační báze KSB