25.3.2015
VNÚTORNÝ PREDIKTOR ZSSR
od Antropoidnosti
k
ľudskosti
_______
Preč od freudizmu...
Sankt-Peterburg
r. 2001
© Publikované dokumenty sú vlastníctvom Ruskej kultúry a preto vo vzťahu k nim nikto nedisponuje osobnými autorským právami. V prípade privlastnenia si autorských práv v rámci zákona právnickou, alebo fyzickou osobou, sa dotyčná osoba stretne s odplatou za krádež pomocou nepríjemnej „mystiky“, vychádzajúcej nad rámec právnej vedy. Každý záujemca má plné právo, vychádzajúc z vlastného chápania všeobecného prospechu, nasledujúce materiály v plnom objeme, alebo fragmentálne všetkými dostupnými prostriedkami kopírovať a vydávať aj za komerčným účelom. Kto používa nasledujúce materiály pri svojej činnosti, či v citáciách, fragmentoch alebo odkazoch, prijíma na seba zodpovednosť, a v prípade vytvorenie kontextu meniaceho zmysel následných materiálov ako celku má šancu stretnúť sa s „mystickým“ pôsobením mimo právneho rámca.
Od Antropoidnosti k ľudskosti...
O psychologických základoch civilizácie: verejnej politike, posteľno-politických aktivistkách, kríze matriarchátu a perspektívach do budúcnosti
Postavenie zaväzuje1...
A ak nezaväzuje,
Predslov
Legitímna veda a politika, je dnes vo svojej lepšej časti2 reprezentovaná ľuďmi neschopnými premýšľať. Ľuďmi ktorí získali svoje vzdelanie pod jarmom “kódujúcej pedagogiky”, prebývajúc v hluchote, bezmyšlienkovite odmietajúc každú novú a pre nich nevšednú myšlienku, ktorá sa líši od oficiálnych alebo nimi preferovaných myšlienok.
Ak v minulých storočiach bolo takýchto netradičných myšlienok vyprodukovaných v priebehu života jednej generácie pomerne málo, pričom boli zaradené do bázy poznatkov legitímnej vedy (hoc až v procese výmeny kádrov jej hierarchie v nadväznosti pokolení), tak terajší súčasný stav vecí sa kvalitatívne zmenil. «Informačná explózia» od polovice 20. storočia priviedla k tomu, že v priebehu života jedného pokolenia bolo vyprodukovaných toľko neobyčajných myšlienok, odmietaných hierarchiou úradujúcich skladníkov poznatkov legitímnej vedy, že v spoločnosti sa na osnove týchto poznatkov prakticky vytvorila alternatívna veda, zahŕňajúca do seba — tak legitímne ako aj oficiálnou vedou odmietané poznatky.
Avšak táto nelegitímna veda, so svojim vznikom zároveň plodí aj svoju politiku, v ktorej nachádza organizačné formy na princípoch, ktoré sú výrazne odlišné od tých tradičných, doposiaľ panujúcich v legitímnej vede a politike v priebehu celej nedoziernej histórie. V celom rade prípadov nelegitímna veda je schopná poskytnúť a aj poskytuje oveľa efektívnejšie a bezpečnejšie odporúčania, než tie ponúkané skladníkmi poznatkov hierarchie legitímnej vedy. A V TOM – JE HLAVNÁ PREDNOSŤ ZAČÍNAJÚCEJ SA EPOCHY, ktorá predurčuje budúcnosť celého ľudstva skrze zmenu (až na malé výnimky) všetkého toho, čo sa ešte stále „automaticky chápe“ starým zvyčajným spôsobom.
Zmeny sa dotkli predovšetkým oblasti vedecko-výskumnej a projektovo-konštruktérskej činnosti, ktorá má priamy vplyv na obnoviteľné technológie, ktoré predurčujú život celej globálnej civilizácií. A podstata týchto zmien sa prejavuje v tom, že v spoločnosti sa nakoniec predsa len vykryštalizováva adekvátna sociológia, obsahujúca vstupy a výstupy do všetkých, bez výnimky, jednotlivých oblastí vedy, následkom čoho všetci odborníci jednotlivých vedných a technických odborov majú otvorenú možnosť pochopiť jeden druhého a bezpečne skoordinovať svoju profesijnú (aj neprofesijnú) činnosť v rámci „informačného poľa“ adekvátnej sociológie.
Ak v spoločnosti nie je vytvorená adekvátna sociológia v hore uvedenom zmysle, tak potom dokonca aj psychicky zdraví, intelektuálne vyvinutí a všestranne znalí ľudia (počas svojej profesnej činnosti aj počas bežného každodenného života) sú odsúdení upadnúť do kolektívnej schizofrénie. Jej viditeľným prejavom sa ukázala byť biosférno-ekologická kríza. Predlžovanie kolektívnej schizofrénie je samovraždou pre každú spoločnosť a tiež ohrozením susediacich spoločenstiev, vrátane biosféry Zeme (ako celku, tak aj biocenózy v jej jednotlivých regiónoch).
Kvôli rade príčin, v mnohom podmienených „totalitou“ bývalej hierarchie sovietskej inteligencie, včlenenej aj do života dnešného Ruska, hranica medzi legitímnymi a nelegitímnymi vedeckými poznatkami je v porovnaní s ostatnými krajinami sveta najviac badateľná práve v Rusku. No v tomto rozdelení ľudí (najviac viditeľnom v oblasti vedeckého bádania), sa odzrkadlili hlbšie – psychologické príčiny, dôležité pre celú globálnu civilizáciu. A o nich teraz bude reč.
Doplnenie r. 2001
V súčasnom vydaní boli zmenené:
1) predchádzajúci názov práce „Od matriarchátu k ľudskosti“ a
2) názov Časti I, prv sa volajúcej „Matriarchát“, čo viac zodpovedá životu spoločnosti.
Časť I. Matriarchát a patriarchát
Ľudstvo tvoria — muži, ženy a deti. Triviálna vec. Každopádne ak sa pozrieme na verejnú politiku v tej forme ako ju prezentujú média, môže človeku prísť na um myšlienka že Zem je osídlená výlučne mužmi. A ženy, napríklad ako Indíra Gandi, Margaret Thatcher, Madeleine Albright a ďalšie, ktorých v histórií verejnej politiky možno spočítať na prstoch, na pozadí mužov politikov pôsobia akoby prišli z iného sveta.
Avšak keď sa na stránky tlače dostane informácia (lživá či pravdivá, na tom teraz nezáleží) o neverejnej politike, tak pomerne často vzniká dojem, že ešte pred tým, ako sa politika stane spoločensky verejnou, tak sa už stihne deklarovať v podobe domácej politiky, realizovanej ženami a milenkami verejných politikov-mužov.
Ak sa pozrieme do histórie Ruska len za posledných 200 rokov, tak napríklad Adam Mickiewicz1, ktorý sa priatelil s poľskými separatistami, mal milenku s ktorou sa delil o svoje informácie o ich činnosti, a táto – čo sa jej týkalo – informovala o nich policajný zbor.
Za vlády Nikolaja II, „verejnosť“ bola presvedčená, že politika Ruska je v mnohom určovaná náladami manželky imperátora – Alexandry Fjodorovny. Po roku 1917, keď boli zverejnené fragmenty korešpondencie Nikolaja II a Alexandry Fjodorovny, toto presvedčenie aj našlo svoje preukázateľné opodstatnenie. Hoci niektorí historici spochybňujú mienku o nepriaznivom vplyve imperátorky na politiku Ruska2, na každý pád existuje jeden nesporný fakt: kým pri Alexandrovi III. Politika Ruska vyjadrovala dlhodobé záujmy mierového rozvoja samotného Ruska, tak s príchodom na trón Nikolaja II politika Ruska začala vyjadrovať dlhodobé záujmy Veľkej Británie, ktorá bola fakticky do konca 1. svetovej vojny 20.storočia metropolou Západnej regionálnej civilizácie. Alexandra Fjodorovna bola vnučkou britskej kráľovnej, a Alexander III ako je známe bol proti sobášu cároviča Nikolaja a princeznej Alice Hessenskej. A až výslovne následkom zmeny politického kurzu Alexandra III jeho následníkom Nikolajom II sa Rusko ukázalo byť vtiahnuté do rusko-japonskej vojny a prvej svetovej vojny 20. Storočia.3
Rodové egregory imperátorky, ktorej detstvo prebehlo na anglickom dvore, v podmienkach psychologického „matriarchátu“ v rodine imperátora mohli zohrať z ďaleka nie poslednú rolu pri zmene osudu Ruska po smrti posledného ruského samovládcu – Alexandra III.
Na konci existencie ZSSR znepokojená AntiŽidoSlobodomurárska „spoločnosť“ bola tiež presvedčená, že po odchode zo života N. S. Aliluevoj – druhej ženy J. V. Stalina, tento ostal v plnej závislosti od mladšej sestry L. M. Kaganoviča „Rózy“, ktorej dokonca samotnú existenciu, nieto ešte milostný vzťah so Stalinom, sám L. M. Kaganovič popiera v svojich spomienkach a interview4.
Ak hovoriť o činnosti M. S. Gorbačova na poste hlavy vládnucej strany a štátu, hoc len z toho čo ukázala televízia, tak u mnohých vznikol dojem, že „vznešené“ názory Raisy Maximovny v mnohom vládli nad M. S. Gorbačovom5 a nachádzali svoje vyjadrenie v jeho správaní, a následne – v politike strany, štátu, a hlavne v kádrovej politike. Ak by sme hodnotili podľa následkov štátneho prevratu (ГКЧП), tak mozgová príhoda sa predsa len udiala Raise Gorbačovovej, a nie Michailovi. Akoby štátny prevrat spôsobil pád životných nádejí a túžob práve jej, čo sa zhmotnilo v spomenutej mozgovej príhode; a Michail Sergejevič – ten akoby sa nechumelilo: v Gorbačovskom-Fonde sa veselo diskutuje a beseduje ako za čias keď bol generálnym tajomníkom vládnucej strany, akoby sa vôbec nič nestalo, až na ten rozdiel že počúvať a robiť si poznámky jeho prázdnych rečí pre bežných občanov už nebolo povinné.
Ak sa pozrieme do hlbokej minulosti v globálnom merítku, tak neverejná politická aktivita žien, podriaďujúca si verejných politikov mužov, je zaznamenávaná v priebehu celej histórie a prakticky vo všetkých regiónoch planéty. Nebudeme sa odvolávať na prvotnú legendu o zhrešení Adama a Evy z Evinej iniciatívy, no v histórií je možné si overiť ako ironický výraz „sexbomba“ nachádza konkrétny význam v charakteristike jedného z druhov zbraní hromadného ničenia.
Takto biblická Ester, rukami perzského kráľa (svojho milenca) likviduje vládnucu národnú elitu starovekej Perzie. Markus Antónius, zrádza Rím pod vplyvom pohlavnej závislosti na Kleopatre. Knieža Svjatoslav, napriek nesúhlasu svojej matky kňažnej Oľgy, nedokázal ochrániť seba i nás od Malky – otrokyne, dcéry chazarského rabína. Z ich spojenia sa narodil Vladimír, ktorý sa neskôr stal násilným-krstiteľom Rusi.
Ak aj Malka priamo neurčovala politiku samotného Svjatoslava, tak zničenie Svjatoslavovho štátneho a kultúrneho dedičstva minulých storočí ruskej histórie - ich synom Vladimírom bol spôsobené jeho pôvodom od Malky6 a jeho deda rabína.
Zdokumentované svedectvá o tom, že Malka bola kniežaťu podsunutá práve s takýmito dlhodobými cieľmi sa nezachovali, ak vôbec svojho času nejaké existovali. No chytrých historikov zaujímajú reálne výsledky a ich príčiny, a nie dokumentárne potvrdenia toho ktorého názoru. Takéto druhy posteľno-strategických politických operácií mali miesto v histórií a európske kroniky o nich zachovali svedectvá.
...
Celý text je stažení (zatím přeloženo cca 40 stran):
Od antropoidnosti k ľudskosti.docx (550,4 kB)
2 Viď. napríklad, Eugene Evlampievich Alpheriev “ Emperor Nicholas II, a Man of Strong Will”, Jordanville, N.Y.: Holy Trinity Monastery, 1983.
3 Otázka o pretrhnutí politického kurzu Alexandra III jeho následníkom Nikolajom II je podrobne preskúmaná v našom diele „RozHermetizácia“.
4 Viď F. Čujev “Tak vravel Kaganovič”, Моskva, “Оtčina”, r. 1992, str. 50.
5 Z knihy “Človek za chrbtom” V. T. Medvedeva, v minulosti bol náčelníkom osobnej ochranky L.I.Brežneva a M.S.Gorbačova, sledujúc manželský pár Gorbačovových aj v neoficiálnych situáciach. Z toho možno usúdiť že Michail Sergejevič je jeden subjekt, a Michail Sergejevič a Raisa Maximovna spolu – celkom iný.
6 Je užitočné vedieť, že intelekt sa dedí po ženskej línií, pričom ide o väzbu s ženským chromozómom „X“. V ženskej skupine chromozómov „XX“ je jeden chromozóm od matky a druhý od otca. V mužskej skupine chromozómov „XY“ je chromozóm „X“ od matky a chromozóm „Y“ od otca.
To znamená že jeden z dvoch chromozómov „X“ získava dievča od svojej babky (z otcovej strany) prostredníctvom otca, a chlapec získava chromozom „X“ vždy od žien – predkov z línie matky. A tak intelekt Vladimíra krstiteľa geneticky nemohol a ani nebol ruským.
Vladimír priniesol na ruskú Zem ohavnú biblickú doktrínu nadvlády pánov židovstva nad všetkými národmi na báze úžerníckeho monopolu. Výber vierouky, vychádzajúcej z absencie zákazu alkoholizmu a povýšenie celej biblickej ohavnosti na úroveň svätého písma – to bol jeho nesporný vklad do kultúry dávnej Rusi.
Informační báze KSB