31.3.2014
příloha 5 vcelku ke stažení: DVTR-príloha-5.doc
...
Takto Korán hovorí, že človek nie je sebestačný vo svojej spôsobilosti k Rozlíšeniu. Inými slovami – nie je sebestačný v spôsobilosti vzorkovať (vyberať) in-formácie z toku životných udalostí, a to predovšetkým – tej in-formácie, ktorá prvýkrát prichádza do jeho psychiky a na základe ktorej si buduje svoj svetonázor a chápanie sveta počas celého života, počínajúc od vnútromaternicovej periódy vývoja. To znamená, že človek v podstate nie je sebestačný v spôsobilosti (schopnosti) vyčleniť „signál“ nesúci in-formáciu, na pozadí „šumov“ a „rušenia“. Túto schopnosť každému jedincovi dáva bezprostredne Boh, na základe jeho morálky, ktorá tak definuje celú jeho činnosť.
A skutočnosť, že každý subjekt získava prístup k in-formácii pri jeho ožiarení Rozlíšením priamo od Boha, ktorý predvída následky určitého prístupu jedinca k niektorým in-formáciam, je jedným z aspektov Božej Všemohúcnosti.
Tento pohľad – odmietanie samo sebou sa chápajúcej spoločenskej, vysoko filozofickej mienky na Západe a znacharsko-védickom Východe o sebestačnosti hocijakého jedinca v jeho spôsobilosti Rozlíšenia – vydeľuje koránicky svetonázor od množstva iných.
Zistenie tejto osobitosti dáva jedincovi podnet na zamyslenie sa nad tým, akému svetonázoru dať prednosť, ako akejsi „skeletovej osnove“ algoritmov svojej psychickej činnosti, ktorá určuje (definuje) všetky jeho ostatné činnosti. V jednom z 2 prípadov bude skeletová osnova jeho psychickej činnosti zmrzačená (deformovaná) a zaťažujúca jeho samotného a v druhom prípade – mu bude zdravou oporou v Živote. Všetko závisí od toho, ako si to jedinec sám ozmyslí – pochopí rozdiely jedného od druhého, čo mu je dané v Rozlíšení. A proces ozmyslenia a výsledky sú podmienené jeho skutočnou - pravdivou morálkou (a nie deklarovanou a predstieranou), ktorú má taktiež možnosť identifikovať, ozmysliť, prehodnotiť a zmeniť.
Ak jedincovi Rozlíšenie nie je dané, tak je mu všetko indiferentné (ľahostajné), všetko je temné, alebo akoby zahalené nepreniknuteľnou hmlou: nič sa nelíši od všetkého ostatného. Nejaká zmysluplná a cieľavedomá činnosť nie je možná, pretože ciele a predmety činnosti sú nerozpoznané od pozadia zodpovedajúcich okolností (podmienok), hoci možnosť bezcieľnej ničoty (chaosu) a pohybu označujúceho sa akoby život, zostáva zachovaná.
Ak je Rozlíšenie človeku dané, tak nejaké „to“ sa vedome prijíma z okolitej Objektívnej reality a odlišuje sa od celého ostatného „ nie to“ – pozadia udalostí, ktoré objímajú „to“. Práve v takejto schopnosti vedome uvidieť Objektívnu realitu ako súhrn „to“ a „nie to“ pozostáva jav koránickeho Rozlíšenia.
Ako je známe, 1 bit – je množstvo in-formácie nevyhnutné na vyriešenie neurčitosti 50% : 50%, t.j. pre získanie určitej odpovede na otázku: „áno“ alebo „nie“, „možno“ alebo „nemožno“, „pravda“ alebo „lož“, „Dobro“ alebo „Zlo“. To jest, dávajúc jedincovi Rozlíšenie, Boh mu v podstate dáva 1 bit in-formácie, ktorú keď ozmyslí – je schopný vyriešiť nejaké neurčitosti v Živote, ako vo svojom osobnom, tak aj v Živote celého Vesmíru. Tým sa mu otvára cesta k jeho osobnému rozvoju. Ak ozmyslenie bude deformované (zvrátené) – čo je určené defektmi skutočnej morálky samotného jedinca – tak človek „zožne“ nepríjemnosti. A to tým viac, čím viacej je neprirodzená jeho reálna morálka. Ak sa potýka s nepríjemnosťami a dokáže premyslieť ako sa k ním dopracoval, tak sa môže znovu vrátiť na priamu cestu svojho potenciálneho rozvoja. Keď človek vyčerpá možnosti ozmyslenia a opätovného premyslenia toho, čo dostal Zhora v Rozlíšení, bude mu dané do Rozlíšenia niečo nové, otvárajúce mu nové možnosti.
Ak človeku nie je dané Rozlíšenie Bohom, tak to môže viesť k všetkému možnému, až po zmiznutie zo života, pretože v tom prípade si nemusí všimnúť, že zvolené zámery a cesty ich realizácie vedú pod električku, ako sa to stalo s dobre známym Berliozom v románe M.A. Bulgakova Majster a Margaréta.1
S mnohými prípadmi sa stretávame aj v reálnom živote: tak napr. zahynul Titanic, keď majitelia a vedenie lode viedli loď plných chodom v nebezpečnej oblasti a dopredu hľadiacim pozorovateľom na lodi nebolo dané Rozlíšenie, pričom porušovali všetky pravidlá (normy) dobrej námornej praxe .2 Pred pozorovateľmi stála monotónna škaredá černota morskej noci, na pozadí ktorej neodhalili od temnoty objektívne odlišný obraz ľadovca, čo viedlo ku kolízii a potopeniu veľmi známej lode, ktorá sa stala symbolom Západnej civilizácie a príznakom jej celého 20. storočia.3
A pozorovatelia (prieskumníci) skutočne potrebovali 1 bit in-formácii, aby s určitosťou a včas odpovedali na otázku: je nejaká prekážka pre priamy kurz lode, alebo nie. Odpoveď na túto otázku je rozlíšenie neistoty 50% na 50%. No to sú, ako sa hovorí, „ťažké prípady“.
V „ľahších prípadoch“ sa jedinec, ktorý nedostal Zhora Rozlíšenie, „ varí vo vlastnej šťave“, majúc do činenia s monoobrazným in-formačným minimom, ktoré dostáva do svojej psychiky orgánmi zmyslov, ako aj s tým, čo vytiahne zo svojej pamäte. Jeho existencia bude ponurá a úzkostlivá (chaotická) dovtedy, pokiaľ dostatočne blízko neprehodnotí pravý zmysel Života, ktorý už nesie v sebe. Ak prehodnotenie bude blízke k pravému (pravdivému - správnemu) zmyslu, tak znovu dostane Rozlíšenie, na základe ktorého môže vystúpiť zo svojho predchádzajúcemu nezmyselnému a chaotickému kolobehu života.
Takýto pohľad na Rozlíšenie poukazuje navyše na to, že nenarúša slobodu voľby nikoho, nepotláča a neskresľuje (nezvrácia) ničiu vôľu. Všemohúci je spôsobilý riadiť a aj riadi všetko, pričom v určitý moment dáva spasiteľnú schopnosť Rozlíšenia alebo ho odopiera (odoberá). Podľa záznamov v Koráne, súry 8:29 – iba Boh dáva Rozlíšenie a nikto ho nemôže získať mimo Neho.
Akokoľvek sa niekto stavia ku koránickej súre 8:29, tak nie je pravdepodobné namietať, že schopnosť Rozlíšenia leží v základe svetonázoru ľubovoľného jedinca, že svetonázor je podmienený tým, čo jedinec mohol rozlíšiť v Objektívnej realite.
Druhá otázka, podmienená poskytnutým Rozlíšením – je otázka, čo konkrétne (aký výber kategórii), ako východzia (počiatočna) istota (určitosť), z ktorej človek odvíja proces úvah ozmyslenia a prehodnotenie Života – najlepšie zodpovedá Objektívnej realite ako takej ?
Vo svojej podstate je to otázka o veľmi zovšeobecnených kategóriách, ktoré sa javia ako prvotné (primárne) rozdiely v samotnej limitnej zovšeobecnenej kategórii, ktorá sa v ruštine nazýva jedným slovom „VŠETKO“ a vedecko-filozoficky „Objektívna realita“ alebo v latinsko- jazyčnej terminológii „Universe“, čo sa obyčajne prekladá ako Vesmír. Aj keď analogická podobnosť, podľa zmyslu koreňa ruského jazyka, by si vyžadovala to preložiť ako „Univerzálnosť“ (Všeobecnosť).
Drvivá väčšina ľudí si túto otázku v živote nedáva. A ak sa niekto k tejto otázke obracia, tak vtedy, keď je už dospelý, keď už je nositeľom nejakého svetonázorového systému, ktorý sa vytvoril akoby „samo sebou“ prirodzeným spôsobom v danej subkultúre4 , ktorá je charakteristická tej sociálnej skupine, z ktorej daný jedinec pochádza. V dôsledku toho nemusí byť svetonázor jedinca vedome spoznaný. Bude ho spoznávať podľa miery odpovedania si na otázku o súhrne východzích kategórií , ktoré by mu mali poskytnúť základ pre začiatok ozmyslenia a prehodnotenia života.
Z toho dôvodu, aby bolo možné vidieť v čom je zvláštnosť koránickej odpovede na túto otázku, je nevyhnutné si predovšetkým zistiť (odhaliť) tie otázky, ku ktorým ľudia a rôzne sociálne skupiny v tradičných tlupo-„elitárnych“ kultúrach prichádzajú akoby „samo sebou“.
poznámky
1 Komentár k románu je v práci VP CCCP „Majster a Margaréta : hymna démonizmu? alebo Evanjelium bezvýhradnej viery.“
2 Termín, ktorým sa nazýva kultúra udržiavania bezpečnosti morských (námorných) záležitostí, pričom zahŕňa formalizované normy v rôznych dokumentoch, ako aj neformálne riešenia a tradície
3 V jednom zo sociologických prieskumov na Západe navrhli charakterizovať 20. storočie jednym slovom: boli menované aj „Hirošima“, aj „Holokaust“, no väčšina opýtaných použila názov...“Titanic“.
4 Kultúra spoločnosti, v ktorej sú sociálne skupiny a ktoré môžeme vydeliť podľa rôznych kritérií, sa skladá zo subkultúr týchto sociálnych skupín.