8.1.2015
...
V jedinom evolučnom procese, plynúcom podľa miery možných stavov, sa rozvíjajú aj materiálne formy. Tento proces skúma materialistická veda. Informačné zabezpećenie životaschopnosti týchto foriem, t.j. duše, skúmajú zasa rôzne okultné školy a niektoré tzv. „náboženstvá“. A očividne nie náhodou, sú v jednom zo starých symbolov dva hady obvínajú jedno okrídlené žezlo. Vládca žezla Hermes, zbožštený posol, podľa legiend raz dávno priniesol do Egypta vedu. Od neho vzišla hermeneutika1 - tajné vedomosti pod rúčkou rúška tajomnosti: „iba pre zasvätených a za prezradenie smrť“. Žezlo vekov je symbol nejakej moci a miera dĺžky. Na alegorickom obrázku je žezlo symbolom miery vo všeObeCnosti. Dva hady, hlavy ktorých sú na jednej úrovni, symbolizujú dva vzájomne podmienené, nerozlučne previazané procesy evolučného rozvoja materiálnych foriem a duší (informačných modulov), hromadiacich informáciu a riadiacich tieto materiálne formy. Hady, na rozdiel od lán, majú hlavy a vedia liezť iba vpred, čo symbolizuje jednosmernosť evolučného procesu. Ruka, držiaca žezlo-mieru, smeruje vývoj dvoch evolučných špirál:
1. Matérie a
2. Informácie.
Smerom hore po hierarchii VesMieru.
Hlavy hadov sú na jednej úrovni ako symbol súladu(lat.“harmónie“, gr.“symmetrie“). Evolučný proces hmoty namôže predbehnúť evolučný proces ducha, alebo za ním zaostať. Odtiaľto je evidentná ni(e)kým predprogramovaná nezmyselnosť, hlúpa negramotnosť „základnej“ otázky filozofie dialektického materializmu. V jeho terminológii duch, vedomie bolo utopené v termíne „matéria“ a následne bola zadaná otázka, čo je prvotné: celé, alebo jeho neoddeliteľná súčiastka. Na základe, na osNove tejto otázky nič nové ani nemohlo byť zoStrojené.
Materialisti sa k relígiám a okultným náukam stavajú ako k nezmyslom. Avšak aj najskostnatenejší materialista nemôže nevidieť, že informačné zabezpečenie konania človeka sa čiastočne líši od správania sa informačnej výstroje konania komára, alebo opice smerom k väčšej náročnosti (komplexnosti). Okrem toho je materialistom, popierajúcim nesmrteľnosť duše (vo vedeckej terminológii – objektívnosť a nezničiteľnosť informácie), predkladané preskúmať otázku: Kam sa poDeje informácia odnášaná od trupu fyzikálnymi poľami živého ľudského organizmu v momente smrti, t.j. duša a jej ďalší osud. Ak informácia „mizne“, tak sa porušujú všetky zákony „materialistickej“2, presnejšie bezduchovnej „náuky“. Ak totiž stratím informáciu, matéria vo všetkých jej známych (pevné, tekuté, plynné, plazma, pole, vákuum) a zatiaľ nedostatočne známych stavoch upadá v nebytie.
Z pozície dogmatického bohoslovia, chápajúceho všetko doslovne v Biblii, v Koráne, či iných Písmach, sú i
-
evolúcia materiálnych foriem, o ktorej hovorí geológia, paleontológia, skúmajúce vykopávky zvyškov minulých a súčasnej biosféry a tak aj
-
evolúcia zborov (súborov) duší ľudstvom menovaných, alebo faune prináležiacich (Korán, 6:38. Niet zvieratka na zemi, ni vtáčka na krídlach lietajúceho, ktoré neboli by spoločenstvami vám podobnými),
o ktorej hovoria nasledovníci rôznorodých okultných učení, prosto „satanským pokušením“. Mimochodom nie je na škodu pripomenúť si, že žezlo s hadmi, avšak bez krídel sa nachádza aj na vyobrazení nejakej bezmernej príšery – Bafometa satanistov – s capou papuľou, plameňom medzi rohami, ženským trupom a tetovaním na rukách, odsúdenou k zániku z dôvodu svojej nesúmernosti. Príšera sedí na tróne. Buď, aby sa rozptýlila pózovaním, alebo zaoberaním sa onaniou, keďže žezlo a hady trčia z rovnakého miesta.
Priznávajúc fakt tvorenia jedinečnej súčasnej biosféry Všemohúcim, dávajú písmožrúti bohoslovia prvenstvo tvorenia množstva predchádzajúcich biosfér satanovi? Alebo zašlo v ich chápaní Božie dopustenie tak ďaleko, že satanovi bolo povolené do prvotného stvorenia vniesť toľko vlastných výmyslov, že akýkoľvek paleontológ, sledujúc vykopané zvyšky predchádzajúcich biosfér, sa nemôže zbaviť myšlienky o globálnom evolučnom procese, ako spôsobe existovania organického (existuje ešte tzv. poľový3) života na Zemi?
Ešte v r. 1872 A. K. Tolstoj podotkol takémuto písmožrútovi dogmatiky bohoslovia v „Liste M. N. Longinovi o darvinizme“:
Ty že, povesť židovská
S tvárou tatka maznala,
Ty bys mala už na stretnutí
Zakázať i Galilea.
Ak ty že dopustíš zdravo,
Že voľné vo vede sú názory,
Tvoja kontrola akéže má právo?
Ty bol si azda pri stvorení?
Prečo by sme pomalu
Vovedení boli v život my?
Alebo nechceš už viac Bohu
Ty predpisovať metódy?
Spôsob, ako tvoril Strojca,
Čo mienil On viac vhodným –
Poznať nemôže vodca
Komisie byrokratnej zvodný.
Ohraničovať tak smelo
Rôznorodosť Božej moci –
Veď tak sa majú veci, Mišo,
Tu páchne rúhaním sa čosi!
Keďže na rozdiel od archeologických vykopávok pitekantropa cudzie spomienky rukami neohmatáš, neprisvojíš, “v kine nepozrieš”, sú spomienky rôznych ľudí na ich predchádzajúce vtelenia o to viac vnímané ako mámenie podsvetia. Keď sa hromadí štatistika, potvrdzujúca pravdivosť informácie spomienkok množstva ľudí, tak sa od nej možno dištancovať so slovami: “Ja som normálny a nič podobné zo svojej minulosti si nepamätám. To všetko je podvrh, alebo nejaký druh psychopatológie. Nech sa tým zaoberajú psychiatri a špeciálne, informačno-bezpečnostné služby štátnych a iných organizácii” (Nebojte sa, oni sa tým aj tak zaoberajú..)
Aj keď podsvetie podhadzuje do prvotnej duše spomienky na dôverné informácie z minulých životov druhých ľudí4, tak by sa mal vyvodiť dôsledok, že na rozdiel od Najvyššieho Strojcu, dávajúceho prvotnej duši život, večnú do budúCosti, satan predlžuje život do minulosti. Svojim verne (p)oddaným dáva praktickú skúsenosť im nevlastných(cudzích) predchádzajúcich životov a svojim protivníkom “spomienky” o nimi neuskutočnených zločinoch, aby vyvolal ilúziu nemožnosti ich odpustenia5 a dostal ich do svojich sietí. Alebo satan dočasne vypúšťa z pekla hriešnikov, aby oni roznášali po zemi pokušenia okultných vedomostí a znepokojovali nimi prvotné duše? Alebo je to, čo sa vynára ako spomienky predchádzajúcich pokolení pamäťou upírov, parazitujúcich na živých, miesto toho, aby upíry prebývali v pekle do súdneho dňa, ako tvrdí “bohotvorné” centrum zrodenia dnešného kresťanstva? Čím lepšie si ľudia pamätajú, o to viac sa upírom podarilo prisvojiť, zakabaliť si ich prvotné duše, t.j. informačne ich zožrať?
Napriek tomu je v chápaní sveta poznajúcich predchádzajúce vtelenia ich duší (alebo ich šéfov – upírov?), spoznávajúcich v súčasníkoch svojich známych z predchádzajúcich vtelení, alebo prebývajúcich v takej ilúzii, evolúcia tak duší, ako aj materiálnych životných foriem – realitou. Špeciálne, ak si môžu spomenúť na dinosaurov a ich spôsob života. (Podľa jednej z verzii sú dinosauri – jaštery – človeku predchádzajúce rozumné bytosti na Zemi, ktoré zahubila nimi vytvorená kultúra vedúca do slepičky..slepej uličky).
My však vychádzame z toho, že evolučné procesy vo Vesmíre plynú a symbol žezla Hermesa, ovinutého dvoma hadmi, je správny obraz rozvoja čiastkových štruktúr v trojjedinosti matérie, informácie, miery. A ruka, držiaca mieru – žezlo, je symbolom hierarchicky vyššieho riadenia – moci, napravujúcej evolučný proces. To, že u vyššie spomenutej príšery bolo žezlo bezkrídle a na netaktnom mieste, symbolizuje v našej interpretácii skôr jeho tvorivú impotenciu, nútiacu pristupovať k “usmerňovačom” a náhražkam (protézam) rôzneho druhu, aby sme nezískali nič viac, ako iba momentálny pôžitok6.
A. Evolučný proces biosféry Zeme je jedným z mnohých evolučných procesov Vesmíru.
Opačný uhol pohľadu:
B. Evolučný proces je vo svojej podstate procesom agónie prvotného dokonalého sveta po upadnutí do hriechu.
Avšak pri ľubovoľných subjektívne vyberaných pohľadoch máme dočinenia s nejakým procesom. O tomto procese aj ďalej bude reč..
Biosféra planéty čerpá energiu pre svoju životaschopnosť (činnorodosť) z Kozmu. Predovšetkým zo slnečnej sústavy7. Intenzita fyzikálnych polí, ktoré sú nosičmi energie Zeme, je na všetkých frekvenčných pásmach podriadená cyklom Slnečnej sústavy, podmieňujúcim interakcie planét jednej s druhou a tak aj s centrálnou hviezdou. Biosféra celkovo a aj jej jednotlivé elementy sú kmitavé systémy, nachádzajúce sa v interakcii(spolupráci) jedného s druhým i s prostredím okolitým. Závislosť Zeme od energetických a informačných rytmov Kozmu objektívne podmieňuje charakterstiky rôznorodých kmitavých procesov v jej biosfére a následne aj s ňou zviazaných sociálnych systémov.
Z toho dôvodu je pre zaistenie bezpečnosti a stability rozvoja spoloČnosti nevyhnutná interpretácia starších astrologických teórii cez pojmový a terminologický aparát súčasných vedomostí.
My sa budeme dotýkať iba niektorých čŕt evolučného procesu organickej biosféry. Vážnou vývojovou hranicou sa v ňom javí byť objavenie sa chromozómového aparátu dedičnosti, predávajúceho informáciu nasledujúcim pokoleniam každého biologického druhu. Všetky druhy sú geneticky jeden od druhého odlišné. Okrem toho sú všetky druhy geneticky uzavreté vo vzťahu jeden k druhému v tom zmysle, že v prirodzených podmienkach sú medzidruhové hybridy buď nemožné, alebo neplodné (ako muly), keďže sa ich genotip pri výmene generácii rozpadá. Ostatne podobne, ako u množstva druhov kultúrnych rastlín a plemien domácich zvierat.
Chromozómový aparát nesie v sebe dve pre existenciu daného biologického druhu životne nevyhnutné funkcie.
Po prvé: Predáva genetickú informáciu z jedného pokolenia orgnizmov na druhé (po genealogických líniách). Merná štatistická váha odchýliek (mutácii) pri predávaní týchto informácii býva v bežných podmienkach dostatočne nízka, čo zabezpečuje genetickú udržateľnosť druhov v priebehu zmeny mnohých pokolení.
Po druhé: Tie deformácie genetickej informácie, ktoré nedokážu včas odstrániť vnútrobunečné a celodruhové systémy ochrany chromozómového aparátu, sú taktiež čiastočne nevyhnutné pre zabezpečenie ochrany a rozvoja druhu v biosfére. Deformácie genetickej informácie (mutácie) sú vyvolávané väčšinou vplyvom vonkajších faktorov na chromozómový aparát(systém). Faktory: fyzické polia, chemické reakcie, normálnej fyziológii cudzie bunky atď. Časť mutácii sa javí byť genetickými defektami, keďže jedince, majúce ich vo svojom genotype sú buď života neschopné, alebo neplodné, alebo majú znížený zdravotný potenciál a potenciál rozvoja. Mutácie tohto typu sa nazývajú genetickou záťažou. Je obecne známe, že v skutočnosti v každej populáci existuje nejaký pomer geneticky zaťažených jedincov. V dostatočne mnohopočetných populáciách je vždy prítomné geneticky dlhodobo udržateľné jadro8, zabezpečujúce reprodukciu nových pokolení a geneticky zaťažená, degenerovaná, v nasledujúcich pokoleniach degradujúca periféria. Niet však medzi nimi nepriechodnej hranice. Hranica medzi nimi má v priebehu pokolení charakteristiku kombinatorikou štatisticky podmieneného chromozómového aparátu. Genetická katastrofa populácie je zmiznutie geneticky udržateľného jadra, zabezpečujúceho dolaďovanie jedincov daného druhu voči postupne sa meniacim podmienkam prostredia, v ktorom prebývajú.
Niektoré mutácie nevykazujú bezprostredný (priamy) vplyv na vznik geneticky podmienených defektov v organizme a vedú iba k vzniku osobitostí (jedinečností) jednotlivých organizmov daného druhu, ktoré sa v minulosti nevyskytovali. Nazývame to nesmerovanou variabilitou.
Každý biologický druh sa nachádza v interakcii s ostatnou biosférou i celkovo so všetkou prírodou. Nachádza sa pod ich tlakom. Charakter tohto tlaku sa mení podľa podriadenosti biosféry geologickým procesom na Zemi a energetickým rytmom Kozmu (periodických zmien kmitaní jeho polí, žiarení, atď). Frekvencie niektorých z týchto procesov sú oveľa nižšie, ako frekvencia zmeny pokolení ľubovoľnej z genealogických línii druhu. Vďaka takémuto pomeru (vzťahu) frekvencii vonkajších (vo vzťahu k druhu) procesov, ústi táto tzv. nesmerovaná variabilita do prispôsobovania sa genotypu pozvoľna (vo vzťahu k zmene pokolení) sa meniacim podmienkam obývaného prostredia. Taký mechanizmus prirodzeného výberu, určuje v konkrétne sa vytvárajúcich podmienkach pravdepodobnostný rozvoj jedných a hynutie druhých.
Časť mutácii v jedných podmienkach (ako vonkajších, tak i vnútorných, geneticky podmienených) môže vystupovať ako veľmi pozitívny príznak a v druhých ako genetický defekt . Sú však v prírode procesy, ktorých frekvencia je vyššia ako zmena pokolení v genealogických líniach. Zmene nimi vyvolaného charakteru tlaku na druh, sa musí prispôsobiť každý jedinec daného druhu. V opačnom prípade bude populácia, ktorá sa stretne s takýmto typom tlaku vonkajšieho prostredia, a ktorému sa nestíha prispôsobiť, postihnutá, hoc až do zmiznutia druhu z biosféry. To môže priniesť újmu mnohým ďalším druhom živých organizmov, zviazaných s prvým napríklad cez potravinový reťazec (kto hoho je). Tak sa môže zmeniť celá biocenóza a v princípe celá biosféra.
...
1 Eng. aj „germ“ = zárodok, baktéria, či bacil.. Jeden z prekladov, interpretácii aj Hé(sväté),Ra(svetlo), Mes(skratka pre mensura, metron, measure - miera)
2 Zákon zachovania energie, II.termodynamický zákon, atď..
3 V rámci rôznych typov polí, ako jednej z foriem, agregátnych stavov hmoty (mathérie), exIsteNcie
4 a/alebo z tzv.“egregorov“, „duchov“ (niekým riadených agregátnych modulov kolektívneho podvedomia a analogických n-tít polí rôzneho známeho a zatiaľ odborne menej známeho pôvodu)
5 Princíp „hriechu“ a hlavne „dedičného hriechu“ mnohých tzv. náboženstiev a dnes hlavne tzv. cirkví mena Kristovho. Umelé systematické vytváranie pocitu viny, morálnej deformácie, ako jedného zo základných, kľúčových predpokladov prevziatia kontroly (riadenia) nad cieľovou skupinou a/alebo jedincom. Pritom zlo vyzerá byť v jeho pôvodnom zmysle skôr odklonom od optima. Čím väčší uhol odklonu, tým väčšia miera nevyhnutných dôsledkov objektívnych socionaturálnych javov (zákonov) z dielne Vis Maior. Logicky i transgeneračne, v rámci vždy prítomnej kolektívnej zodpovednosti príslušného systému v rámci existujúcich supersystémových pravidiel.
6 V momentálnej kultúre vyjadrené: „Je žúr, je život, niet žúrky, niet života“. T.j., človeku podobná opica tak klesá na úroveň zvieratka. I zvieratko pozná bolesť a radosť a „tvoriť vraj treba pre dobrý pocit“, či „i boh, keď tvoril, tak pre pôžitok tak robil“(Talmudistika(?) – preDávanie Bohu ľudských, či doKonca démonických, resp. zvieracích vlastností = religionistický antropomorfizmus).
7 Slnečné žiarenie, gravitačné a nukleárne reakcie, ktorých pozostatkom je aj vlastná tepelná, i chemická energia samotného plášťa a jadra našej planéty.
8 Preto existuje potreba periodického útoku na najzdravšiu časť mladej populácie. T.j. z pozície ašpiranta na globálne riadenie Egokoncepcie je nutnosť aspoň raz za dve generácie (perióda možnej čiastoćnej geneticko – kulturologicko rekonvalescencie) jednak masívne psychiky celoplošne šokovať svoje obete, hostiteľa „samo“evokovanými veľkoplošnejšími vojenskými konfliktami v „opracovávanom“ inFormačnom polygóne a tak aj narušovať jeho genetické jadro. Z dôvodu nevyhnutnej debilizácie a zachovania vnútornej napätosti (konfliktnosti) systému, brzdenia jeho vývoja, atď.. a tým predĺženia obmedzenej životnosti davoelitárnej pyramídy. Napriek logickej deklarácii opaku v médeách, či tzv. „náboženstvách“ a rôznych „i“-, resp. a-Deológiách.
Informační báze KSB