Vladislav Žukovskij
Zápas o post hlavy Banky Ruska narastá. Aj nedávne „škandálne“ interview Sergeja Ignaťjeva a výzvy Dmitrija Medvedeva – „Dosť bolo programov a deklarácií – treba si utiahnuť opasky a makať!“ – je tomu len ďalším dôkazom. Liberálny klan sa horúčkovito snaží zachovať kontrolu nad finančno-ekonomickým blokom vlády a nepripustiť ozdravenie štátnej moci a oslobodenie Ruska spod vonkajšej kontroly a riadenia. Pritom na strane „kudrinistov“ (podľa exministra financií A. Kudrina) otvorene vystupujú predstavitelia rôznych medzinárodných finančných organizácií, ktorí sa dávno prerodili na nástroj lobovania záujmov veľkého nadnárodného kapitálu a medzinárodných bánk.
Nedávno masmédiá uverejnili, s odvolaním na kremeľské zdroje, informáciu o tom, že jedným z kandidátov na post hlavy CB je Segej Glazjev, ktorý je považovaný za adepta štátneho intervencionizmu v ekonomike. Glazjev nedávno skritizoval súčasnú politiku vlády a CB. V jeho prognóze, zostavenej na základe prezidentskej smernice, sa v priebehu najbližších dvoch rokov očakáva nová vlna recesie, vyvolaná znížením dopytu po surovinových tovaroch a náhlym pádom cien ropy. Okrem toho Glazjev upozorňuje, že v podmienkach narastania emisie svetových valút vzniká hrozba pohltenia ruských aktívov zahraničným kapitálom.
Ignaťjev prehadzuje zodpovednosť za vývoz kapitálu na „silovikov“
O tom, že bitka o hlavu CB je nanajvýš seriózna, svedčí hneď niekoľko mimoriadne významných sprievodných udalostí. Najprv americká nekomerčná organizácia GFI uverejnila správu, v ktorej odhadla rozmer nezákonného dovozu a vývozu kapitálu o hodnote 782,5 mld dolárov, a tieňovému sektoru ekonomiky prisúdila viac než 35% HDP krajiny. A následne z ničoho nič, v obyčajnom interview novinám „Vedomosti“ hlava Banky Ruska Sergej Ignaťjev, pomimo ružových prognóz CB o medziročnej inflácii (5-6 % v tečúcom roku a nie viac ako 4% do roka 2015) akoby mimochodom poukázal na to, že len za rok 2012 bolo nezákonne a s porušením zákona z Ruska vyvezených prakticky 49 mld dolárov. V skutočnosti sa neodohralo nič podivuhodné – šéf CB RF, ktorá sa dávno premenila na pobočku FRS USA a všetky svoje funkcie zredukovala na emisiu rubľov zámenou na prítok zahraničnej valuty, jednoducho skonštatoval dávno známy v akademických kruhoch a odbornej spoločnosti fakt.
Pre špecialistov už dávno nie je tajomstvom, že vďaka nezmyselnej liberalizácii ekonomických aktivít na medzinárodnej úrovni, faktickej demontáži roku 2007 menovej regulácie a kontroly sa Rusko premenilo na akési útočisko kriminálneho kapitálu a stalo sa „dojnou kravou“ tak pre ruských oligarchov, korupčníkov a kriminálne štruktúry, ako aj pre nadnárodný kapitál.
Pozastaviť sa treba najmä pri niekoľkých aspektoch. Po prvé, do očí bije úprimnosť Segeja Ignaťjeva, ktorý za posledných 4,5 roka vehementne odmietal vidieť v úteku kapitálu aspoň náznak problému a hrozbu národnej ekonomike a finančno-ekonomickej suverenite Ruska. V lete 2012 v interview britskému vydaniu Financial Times bol nútený priznať, že exodus súkromného kapitálu do offshorových oáz a „fashionable countries“ začína nadobúdať hrozivé rozmery, a nezákonný vývoz kapitálu dosiahol taký objem, že je nemožné si to nevšímať.
To však vôbec neprekážalo „riadiacim inštitútom“ peňažného regulátora v priebehu 2008-2012 v deklarovaní, že vývoz kapitálu má čiste konjunktúrny charakter a v najbližšej dobe mu príde na zmenu dovoz kapitálu. Zároveň, len podľa oficiálnych údajov Banky Ruska celkový čistý vývoz kapitálu súkromného sektoru za posledných 5 rokov prevýšil 361 mld dolárov, čo je rovnocenné 1 ročnému federálnemu rozpočtu Ruska.
Nedávno v interview novinám „Vedomosti“ tradične skromný a rezervovaný v svojich prognózach riaditeľ Banky Ruska nečakáne začal prskať štedrými a ambicióznymi deklaráciami. Bolo by užitočné uviesť slová riaditeľa CB doslova: „Možno sú to schémy na predchádzanie plateniu daní. Banka Ruska má veľké skúsenosti s ich odhaľovaním: roku 2012 sme zaregistrovali objem podobných operácií v hodnote 49 mld dolárov. Zodpovedajúca informácia sa deleguje Rosmonitoringu, Federálnej daňovej službe, trestnoprávnym orgánom. Pritom 14 mld dolárov sme prirátali na bežiace výdavky (napríklad, platby za „šedý“ import), táto položka bezprostredne vo vyúčtovaní absentuje.
Ostatných 35 mld dolárov sme zahrnuli do finančného vyúčtovania do položky odtoku kapitálu. Jedná sa o prírastok zahraničných finančných a iných aktív ruských rezidentov, nahromadených výsledkom tieňovej, nezákonnej činnosti. Stratu pre rozpočtový systém ako výsledok takýchto operácií oceňujem cca na 30% od objemu toku podozrivých operácií – rádovo 450 mld rubľov ročne. Ak sem prirátame vnútorné operácie na zabezpečenie likvidity, organizovaný tými istými ľuďmi, tak si myslím, že celkové straty rozpočtového systému prevyšujú 600 mld rubľov ročne.“
Smerodajným sa stalo aj vyhlásenie Sergeja Ignaťjeva ohľadne toho, že prakticky v polovici prípadov legalizácie zločinných ziskov a nezákonného vývozu kapitálu sa črtá podpis jednej a tej istej skupiny ľudí. Šéf Banky Ruska ďalej hovorí – „ako ukazuje naša analýza, vyše polovice celého objemu podozrivých operácií sa realizuje firmami, bezprostredne alebo nepriamo vzájomne prepojenými platobnými vzťahmi. Vytvára sa dojem, že všetky sú kontrolované jednou dobre organizovanou skupinou. Pri serióznej koncentrácií úsilia zo strany trestnoprávnych orgánov sa domnievam, že bude možné vystopovať týchto ľudí a všetkých beneficiárov daných operácií“.
Pokus Sergeja Ignaťjeva zvaliť zodpovednosť na trestnoprávne orgány a bojovníkov proti korupcii vyzerá vskutku čudne. O to viac, že poslední sa rozumne pokúsili preleožiť zodpovednosť zo seba na plecia riadiacich orgánov Banky Ruska. Podľa názoru príslušníkov MVD, na ktoré sa odvolávajú noviny „Vedomosti“, - „existovanie takej organizovanej skupiny je nemožné bez účasti bankárov, a to na najdôležitejších pozíciách“.
Predpokladáme, že je to pokus šéfa Banky Ruska, ktorý sa v poslednej dobe dostal pod hustú paľbu nielen vedeckej komunity a expertných kruhov, ale aj priemyselných podnikov a dokonca samotných bánk, ktoré sú nutené existovať vo vákuovom priestranstve pri ostrom deficite „dlhých“ peňazí, teda pokus zvaliť zodpovednosť z jednej boľavej hlavy na druhú, nemenej boľavú. Vytvára sa dojem, akoby sa Ignaťjev snažil očistiť súčasné vedenie CB RF a maximálne oslabiť pozície svojich nepriateľov v Kremli a vo vláde, ktorí sa aktivizovali v predvečer vypršania právomocí Segeja Ignaťjeva na poste predsedu CB RF.
A nie je to prekvapujúce, keďže od odpovede na otázku, kto zamení terajšieho riaditeľa kľúčového finančno-ekonomického orgánu Ruska, a v čích záujmoch sa bude realizovať peňažno-úverová a menovo-finančná politika v najbližších rokoch, bude závisieť to, či sa Rusku podarí vymaniť sa spod vonkajšieho riadenia finančnej oligarchie Wall Streetu a prinavrátiť si stratenú suverenitu.
Buď Banka Ruska pod vedením ďalšieho liberála (od Alekseja Uľjukajeva po Alekseja Kudrina) bude naďalej plniť funkciu menového zmenníka, realizujúc koloniálnu emisnú politiku „vlády valuty“ a naväzujúc rast peňažnej emisie na prítok zahraničnej valuty, alebo sa po dlhých rokoch CB RF nakoniec premení na plnohodnotný inštitút refinancovania ekonomického rastu a bankového systému, spustí mechanizmus formovania dlhodobých investičných zdrojov, a nechajúc stranou „inflation targeting“ (čo vôbec nie je spomínané v zákone „O Centrálnej Banke Ruskej Federácie“) začne na príklade FRS USA, ECB, a taktiež bánk Anglicka a Japonska vystupovať ako hybná sila štruktúrno-technologickej modernizácie ekonomiky.
Skutočnosť, že tradične krajne skúpy na prognózy a „politkorektný“ Segej Ignaťjev uviedol tie čisla, ktorým dlhé roky odmietali venovať pozornosť vedenie Banky Ruska a finančno-ekonomický blok vlády, a že následne obvinil v nezákonnom vývoze kapitálu „silovikov“, svedčí o tom, že Ignaťjev sa pripravuje pred odchodom silno tresnúť dverami.
Súperenie narastá
Ignaťjev teda pripravuje pôdu svojmu budúcemu ideovému nástupcovi a očisťuje povesť súčasného vedenia CB RF. Ktoré nielen zmarilo antikrízový operačný program v rokoch 2008-2009. (nekontrolovateľne vymedzilo vyše 200 mld dolárov z Rezervného fondu, ktoré pretiekli na menový trh a vyprovokovali 50%-né znehodnotenie rubľa pri 7,8% prepade ekonomiky), ale aj zdiskreditovalo vlastnú povesť namočením sa do rady rezonantných korupčných škandálov a podozrivých bankrotstiev najväčších bánk.
Je nesporné, že Ignaťjev sa slaží oslabiť pozície oponentov jeho ideových spolubojovníkov, ktorí nesúhlasia s tým, že sa Banka Ruska stala 13. Pobočkou FRS USA a vytrvalo odmieta plniť funkcie kreditéra a veriteľa najvyššej inštancie a hlavného nástroja refinancovania ekonomického rastu. Predovšetkým, reč je o Sergeji Glazjevovi, akademikovi RAN a terajšom poradcovi prezidenta Putina.
Ktorému hlava štátu, súc informovaná o rozmeroch priepasti, do ktorej Rusko vrhli „gardarovci“, aj zveril vypracovanie alternatívnej stratégie udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja Ruska v podmienkach globálnej krízy. Práve Glazjeva by chcela vidieť na poste predsedu Banky Ruska drvivá väčšina tých expertov, bankárov a priemyselníkov, ktorí nesúhlasia so súčasnou koloniálnou peňažno-úverovou politikou, ktorá znemožňuje súčinnosť dopytu s ponukou peňažných zdrojov a umelo udržuje chronický deficit dlhodobo dostupných investičných zdrojov v ekonomike. A práve z jeho rúk sa Ignaťjev snaží vytrhnúť argument o obrovskom nezákonnom vývoze kapitálu z ekonomiky, ktorý sa naviac mnohonásobne zosilnil po definitívnej demontáži akejkoľvek menovej regulácie a kontroly (nedávne schválenie vstupu Ruska do WTO vládou Medvedeva – pozn.prekl).
Je ťažké odhadnúť, kto v tomto súperení zožne aparátne/kádrové víťazstvo. Nehľadiac na informáciu, ktorá sa včera predrala z kremeľských zdrojov a týka sa posúdenia kandidatúry Glazjeva na post CB (a taká varianta rozvoja udalostí bola prognozovaná serverom www.nakanune.ru a našimi expertmi po predložení Glazjevovej správy Putinovi), sme nútení konštatovať, že na čele finančno-ekonomického bloku vlády stoja ľudia, ktorí si naďalej myslia, že Slnko vychádza vo Washingtone, a pokračujú uplatňovať princípy „Washingtonského konsenzu“, od ktorých už dávno odstúpili nielen samotné USA, ale aj všetky veľké rozvinuté ekonomiky a dynamické štáty.
Okrem toho, nakoľko sa dá usudzuvať, na strane Ignaťjeva osobne vystupuje Dmitrij Medvedev. Počas prejavu na Ekonomickom fóre v Krasnojarsku, predseda vlády pomimo bežných rétorických skvostov o „zahraničných investíciách“ a „modernizácii“, dal nedvojznačne najavo, že vcelku súhlasí s tými bezduchými a zjavne bezvýchodiskovými iniciatívami, ktoré mu podsúvajú ruskí liberáli. A že nemieni meniť terajší finančno-ekonomický vektor vládnej politiky „prejedania“ ropných dolárov. Vyhlásil, že „je načase nám všetkým začať pracovať, dosť bolo programov a deklarácií – treba makať! Ešte sú preto všetky možnosti“.
Veľmi sa zdá, že predseda vlády je znepokojený tým, že prezident Putin demonštruje čoraz väčšie sklamanie z liberálnej vlády a začína si uvedomovať rozsah nekompetencie a neadekvátnosti kabinetu ministrov tým úlohám a výzvam, ktoré pred Ruskom stoja. Svojím vyhlásením Medvedev nepriamo naznačil mocenským skupinám, že on a sformovaný okolo neho liberálny klan nepodporia myšlienku alternatívnej stratégie sociálno-ekonomického rozvoja, ktorá bola zverená Putinom na rozpracovanie najlepším domácim vedcom z RAN. Pritom zo strany administrácie prezidenta za túto činnosť osobne zodpovedá Putinov poradca Sergej Glazjev.
Výmena terajšieho vedenia Banky Ruska na tím Glazjeva a preorientovanie sa z kapitulantskej a závislej peňažno-úverovej politiky (ak taká vôbec môže existovať u „peňazozmenca“) v prospech vedecky fundovanej pragmatickej stimulujúcej politiky si bude vyžadovať revíziu všetkých prístupov k sociálno-ekonomickej a vedecko-technickej politike na federálnej úrovni ako celku. Ruskí liberáli nie sú pripravení priniesť také obete a nemienia sa vzdať zastávaných mocenských pozícií bez boja. A keďže sú podporovaní zo zahraničia (IMF, World Bank a BIS – Bank for International Settlements vytrvalo vychvaľujú Banku Ruska a Ministerstvo financií za politiku sterilizácie „prebytočnej“ peňažnej masy a podporovania rozpočtovej disciplíny), liberáli budú pripravení riskovať všetko, aby neumožnili „bláznivým“ odborníkom a osobne Glazjevovi prevzať kontrolu nad CB RF.
Překlad Nikita
Informační báze KSB