27.3.2014
Úlohou zdravého Človeka, občana je naopak vopred vidieť(predVídať, jednoDucho sedliacky prognostikovať) tú hranicu, za ktorou sa nepresnosti, chyby.. neurčitosti poznania a opísania, stanú nebezpečné(z pohľadu tvorenia, riadenia procesov neprijateľné) a neprekračovať túto hranicu.
Inými slovami to znamená, že:
-
Otázka smeruje v procese života a sprievodného konania jedinca, k rozlíšeniu toho, čo sa nachádza na jednej a druhej strane spomínanej hranice(rámca tvorenia = prípustného riadenia);
-
Každý svetonázor môže byť identifikovaný a poznaný, opísaný prostriedkami jedného z jazykov a na základe opísania sú druhí jedinci spôsobilí ho správne pochopiť (primerane a sú-obrazne jedineČnosti vnímania a chápania seba samého) s dostatočnou presnosťou pre praktický život(pokiaľ si to želajú). To si však vyžaduje prácu nad sebou samým, ktorá ide ešte o krok ďalej. T.j. je kvalitatívne odlišná od slov, ktoré sme sa tu v texte pokúšali formulovať na danú tému.. 1
Tak sme sa vrátili k otázke ohľadom kontextu, v ktorom je vhodné to slovo, ktoré systematicky nemiestne používal Gilbo v preambule svojho článku, zneužívajúc normy spisovného jazyka. Táto otázka - otázka Rozlíšenia – sa systematicky obchádza ako vo filozofickej a bohosloveckej literatúre Západu, tak aj v “posvätných” knihách védicko-znacharského Východu. Jedinečné výroky, ako napr. formulácia apoštola Pavla: „Zmysly sú návykom(stereotypom) k rozlíšeniu dobra a zla učené“ (List k Hebrejom, 5:14) – prechádzajú u väčšiny nepovšimnuté a zostávajú bez podrobného vysvetlenia ich podstaty.
Ide o dôsledky toho, čo chápeme pod schopnosťou rozlišovania „toto ÁNO“ a „hento zas NIE“. Pričom je práve táto schopnosť neoddeliteľnou súčasťou vrodenej výstroje každého zdravého jedinca, ktorý je sebestačný v ovládaní tejto schopnosti. I keď je u rôznych jedincov táto schopnosť rozvinutá rozdielne, ide o analógiu toho, že každý vlastní rôzny prah citlivosti a rozlišovacie schopnosti každého zo svojich vzájomne previazaných zmyslových komplexov. Napr. Eskimáci a ďalšie národy Severu poznajú viac ako 100 odtieňov farby snehu. V porovnaní s tým poznajú južnejšie národy väčšinou maximálne 2 odtiene: biely – čerstvo napadaný a šedý – jarný. Zdá sa, že by to mohlo potvrdzovať slová apoštola Pavla o privykaní zmyslov k rozlíšeniu cez návyky. Hoc aj mnohogeneračné. Či už adekvátne objektívnej realite, alebo dlhodobo niekým podľa potreby manipulované.
Možno, že niekto sa začne smiať, keď mu napadnú obrazy fanaticky absurdných „islamských fundamentalistov”, ktorými mu pamäť z nejakých dôvodov bohato zásobili TV a tlač.. Avšak dejinný kontext, z ktorého možno extrahovať INÝ zmysel slova „Rozlíšenie“, vyzerá byť(pre niekoho možno paradoxne) práve v Koráne. A naozaj je pre triezvo (bez opojenia nejakých nereálnych reprogramov emócii) mysliaceho jedinca asi lepšie, posmešné predsudky opustiť a vniknúť do podstaty otázky ohľadom vysvetlení pojmu pomocou Koránu. O to viac, že Gilbo toto slovo použil v preambule svojho článku (v súčasnej kultúre zriedkavé) nie bez príčiny, ale zámerne. Tým, že ho umiestnil do ne(v)hodného kontextu, snažil sa blokovať v podvedomí ostatných jeho chápanie v koránickom zmysle. I keď možno ani on sám nekonal v tejto veci vedome a zámerne, ale pod “egregoriálnym” vplyvom toho fragmentu kolektívneho podvedomia spoločnosti, ktorý on svojou činnosťou podporuje2.
V arabskom jazyku je slovo, ktoré sa v našom prepise zapisuje ako „furkan“ (arab. Al Furqán). Toto slovo je v Koráne mnohokrát použité, ale 25. súra Koránu je takto nazvaná celá. „Furkan“ sa do slovenčiny prekladá dvojako. Ako „rozlíšenie“ a ako „spasenie“. V arabskom jazyku dáva tak rôzne rámce(aspekty) tohto všeobecného zmyslu.
Tieto 2 varianty prekladu v princípe formujú celú hĺbku otázky o rozlíšení v procese života a konania toho, čo
-
sa nachádza po tú stranu hranice, kde chyby a neurčitosti poznania a opisov Objektívnej reality nie sú nebezpečné pre tvorivú činnosť. Tak aj rozlíšenie toho, čo
-
sa nachádza na druhej strane hranice, kde tie isté chyby a neurčitosti predstavujú nebezpečenstvo a prinášajú so sebou väčšie alebo menšie ťažkosti a útrapy.
Uvedený pohľad a chápanie reality dáva podklady k tomu, aby si jedinec, ak nie je bezstarostný spotrebiteľ a notoricky známy parazit, našiel čas na prečítanie Koránu, ako posolstva adresovaného jemu osobne. (Porovnávajúc jeho rôzne preklady, v ktorých sú vyjadrené rôzne aspekty zmyslov pôvodného arabského textu..T.j., ak neovláda arabský jazyk).
Ďalej budeme pri prekladoch koránu používať slovo „Rozlíšenie“ vo význame spasiteľnosti Rozlíšenia. V Koráne sa hovorí: „ A dali sme Mojžišovi Písmo i Rozlíšenie: snáď pôjdete priamou cestou.“ (súra 2:50). Téma Rozlíšenia je v Koráne aj inak použitá mnohokrát. Napr. súry 2:50, 3:2, 8:29, 21:49, 25:2. Z citovanej súry 2:50 možno pochopiť, že Mojžišovi boli dané nejaké vedomosti, inFormácie zahrnuté do Písma. T.j. do pravdivej, pôvodnej Tóry, ktorá následne bola vyňatá z obehu a používania a sfalšovaná redaktormi, zvrátená kurátormi tzv. „Biblického projektu“. Podľa koránického vnuknutia vyzerá, že Mojžišovi bolo oných necelých cca. 2000 rokov pred vznikom koránu dané okrem pôvodnej Tóry, aj niečo ďalšie. Nejaký doplnok k Písmu, nejaký kľúč(?), nazvaný „Rozlíšenie“. Pri odkazoch k fragmentom koránického posolstva ľudstvu, v ktorých sa používa slovo „Furkan“ – Rozlíšenie, sa odhaľujú 2 zmyslové úrovne, na ktoré poukazuje toto slovo v kontexte samotného Koránu:
-
Je to otázka spôsobilosti jedinca k Rozlíšeniu „to ÁNO“ od „ toto zasa NIE“ ,
-
a tak isto aj otázka týkajúca sa toho, čo presne je v Koráne dané do Rozlíšenia, ako východzej určitosti (Istoty = Pravdy), od ktorej sa odvíja proces ozmyslenia a prehodnotenia života.
Korán, súra 8:29 objasňuje prvú z týchto otázok:
„Ó vy, ktorí ste uverili! Ak sa Boha bojíte(arabské slovo pôvodného textu je bližšie k zmyslu „skláňať sa v hlbokej úcte pred Bohom“ a vylučuje jeho chápanie ako „nezmyselného strachu, úzkosti, cielene zneužívaných obáv slabších a tupého orientálneho klaňania sa autoritke“ ), Boh vám dá schopnosť Rozlišovať, od zlých skutkov vás očistí(vyhladí zo života ich následky) a odpustí vám hriechy. Veď Boh je veľkým dobrodincom.“ 3
Takto Korán vyjadruje, že človek nie je sebestačný vo svojej spôsobilosti k Rozlíšeniu. Inými slovami: Nie je sebestačný v schopnosti výberu inFormácii z toku životných udalostí. Predovšetkým tej inFormácie, ktorá prvýkrát prichádza do jeho psychiky a na základe ktorej si buduje svoj svetonázor a chápanie sveta počas celého života, počínajúc od vnútromaternicovej periódy vývoja. To znamená, že človek v podstate nie je sebestačný v spôsobilosti (schopnosti) vyčleniť(rozlíšiť) „signál“ nesúci inFormáciu, na pozadí „šumov“ a „rušenia“. Túto schopnosť každému jedincovi dáva Boh bezprostredne, na základe jeho morálky, ktorá tak definuje celú jeho činnosť.
Skutočnosť, že každý subjekt získava prístup k inFormácii pri jeho osvietení Rozlíšením priamo od Boha, ktorý predvída následky prístupu4 konkrétneho jedinca k určitej inFormácii, je jedným z aspektov Božej Všemohúcnosti.
poznámky
1 „Bo slovo písané, Vodou MŔTVOU jest a iba v život každodenný pretavené, Vodou ŽIVOU, zo studienky sviežou, rozprávok predkov našich sa stáva.“
2 nabíja ako batéria a/alebo printer-tlačiareň príslušnej matice konkrétne zameranej metakoncepcie skúmanej vetvy profesionálneho (a)sociálneho inžinierstva
3 Táto publikácia vyjadruje naše chápanie na základe prekladov M. Osmanova a G.S. Sablukova. Vo väčšine druhých prekladov sa arabský „furkan“ prekladá jedným slovom ako „Rozlíšenie“, ktoré niektorí prekladatelia zdôrazňujú podobne ako Písmo s veľkým počiatočným písmenom, čím zdôrazňujú jeho posvätnosť. V preklade Sablukova v mnohých prípadov zodpovedá arabskému slovu „furkan“ slovo „spasenie“, v ďalších zasa samotný „Korán“. V iných situáciách je zasa zachované samotné arabské slovo v našom prepise (transliterácii) a nezačína sa s veľkým počiatočným písmenom (v arabskom jazyku – abecede niet rozdelenia na malé a veľké písmena).
4 Ako v hre.. Človeku je podľa svojej 1.mravnosti, 2.miery chápania objektívnej reality a 3.schopnosti tvoriť(riadiť zvolené procesy v prijateľnom rámci, odchýlke), zabezpečovaný prísun inFormácii(konkrétnych mier, obrazov príslušných konštelácii príčinno-dôsledkových vzťahov) Zhora. Po zvládnutí „vstupného“ levelu prichádza benefit a ďalší level s vyššou mierou všeobecnej zodpovednosti, no aj väčším benefitom, odmenou v tomto zmysle. Hra na uhádnutie, objavenie celospoločensko- kľúčových..“KaRalovských“ inFormácii a ich objektívne(z pohľadu VM..HNR) najlepšej možnej interpretácie a aplikácie v každodennom praktickom živote.
Informační báze KSB