25.2.2015
Arman Bošian (Арман Бошян) sa zhováral s Rolandasom Paulauskasom, signatárom "Aktu o obnovení nezávislej Litvy" z 11.3.1991, na tému ako žije dnešná Litva.
Dobrý deň vážení diváci Jerevanského geopolitického klubu. Dnešný hosť je "signatár" Aktu nezávislosti Litovského štátu. Dejinné udalosti prebehli dňa 11.3.1991. Dnes je to štátny sviatok. Vtedy aj poslanec Vrchnej rady Rolandas Paulauskas podpísal Akt o obnovení nezávislej Litvy. Vitajte Rolandas...
Zdrastvujte, pozdravujem všetkých čo nás vidia.
Myslím, že máte mnoho zaujímavého čo povedať arménskym divákom. Chcel by som s vami dnes posúdiť 2 témy. Jedna, najviac aktuálna pre našu občinu. Po tom ako Arménsko vyhlásilo nezávislosť, čelíme ťažkému útoku na naše rodinné hodnoty, na kresťanské hodnoty, na inštitút rodiny.
Do Arménii sa pokúšajú zaviesť Juvenílnu justíciu. Čiastočne je už zavedená genderová ideológia. Založili sme Koalíciu na ochranu tradičných hodnôt Arménii. Vy ste štátny činovník, človek legenda, zakladateľ... fakticky jeden zo signatárov Aktu nezávislosti Litvy. Ako jeden zo zakladateľov nového litovského štátu, človek stojaci pri zrode, čo môžete povedať o idúcich procesoch? Môžeme dnešný stav Litvy nazývať skutočnou nezávislosťou? Alebo sa niečo nezdarilo? Chcel by som vedieť váš názor.
Ak hovoriť o nezávislosti, tak opäť raz bude výročie - 25 rokov od toho dátumu 90. rokov. A opäť bude mnoho krásnych rozhovor [ako u nás na 17.11], ale situácia sa za tých 25 rokov kardinálne zmenila. Pretože pokiaľ hovoríme o nezávislosti štátu, majú sa na zreteli konkrétne veci:
- - či môžeš prijímať svoje zákony
- - či máš svoj menový systém [vlastná mena]
- - či máš svoje clá
- - vlajku, hymnu
- - a mnoho ďalšieho
No zákony už prijímať nemôžeme, pretože u nás sú prioritné zákony EÚ. Naše zákony sa nemôžu líšiť od európskych zákonov. Väčšinu, poviem tak, že hlavných daní nemôžeme zaviesť, pretože to reguluje Brusel. Clá nemôžeme vyberať. Ostala naša vlajka. Môžeme spievať svoju hymnu - ešte zatiaľ.
Skutočná nezávislosť vymizla za tých 25 rokov. To nie sú len záležitosti Litvy. Také isté otázky si teraz kladú [Slováci], [Česi], vo všetkých európskych štátoch v celej EÚ. Dnes sú ľudia i organizácie, ktoré kladú otázky, že čo zostalo z našich štátov a nezávislostí? Pretože nami samými (EÚ) teraz vládnu.
Sledujte: Prezident EÚ nie je vyberaný národom, je menovaný. Všetko jurisdikčné dejstvo, všetko zákonodarné uskutočňujú eurokomisári. Tiež nie sú vyberaní národom. Každá krajina menuje svojho predstaviteľa a koniec. Už ho nie je možné odvolať. A ešte naviac k tomu ten predstaviteľ štátu, eurokomisár, on už nemôže predstavovať svoju krajinu. Má to zakázané robiť. Už pracuje na celoeurópsky zväz.
No a tretie ostávajúce - to je Europarlament. Europoslanci, ktorí sa zbierajú z každej európskej krajiny. Oni nemajú zákonodarnú iniciatívu. Povieme tak, zatiaľ čo litovský parlament a jeho člen môže ukázať nejakú svoju zákonodarnú iniciatívu, tak europoslanec to robiť nemôže.
Sáma osebe sa EÚ riadi jednoznačne nedemokratickým spôsobom. Celý čas hovorím jednu a tú istú vec. Ak chce EÚ ostať ako geopolitický faktor musí ničiť štáty. Pretože nemôže byť všetkých 28 štátov a Európska únia ako jeden geopolitický [subjekt].
Trocha ťažšie sa mi hovorí po rusky, slová som zabudol.
Medzi iným, Američania celý čas hovorili: Dajte nám jeden telefón, na ktorý sa v EÚ môžeme obrátiť. Musí byť jeden telefón. Buď taký telefón v EÚ bude, a nebudú žiadne nezávislé štáty, alebo budú tie štáty, ale nebude EÚ. A tento problém sa dnes "rieši".
A aký je ekonomický stav Litvy od nezávislosti? Nejaké problémy či s priemyslom, či...? My v Arménii sme sa s tým stretli.
Myslíte snáď, že tu to bolo inakšie? Treba si dať výpočet, že v čom. Všetko čo vyrábala Arménia, Litva, [Československo], Moldavsko... Všetko sme to predávali na trhy kontrolované Sovietskym zväzom.
Veľmi dobrý príklad je s Moldavcami. Moldavci vrámci Sovietskeho zväzu predávali ovocie a zeleninu. Prečo to nemôžu robiť teraz? Pretože trh zmizol. Rovnako aj s Gruzíncami. Kde sú tie gruzínske citrusy?
Priemysel v Litve ako? Zhynul?
Veď o tom aj hovorím. Priemysel nemohol nezhynúť, pretože trh neostal.
Ako obyvateľstvo? Ako populácia - rastie, klesá? U nás klesá.
Samozrejme, samozrejme. U nás sa počet obyvateľstva znižuje každým rokom. Je to taká veľmi strašná tendencia, pretože my jednoducho mizneme. Máme taký výraz "rozchádzajúca sa Litva". Ľudia odchádzajú do rôznych krajín.
To isté je v Lotyšsku aj v Estónsku. Ak nám bolo povedzme 3.5 mil. v 90. roku, tak teraz už nie ani len 3 mil. Nikto presne nevie koľko nás ostalo, lebo nie všetci registrujú svoj odchod. Väčšina ide do Anglicka a teraz do Nórska. V Anglicku už nie je taká práca ako skorej, tak teraz chodia do Nórska.
Klamstvo alebo sebaklamstvo?
Ešte je takáto otázka. V 91. roku sme verili, že môžeme vytvoriť štátnosť. No po 23 ročnom pohľade nazad má mnoho ľudí, a mnoho našich politológov pocit, že nás podviedli. Že sme sa dostali pod okupáciu...
Áno, áno. Pozrite...
Podviedli nás alebo sme sa sami podviedli? Povedal by som, že sami sme sa podviedli. Ako vyzeral proces? Určite budete súhlasiť, že v ZSSR sme žili za takou železnou oponou. A všeobecne sme o svete vedeli veľmi málo.
Jednoznačne súhlasím.
A čo sme vtedy robili? Vyfantazírovali sme si svoj svet. Tvorili sme svoje fantázie, svoje rozprávky o tom, ako by sa nám chcelo žiť, a všetko sme to projektovali na Západ. A ešte k tomu, keď hovoríme Západ, tak nemáme na mysli Španielsko, Portugalsko, Taliansko, tak?
Mám na mysli povedzme Švajčiarsko... - také pyšné ostrovčeky. Rozumiete, životom za železnou oponou sme si vytvorili rozprávku. A keď Litva, a nie iba Litva, ale [Slováci], [Česi], [Poliaci], a všetci ostatní, ktorí vstupovali do EÚ, oni vstupovali do svojej rozprávky, ktorú sami sebe vytvorili [polopravda]. Tí Západniari nás neklamali [nepravda]. Oni všetko hovorili tak ako je [nepravda].
Neverili sme im, viac sme verili svojej rozprávke. A medzi iným, väčšina litovskej populácie do dnešného dňa verí tej rozprávke.
Voľba mládeže
Ľudia odchádzajú každým rokom. To je všeobecne beznádejná tendencia. O svojom národe hovoríme ako o "rozchadzajúcom sa národe". Pretože všetci vidia, že ak to bude pokračovať, ešte nejakých 30, 50 rokov a nášho národa tu nebude.
Spomeňme, že nás susedný štát, Lotyšsko, tak tam je už všeobecne pusto. Prázdny štát. Povedali by ste, že prešla vojna. A ešte Riga, samozrejme Riga ostala. Určite poznáte také mesto.
Áno, poznám, v ZSSR to bolo populárna destinácia.
Mládež odchádza hlavne do Anglicka a Nórska. A počúvajte čo prebehlo s mládežou. Ak sme celý čas chceli byť západom... Však na to sme sa orientovali, že?
Áno.
...tak načo je mladému pokoleniu žiť tu, kde je to všetko kópia, oni idú do originálu. Rozumiete? Ak tu všetci chcú žiť ako na Západe, a mládež vyrastá, a pozerá, že ešte storočia ubehnú kým budeme "Západom", pričom sa pýta, či sa vôbec ona stane tým západom, a tak radšej odchádza tam, kde ten západ už je. Do originálu. O to pokolenie, ktoré to to všetko stvorilo, ich otcovia a dedovia im nemôže nič povedať.
O juvenílnej justícii
Porozprávajme sa o juvenálnej justícii.
Áno.
Čo by ste nám mohli povedať o juvenálnej justícii?
Veď aj o tom hovorím. My sme vstupovali nie do skutočnej EÚ, ale do svojej rozprávky nami vytvorenej [polopravda]. A poriadne sme si neuvedomovali čo tam je. A tam už niekoľko desaťročí ide ničenie tradičných vzťahov medzi rodičmi a deťmi, medzi ženami a mužmi. Tam sa menia základné väzby. Tam sa to deje už desaťročia. A náš národ tomu nemôže uveriť [keď to masmédia utajujú].
Myslí si, že sú to nejaké okrajové záležitosti, že ich sa to nedotkne. Alebo, že je to dobre, veď to ide zo Západu. Pretože sme tak [slepo] verili západu, a do dnešného dňa veríme, že všetko odtiaľ idúce je dobro. A v Litve? Ak sa opýtaš národa, všetci sú za tradičné veci [na Slovensku je to min. 92% ľudí].
Medzi mužmi a ženami, medzi rodičmi a deťmi. Absolútna väčšina je za tradičné veci [min. 92% Slovákov]. No oni sa poddávajú tej propagande, lebo ich dávi tá západná rozprávka [nie iba] nami samými stvorená.
A teraz ide v Litva škandál za škandálom. Odoberajú deti u našich Litovcov, ktorí pracujú v Nórsku. Sú to časté veci. No litovský štát neveľmi stojí za našimi ľuďmi. No i národ to vo svojej mase všetko ešte príma tak nejak neskutočne. Ešte sa mu to celé zdá ako "neskutočnosť".
Ešte je jedna vec. Oni sa boja kritizovať tieto veci - juvenílnu justíciu, lebo chcú do toho Nórska ísť pracovať. Rozumiete? Ak budeš Nórsko kritizovať, ako tam môžeš ísť potom pracovať? [psychológia zamestnanca] A Litovci teraz idú hlavne do Nórska.
A potom je u nás taká situácia, že táto juvenálna justícia zbiera svoje plody. Rozširuje svoju pôsobnosť. A žiadneho proti pôsobenia, takého... Sú proti-činy, no sú ešte v začiatočnom štádiu. Rodiny, ktoré to dolapilo, už začínajú čo-to robiť.
No štát im samozrejme nepomáha, a národ vo svojej mase to ešte neprijíma ako nešťastie. Tak poviem. Vidím ten problém... Áno, samozrejme ide propaganda. s tej strany juvenálnej justície, celkovo z celej tej strany "modernej morálky". Tak to nazveme.
Na ich strane sú masmédia, na ich strane sú veľké peniaze. Všetko je to jasné. No ešte je problém v tej rozprávke, ktorú "sme sami sebe" vytvorili, a v nej do dnešného dňa žijeme. Neviem ako u vás v Arménsku, ale na [Slovensku], v [Česku], Poľsku, či na Ukrajine. Ukrajine je teraz veľmi dobrý príklad.
Áno.
Oni ničia svoju krajinu pre rozprávky o Európe. "Sami sebe" [za minimálne 5 mld. USD] vytvorili rozprávku. Všetko čo robia, veď to bola bájka. Ich v skutku nikto do EÚ nechcel prijímať. Asociácia s EÚ nie je dohoda o vstupe. Tam nič o vstupe nie je. A Ukrajinci tomu neveria. Hovoril som s nimi. Neveria, lebo nechcú veriť. Chcú veriť "svojej" rozprávke.
A na tom nás loví ten západ. Tak nás loví. Je to bájka formujúca sa v našich umoch, srdciach a pocitoch [a kde ešte ju formujú, v akých inštitútoch?] stovky rokov. Súhlasíte?
Áno.
Tisíce rokov za dieťa vrámci práva do plnoletosti vystupovali rodičia. Tisíce rokov to tak bolo. Iste, že v jednej kultúre do 16 rokov, v druhej do 14 rokov. No dieťa v právnom poli zákonov pôsobilo cez rodičov, tak?
Áno.
A táto juvenálna justícia to teraz v koreni všetko mení. Dieťa teraz vystupuje v tom právnom poli bez rodičov, ako subjekt. Rodičia sa automaticky stávajú nejakými, no jednoducho... ...ktorí držia to dieťa. A viac už nie sú potrební. A tak sa dieťa už z prvého dňa stáva plným vlastníctvom štátu. V Škandinávii to už ide v plnom programe.
Tam už rodičia nemajú žiadne spôsoby ako vplývať na svoje deti. Ale to nie je všetko, poďme ďalej. V Škandinávii rastie dieťa, a taktiež aj v USA, pretože odtiaľ to ide (ide to zo Spojených štátov), dieťa rastie so všetkým právami, no bez povinností.
A z takého dieťaťa všeobecne nemôže vyrásť normálny človek, ktorý bude pôsobiť v spoločnosti, pretože spoločnosť je sociálna, hierarchická. Dieťa sa musí v spoločnosti naučiť pracovať s druhými, nájsť svoje miesto, pretože u neho nebudú len práva, ale aj povinnosti. A často veľmi zložité povinnosti.
Ak má dieťa od najmenších rokov iba práva, a povinnosti niet, tak ho nepripravujú na život. Preto si myslím, že západná spoločnosť nemá budúcnosť. Pretože vychová taký národ, ktorý vôbec nebude zvládať situáciu. A situácia je čoraz ďalej zložitejšia či v samotnej Európskej únii, či v Spojených štátoch. Tam sa znižuje životná úroveň. A tu môžeme prísť k tomu, prečo sa to robí.
Zničenie rodiny
A genderová ideológia?
Samozrejme, idú pokusy zaviesť tieto genderové veci do detských škôlok. I do základných škôl. Prvé pokusy sme odbili.
Genderovú ideológiu do detských škôlok?
Áno, už aj knižky sem boli privezené. Také isté, pretože na tej strane pracuje propagandistická mašinéria. Lejú tam peniaze, a národ za tie peniaze na tom pracuje. Preto aj hovorím, prečo sa proti tomu ťažko bojuje.
Pretože žijeme v tej bájke, ktorú "sme sami sebe" vytvorili. Žijeme v ilúziách. Pokiaľ sa od toho zdania neoslobodíme, budeme vždy porazenou krajinou. Ešte by som sa vrátil k juvenálnej justícii. Aká bieda s toho ešte vyplýva.
Školstvo je tiež časť celého toho systému. A školstvo upadá. Rok za rokom sa naša výučba stáva čím ďalej nerozvinutejšou. Pretože niet potreby vychovávať človeka, ktorý by myslel kriticky. Niet takej potreby, pretože systém takých ľudí nechce. S našou novou mládežou bude kopa ťažkostí. Kopa ťažkostí.
S tou juvenílnou justíciou si nemyslím, že... Inak to poviem. Vždy si zadávam otázku: Prečo to robia? No neviem. Mál iba jednu odpoveď. Alebo dve. Jedna vec je keď, dostaneš nekritickú masu ľudí, ktorá sa ľahko riadi. A druhý cieľ je zníženie počtu obyvateľov Zeme. Pretože všetko to ničí rodinu, ničí vzťahy medzi mužom a ženou. A to v konečnom dôsledku to všetko znižuje počet obyvateľov.
Neviem či u vás už je, ale u nás za chvíľu budú hlasovať do akého veku je zakázané nechávať dieťa bez dozoru. Diskusie idú o 12, 14, 10 rokov. No predstavte si to, dieťa do 12 rokov nemôže nič robiť samé. Ja ako 10 ročný som sám chodil loviť ryby v noci. Čo vyrastie s takého chlapca, ktorý do 12 rokov chodí s mamkou?
Alebo ďalší príklad čo zlého je v tej juvenílnej justícii. V princípe to ničí 1000 ročné podpery, na ktorých žije ľudstvo (už také slovo musím použiť).
Áno, máte pravdu, máte pravdu. Žiaľ, v Arménii mnohí neveria a nepredstavujú si...
A rovnako aj u nás [v Československu].
Myslia si že sú to legendy. Ale keď o tom hovorí človek ako vy naši diváci to pochopia. Je to vážna vec. V Arménii treba odvrátiť zavedenie juvenálnej justícii. Ak to zavedú, tak to môže prísť k občianskej vojne. Naši rodičia tak dávať preč deti prosto nebudú.
Človek, ktorý sa pokúsi odobrať dieťa z domu živí neodíde. Naše prieskumy toto naznačujú. Preto tí, ktorí zavádzajú do Arménii juvenílku, sa najskôr pokúšajú započať vnútorný konflikt či občiansku vojnu.
Je to možné.
V každom prípade je to seriózna vec. Minulý rok [rovnako ako na Slovensku] sa nám zákon podarilo odbiť. No teraz na to EÚ opäť silno búši nehľadiac na to, že Arménia vstúpila do Euroázijskej ekonomickej únii.
Áno, áno.
Tlak EÚ sa potom niekoľko krát znásobil, on nezoslabol.
Pozrite, dokonca Rusko, dokonca Putin, ktorý prišiel na Stretnutie rodín u Kurginiana. Putin prišiel, vysvetľoval a nič... Juvenílku zavádzajú aj v Rusku.
Ide, áno, súhlasím.
Nehľadiac na to, že sám prezident je proti. A nič, všetko ako šlo, tak ide.
Pretože taký je systém.
Systém, ale nie iba ten. V Rusku je tiež mnoho ľudí, ktorý žijú v rozprávke o Západe.
Áno, aj také je.
V tom je problém i Moskvy, [Prahy], [Banskej Bystrice], Varšavy, dokonca zájdem ďalej, teraz už aj Londýna. Lebo aj v Berlíne, aj v Paríži sa nachádzajú ľudia, ktorí už chápu, že aj oni žili v určitom klame. Teraz ide svetový proces takého východu z narkotického opojenia.
Časť ľudí už začína vidieť čo sa skutočne deje. Čo Spojené štáty tvoria. Dokonca aj v USA je tých ľudí dosť. A rovnako v Európe. Marína Le Penová, a ľudia za ňou. V Nemecku strana Alternatíva. A teraz Grécke voľby. V Rakúsku Haider, ktorého zabili, no ostali ľudia, ktorí myslia ako on.
Ide grandiózny proces takého východu z takého hypnotického spánku. A čo je zaujímavé, ten proces ide aj v Litve, aj v [Československu], a v západnej Európe tiež.
Áno, tento jav ide...
Áno, a teraz jednoducho čo bude skorej? Buď sa prebudí kritická masa ľudí, a zastaví všetku tú nerozumnosť, a ak neuspeje prebudiť sa, tak nás čakajú veľmi veľmi ťažké časy.
Ďakujem vám Ronaldus.
Prosím, dovidenia.