4.apríla popredné tlačové agentúry niekoľkých krajín prakticky súčasne zverejnili „senzačnú“ správu o tom, že istá organizácia pod návom „Medzinárodné konzorcium novinárskych vyšetrovaní“ (ICIJ) disponuje ohromnou databázou o svetových offshoroch a ich klientoch. Celkový objem súborov, ktorými daná organizácia disponuje, prevyšuje 260 GB, čo je 160-krát viac, než objem korešpondencie veľvyslanectiev, ktorý roku 2010 zverejnil Wikileaks. Podľa médií obsahuje databáza ICIJ „2,5 mln dokumentov: registračné údaje 122 tis offshoreových spoločností na Britských panenských ostrovoch (British Virgin Islands); zoznamy osôb, ktoré tieto offshory využívali; kópii rôznych dokumentov, vrátane pasov; korešpondencia; informácie o bankových operáciách a iné databázy, ktoré sú napojené na politikov a podnikateľov svetovej úrovne, najväčšie spoločnosti a banky.“. Najstaršie dokumenty siahajú do obdobia spred 30 rokov. V dokumentoch figuruje viac než 120 tis offshorových firiem a mená 130 tis ľudí z takmer 170 krajín.
Na webe bolo uverejnených niekoľko serióznych článkov o tom, že „Offshore leaks“ – nie je obyčajný únik informácií, ale globálny projekt, ktorý sa realizuje z nadnárodnej úrovne. Kurátorom tohto projektu vystupuje CIA. Nižšie uvádzame materiál, v texte ktorého je názorne ukázané, ako svetová finančná mafia prostredníctvom CIA „využíva“ predajných novinárov.
IAS KPE
CIA vyzradilo svojich agentov v ruských médiách
Ako CIA USA realizuje informačné operácie proti Rusku cez sieť „ruských“ médií – zahraničných agentov.
V uplynulých dňoch v svetovom aj ruskom informačnom priestore „praskol“ ďalší škandalózny únik dôvernej informácie. Tentokrát „anonymný dobrodinec“, podľa iných údajov „tajná sieť“ z 86 zahraničných „investigatívnych žurnalistov“ z celého sveta vysnorili a odovzdali americkej spoločenskej organizácii ICIJ údaje o beneficiároch zahraničných offshoreových zón, vrátane občanov Ruskej Federácie, ktorí vlastnia alebo vlastnili účty, spoločnosti alebo delegovali úspory trustovým fondom.
Všetko by na pohľad bolo bývalo logické a možno aj pre Rusko užitočné, v svetle aktivizujúceho sa boja proti korupcii. Je však nepochopiteľné, prečo bola daná informácia „prihraná“ málo známej NGO, ktorej HQ sa je vo Washingtone v susedstve s Bielym domom, prečo ICIJ tieto informácie delegovala len trom ruským médiám a výslovne zakázala ich sdieľať s „orgánmi činnými v trestnom konaní“? Taktiež nie je jasné, prečo sa to udialo práve teraz, keďže aj podľa vyjadrení „vyšetrovateľov“, hromadenie informácie o offshoroch trvalo niekoľko rokov? Ako vidíte, v tejto situácii je otázok oveľa viac, než odpovedí, samozrejme za podmienky, že človek nielen číta noviny a pozerá televíziu, ale sa aj snaží nazrieť do koreňa veci...
Preto v záujme tých, ktorí nielen „konzumujú“ informáciu, ale ešte si zachovali schopnosť analyzovať udalosti, sa pokúsime ozrejmiť mechanizmus a skutočné ciele ďalšej senzácie v rade z dielne americkej NGO a „ruských nezávislých“ médií, ktorá v skutočnosti predstavuje novú etapu informačnej vojny proti našej krajine.
Poďme po poriadku. Čože je to za „zviera“, ona spomínaná ICIJ a prečo práve tejto organizácii (a nie médiám) spláchli takú exkluzívnu informáciu? ICIJ je americká „nevládna“ organizácia, v plnom znení „Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov“ (The International Consortium of Investigative Journalists), ak máme byť struční, tak je to štruktúra, zahŕňajúca obrovskú sieť novinárov, ktorí sa údajne špecializujú na „vyšetrovaní korupcie a kriminálu“ po celom svete. V princípe, všetko na ICIJ nesie pečať globálnosti a rozmachu, ktorý je Američanom tak vlastný.
Prečo však doteraz obyčajní Rusi ani mnohí renomovaní ruskí novinári nepočuli ani o ICIJ, ani nevideli výsledky jeho (konzorcia) práce? Na stránke organizácie sú zverejnené objemné a rozvláčne hlásenia o údajne uskutočnených „medzinárodných vyšetrovaniach“ v rámci niekoľkých rezonantných tém: kontrabanda, nelegálny obchod so zbraňami, mafia, korupcia a pod. Je mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, oceniť, čoho sa títo „novinári“ dopátrali v Rusku a iných krajinách. Záujemcovia sa môžu sami poinformovať na stránke organizácie
Je chvályhodné, že amerických spoločenských aktivistov tak trápi korupcia po celom svete, že na vlastné náklady zjednotili a podporujú úsilia niekoľkých stoviek novinárov v rôznych regiónoch sveta, a samozrejme – prenajímajú drahý Office v centre Washingtonu, disponujú ďalšími pobočkami, komunikačnými kanálmi a predstaviteľmi po celom svete, vydržujú sieť informátorov, pravidelne vo Washingtone odmeňujú najviac zaslúžilých „vyšetrovateľov“ v jednom z pompéznych sál mesta a mnohé iné... Otázkou zostáva, kto to všetko cáluje?
Ako je uvedené na stránke ICIJ, organizácie je dielčím projektom inej, omnoho väčšej americkej NGO – CPI „Center for Public Integrity“. Ich stránka je tu
Ideme ďalej – kto teda financuje CPI? Ako tvrdí samotná organizácia, sponzorujú ju „súkromné fondy a fyzické osoby, prednostne z USA (akých tam majú uvedomelých občanov!). Prejdime k predkladanému zoznamu sponzorov (donorov), a s prekvapením tam nachádzame niekoľko nám dobre známych štruktúr:
Ako vidíte, v uvedenom zozname donorov CPI a ICIJ nás zaujali nasledovní „mecenáši“: Fond Forda, Fond MacArthura, Fond Otvorená Spoločnosť (Open Society Foundation – G. Soros), Fond Goldmanov, Fond Googlu, Fond podpory židovských obcí, Fond bratov Rockefellerovcov, Fond rodiny Rockefellerovcov.
Odoborníkom by mal stačiť letmý pohľad na tento zoznam, aby pochopili, kto a za akým účelom financuje ICIJ a prečo je práca tejto NGO namierená na oslabenie Ruska pod rúškom „ľudskoprávnej a novinárskej“ činnosti. No predpokladajme, že pre niektorých našich čitateľov sú horeuvedené názvy fondov „novinkou“ a preto v krátkosti objasníme, čo sú to za „charitatívne“ fondy.
Ford Foundation – financuje opozičné a ľudskoprávne štruktúry v Rusku, predovšetkým tie, ktoré následne „nariekajú“ vo Washingtone a Bruseli o „neznesiteľnosti a nedemokratickosti“ života v našej krajine. Pritom v samotných USA nadáciu nejedenkrát verejne obviňovali z prepojenia na CIA. Bývalý profesor sociológie Univerzity v Binghamptone (štát New York) James Petras a iní obvinili fond v tom, že funguje v istom zmysle ako „strecha“ pre CIA: „fond financuje tzv. Congress for Cultural Freedom, kryciu štruktúru CIA, a bývalý prezident fondu Richard Bissel udržoval priateľské vzťahy so zakladateľom a prvým riaditeľom CIA Allenom Dullesom (známa to osoba – pozn. prekl.) a zabezpečoval účasť nadácie v realizácii Marshallovho plánu v paťdesiatých rokoch XX.storočia. Fond financuje ľudskoprávne organizácie, ktoré sa špecializujú na kritike porušovania ľudských práv v krajinách-protivníkoch USA“. Všimnite si, nie my to tvrdíme a toto tvrdenie zaznelo zadlho pred nedávnym zverejnením offshorového „kompromatu“... Zároveň dodáme, že Fordova nadácia je hlavným sponzorom programu USA na popularizáciu potratov v celom svete...
Fond MacArthurovcov – analóg Fordovej nadácie, preto sa pri ňom dlhšie zdržovať nebudeme. Záujemcovia sa môžu oboznámiť so zoznamum jeho grantových recipientov v Rusku.
Open Society Foundation (Sorosov fond) – tu je všetko jasné a doplnkové objasnenie nie je nutné. Ak však nie ste „au courant“, kto je George Soros, nahliadnite do iných zdrojov alebo tu.
Fond Goldmanovcov – nadácia najstaršej bankárskej rodiny USA, ktorej najznámejšie aktívum je banka „Goldman Sachs“, jej poradcovia ešte začiatkom deväťdesiatych rokov „pomáhali“ tímu „Jelcina-Gajdara-Čubajsa“ uskutočňovať v Rusku „priCHvatizáciu“ (v ruskom znení „прихватизация“ – od slova „uchmatnúť“, trhnúť – pozn. prekl.) a „spravodlivo“ rozpíliť sovietske dedičstvo.
Fond Googlu a Fond podpory židovských obcí – názvy hovoria samy za seba! Jediné, čo môžeme doplniť, že Fond Googlu, ako aj sám IT-gigant „Google“ sa vytváral pri bezprostrednej účasti CIA, o čom sa už popísalo množstvo článkov v rôznych zdrojoch.
Fond bratov Rockefellerovcov a Fond rodiny Rockefellerovcov – tu je tiež všetko jasné – obidve nadácie patria jednej z najstarších bankárskych rodín USA a dávnych „priateľov“ Ruska – Rockefellerovcom, ktorým vďačíme nielen za vytvorenie FRS USA, za slobodomurárov, teóriu Darwina, Eugeniku (?), totálny dolár, vytvorenie CIA, dve revolúcie, dve svetové vojny, Hitlerovu inváziu, rozpad ZSSR, kult konzumnej spoločnosti a zisku, ale aj za väčšinu súčasných konfliktov na planéte, ktoré sú financované Rockefellerovcami.
Takže s peniazmi a úlohami ICIJ a CPI sme sa viacmenej oboznámili. Mimochodom, na stránke CPI je taktiež uvedené, kto konkrétne financuje prácu ICIJ.
A teraz hľadajme odpoveď na otázku, prečo ICIJ delegoval informáciu o offshoroch len trom ruským médiám: „Vedomosti“, „The New Times“, „Novaja Gazeta“. Nuž, tu je všetko jednoduché!
„Vedomosti“ boli vytvorené a sú kontrolované americkým vydavateľstvom „Independent Media“, čo spomínané noviny ani neskrývajú. Na čele „The New Times“ je Jevgenija Aľbac – členka „Ruského židovského kongresu“, ktorá dlho žila v USA, kde dokonca získala titul na Harvardskej Univerzite (kde ju aj zaverbovala CIA), po návrate do Ruska sa stala vášnivou opozičnou aktivistkou a rusofóbkou. Takže bez komentárov. Zaujímavejšia je situácia s „Novaja Gazeta“, ktorá formálne patrí jednému z najstarších agentov CIA v Rusku, vlastizradcovi M. Gorbačevovi a britskému agentovi A. Lebedevovi (o ňom neskôr). Naviac sme na stránke ICIJ objavili parádny zoznam pod titulkom „NAŠI NOVINÁRI“. Jasné, že „ICH NOVINÁRI“! Toť na margo otázky o „médiách a zahraničných agentoch“.
Podrobné profily týchto našich „hrdinov“ si môžete prečítať tu, tu a tu.
Ak je s Jevgeniou Markovnou Albatz všetko jasné, je otázne, ako sa na tento zoznam dostali zamestnanci „Novej Gazety“ roman Anin a Roman Šlejnov? Keď sme sa poprehrabávali v archívoch tohto periodika, s prekvapením zisťujeme, že Roman Šlejnov ešte v roku 2008 predstavuje svoju prácu v záujme ICIJ (to znamená, že ho CIA už vtedy zaverbovala). Čože sa nikomu nepochválil? Skromný svätuškár...
Naopak s Romanom Aninym z „investigation department“ „Novej Gazety“ je situácia nanajvýš nepochopiteľná, keďže hlavnou funkciou tohto mladého novinárskeho talentu (s názormi „50-ročného vyšetrovateľa“) v redakcii je podpisovať svojim menom odvážne články starších kolegov a chodiť na rôznorodé ľudskoprávne „witches gatherings“, na ktorých by účasť jeho nadriadených nebola veľmi „comme il faut“, preto určite nikdy žiadne „vyšetrovania“ nerealizoval a ani v dohľadnej dobe realizovať nebude! Pravdepodobne ICIJ sama lepšie vie, s kým treba pracovať...
Aby sme predišli mnohostránkovým dedukciám, uvedieme všeobecnú schému organizácie CIA informačných operácií, z ktorých jednej sme boli svedkami v uplynulých dňoch. A so zreteľom toho, že podstatná časť „úniku informácie“ obsahuje údaje o beneficiároch offshoru na Britských Panenských ostrovoch, odvážime sa predpokladať, že v tejto „senzácii“ je aktívne namočená aj britská rozviedka.
Prečo práve teraz sa americké tajné služby rozhodli vytiahnuť túto informáciu? Všetko by v zásade malo logiku, ak si uvedomíme, že minuloročné protesty na Bolotnom námestí, na ktoré sa tak spoliehal State Department, nakoniec zlyhali, a ich usilovne vykŕmená „ruská opozícia“ sa ponorila do klanových jednačiek a bráni sa vlne trestnoprávnych obvinení, téma LGBT (?) taktiež v našej krajine neprešla – zvrátených úchylov ako bili, tak aj bijú, Pussy Riot je vo väzení, zoznam Magnitského okrem samotných Američanov nikoho v Rusku nezaujíma (viď aj napr. „Vesti v subbotu“ z 27.apríla s S.Briľjovom na RTR-planeta www.rtr-planeta.ru, v ktorých v priamom minister justície Konovalov a minister vnútra Kolokoľcev ubezpečujú vysokých štátnych a bezpečnostných úradníkov, menovaných v zozname Magnitského, v tom, aby tento provokatívny akt Kongresu USA vnímali ako právne nezáväzný a naďalej pokračovali v práci s prihliadnutím k ruskej aj zahraničnej legislatíve. Vec sa má tak, že menovaní vyšetrovatelia zoznamu Magnitského boli práve tí, ktorí sa v najväčšej miere zaslúžili o odhalenie pravej podstaty „Magnitsky case“, a o vydanie medzinárodného zatykača na E. Browdera, prezidenta Hermitage Fund Capital; menovaná firma pod falošnými obligáciami skupovala podiely v Gazprome. Mnohí ruskí analytici považujú zoznam Magnitského za pomstu svetového zákulisia za vydanie (na ruské naliehanie) medzinárodného zatykača na W. Browdera – pozn.prekl.) Úradníci, menovaní v zozname Magnitského, asi veľmi neplánovali navštíviť USA. Celkovo vzaté, oplatí sa im aspoň nejako naďalej „škodiť“ Rusku, odpracuvávajúc si investované rozpočtové peniaze.
Isteže, tiež sa nám nepáči, že naši úradníci a top manageri schovávajú v offshoroch vlastné, možno aj čestne zarobené peniaze, investujúc ich do zahraničných spoločnosti a trustov. A úprimne si myslíme, že ak štátnik a jeho príbuzní vyvážajú z Ruska kapitál, vytvárajúc takto zázemie pre život v cudzine, znamená to, že nevidia budúcnosť v svojej krajine. A ako môžu takí ľudia vystupovať na vysokých poradách o tom, ako ušľachtilo pracujú „na blaho Vlasti“ a že život sa u nás stáva lepším?!
Ak by Američania skutočne chceli pomôcť Rusku v boji proti korupcii, našli by spôsob, ako osobne doručiť Vladimíru Putinovi údaje o offshorových beneficiároch. A on by, bezpochyby, vedel, ako s nimi naložiť. Namiesto toho USA znovu vykonštruovali lacnú „senzáciu“ na prázdnom mieste, „strašidlo“ pre obyvateľov, čím len ešte viac diskreditovali seba a svojich agentov v Rusku. Hoci pre obyčajných konzumentov informácie je to obyčajný pokrm.
Na záver by sme chceli obrátiť pozornosť Štátnej Dumy na nami menované fakty, keďže sa Štátna Duma od leta minulého roku nestihla oboznámiť s práchnivejúcim návrhom zákona o médiách a „zahraničných agentoch“, o ktorom sa v parlamente rokovalo hneď po prijatí zákona o NGO.
Překlad Nikita
Informační báze KSB