19.3.2014
příloha DVTR č.4
O-DVTR Príloha 4.doc (77 kB)
R-DVTR Príloha 4.doc (80 kB)
(pozn.: verze ke stažení aktualizována 7.7.2015 - korektury)
4. Riadenie neprirodzeného poriadku
Teraz sa pozrieme na to, aký recept doporučujú predstavitelia intelektuálnej „elity“ na to, aby sa skončila terajšia kríza spoločenského vývoja a nedopustila sa degradácia štátu a jeho zánik. Venujme sa chvíľu časopisu MOST, č.25, r. 1999. V ňom je publikovaný článok vedúceho Centra pre vývoj komplexných ekonomických programov „Modernizácia“ J. Gilbo pod názvom „Technokracia musí vyzdvihnúť kompetentných národných lídrov.“ (pozn.prekl. po slovensky “vodcov?!”)
Článku predchádza preambula:
„Existujú dva systémy vedomosti o svete, čo znamená – aj 2 systémy vzdelávania. Prvý systém vedomosti je predurčený pre široké masy. Druhý systém – pre úzky kruh, ktorého poslaním je riadiť.
Historicky možno toto rozlíšenie odsledovať vo všetkých typoch kultúr, vo vzdelávacich systémoch, s ktorými sme oboznámení. Už v Starovekom Egypte (odkiaľ aj vzišiel Biblický projekt vytvorenia bezproblémového svetového vládnutia na elitárno-otrokárskej rasovej osnove a monopole židov na medzinárodné úžerníctvo: naša upresnenie pri citovaní) sa vzdelávanie pre úradnikov a nižšie kňažské kasty výrazne odlišovalo od toho, do čoho bol zasväcovaný úzky kruh vyvolených, ktorí tvorili špičku kňažskej kasty(žrecov) a okolie faraónov. V starovekej Mezopotámii vidíme podobné rozlišovanie. V starovekej Judei sa vedomosti pre národ (Tóra, Talmud a letopisy) taktiež silno odlišovali od vedomosti, ktoré dostávali leviti. Napokon, kresťanská cirkev počas svojej i(A)deologickej vlády nad myslením stredovekej Európy, taktiež mala jednu pravdu pre ľud a radové duchovenstvo, no úplne inú – pre zasvätených.“
Táto pasáž je demaskujúca jednak vo vzťahu k tomu, čo sa v nej výslovne uvádza a jednak vo vzťahu k tomu, čo je obídené mlčaním (zamlčané). Hoci to, čo je v histórii ľudstva obídené mlčaním, nie je o nić menej dôležité, ako to, čo povedané(resp. napísané) je. V tejto preambule je takmer všetko pravda. Je tam však aj úmyselná lož, pre rozlíśenie ktorej je nevyhnutné obrátiť pozornosť na niektoré do oči bijúce zvláštnosti:
-
Iba vo vzťahu k Egyptu minulých epoch je v texte - slovo „Staroveký“ napísané s veľkým počiatočným písmenom. U Judei a Mezopotámii je slovo „staroveká“ napísané s malým písmenom. Prečo?
Pretože ide o hlboký významový rozdiel, o kódové rozlíšenie. Je to znak toho, že staroveký Egypt je až dodnes okultnou metropolou súčasnej biblickej civilizácie, ktorá predstavuje vládcami starovekého Egypta dobitú kolóniu. Je to tak bez ohľadu, či to Gilbo chápe alebo nie a bezmyšlienkovite – automaticky podľa tradície píše „Staroveký Egypt“ - začínajúc obe slová s veľkými písmenami.
-
Podľa noriem používania slov by sa malo písať a hovoriť: „tento rozdiel možno odsledovať.“ No Gilbo systematicky nepíše “rozdiel”, ale “rozlíšenie”. Nahradil výraz „diel“, výrazom “líšenie”, čo je v tomto kontexte irelevantné.
Ak by sme vychádzali zo psychologického hľadiska, tak takéto javy nevznikajú ako nezmyselné chyby. Ale buď v dôsledku toho, že indivíduum nevedome prezradilo tajomstvo o niečom, o čom.. ako si uvedomuje, by hovoriť otvorene nemal, alebo dôsledkom toho, že sa nejaké slová začínajú zlomyseľne systematicky používať v tom kontexte, v ktorom je to nemiestne (neprirodzené). A tiež preto, aby sa jeho zmysel stal “rozmazaný” a aby dané slovo ľudia v obvyklom kontexte prestali správne chápať(náznak snahy o zámenu pojmov a dojmov, pravdy za lož a opačne). V rade situácii sa prvý a druhý prípad dostávajú do zhody (splývajú), a to vtedy, keď jedinec niečo vyhrkne (vypovie) pod vplyvom plne zámerného správania sa toho fragmentu kolektívneho podvedomia spoločnosti, v ktorom funguje.
Aby sme odhalili, čo stojí za článkom J.Gilba, je nevyhnutné niektoré jeho fragmenty skorelovať s historickou realitou a odhaliť tie zamlčania, ktoré nie sú v jeho kontexte tématicky bez zmyslu. Gilbo píše:
„Opakujem, že reč nie je o nejakých tajných vedomostiach (predurčených pre vyšších zasvätených vo vede a riadiacej praxi: naše vysvetlenie kontextu), ale o určitom videní sveta, schopnosti rozpoznať a pochopiť tieto pojmy a aplikovať ich k budovaniu efektívnej ekonomickej štruktúry našej spoločnosti.”
To znamená, že Gilbo vie, že vzdelávanie “pre vyšších” v ním spomínaných kultúrach staroveku, ako i vo väčšine druhých, ktoré nespomenul, je odlišné od vzdelávania “pre všetkých.” Nielen faktológiou poskytovaných vedomostí (Svet je spoločný pre všetkých, čím sú fakty tiež z väčšej časti spoločné – všeobecné), ale aj svetonázorovo, pohľadom na Svet, vzťahom k nemu. T.j. body nazerania na Svet môžu byť rôzne a z jedného bodu je vidieť horšie a z druhých lepšie, viac a detailnejšie. Ako keď vyjdete na vyšší kopec nad krajinu..
Samozrejme, v preambule Gilbo nemohol (čo nie je ani nutné) zahrnúť všetky kultúry, všetky regionálne civilizácie minulosti a súčasnosti, ktoré sú založené na takomto druhu rozdelenia systému vzdelávania:
1. všetci“ musia byť odchovancami jedného svetonázoru a
2. „málopočetní“ sú „povolaní-vyvolení“ (kým povolaní? – táto otázka je taktiež obídená mlčaním) stať sa vyššími manažérmi a sú nositeľmi druhého svetonázoru.
No mala by byť pomenovaná aj jediná existujúca kultúra, v základe ktorej by bol postavený zákon so snahou o vybudovanie spoločnosti, v ktorej by bol jediný svetonázor pre všetkých bez výnimky, rovnaký pre prostých pracovníkov, ako aj pre vyšších manažérov.
_
Informační báze KSB