7.12.2016
jardob
Oficiálne kresťanstvo má príslovie "Koho boh miluje, toho krížom navštevuje", v skutočnosti to navštevovanie krížom má iný dôvod, než je uvedený.
Podľa KSB, ak človek žije plne v súlade s Božím Zámerom, tak je chránený pred úkladmi a nástrahami zlých ľudí (zrejme vie lepšie predvídať udalosti a byť o krok vpred pred neprajníkmi). A až keď sa odkloní od Zámeru, dostáva sa do oblasti Božieho dopustenia, kde stráca rozlíšenie a je vydaný napospas rovnakým ako on. Tá hranica Božieho dopustenia začína tam, kde končí hranica Zámeru pre daného človeka, a koniec Božieho dopustenia má tiež svoju hranicu, na ktorej sa každý kto sa tam vidá, nevyhnutne rozbije... Či to už Boh robí priamym adresným zásahom, alebo má na to nejaký matrično-egregoriálny mechanizmus, to je už vedľajšie, podstatné je, že Božie dopustenie má svoje hranice, za ktoré sa človek živý nedostane, iba smerom k Zámeru.
Takže horlivý kresťan (paulián) má život ako krížovú cestu hlavne preto, lebo sa nachádza v oblasti Božieho dopustenia, a je vydaný napospas ostatným ateistom...