Kapitola 13.6 - Princíp sprievodných informácii.
Pouze tato kapitola: DVTR-kap.13.6.pdf
Celý text: DVTR10.8.pdf, DVTR10.8.doc (aktualizace 24.10. - oprava textu poslední poznámky pod čarou.)
Pozn. Hox: Informační hustota DVTR je vysoká, tj. množství obrazů, které je třeba pro pochopení vytvořit/použít ve vlastní psychice , a procesů, které namodelovat, je na stránku/odstavec, často i větu textu mnohem vyšší, než v "obyčejných", byť třeba i odborných textech. To přináší některé důsledky, pro většinu lidí například není možné číst větší celky DVTR najednou, na jeden zátah, jednoduše dojde k přehlcení a následně, pokud člověk pokračuje ve čtení, jen vlastně přeletává text očima, aniž by cokoliv chápal (obrazně-procesní myšlení je dočasně částečně odpojené). V mém případě probíhalo čtení téhle kapitoly zhruba následovně: přečíst větu, a 10 vteřin až několik minut přemýšlet, modelovat obrazy v psychice pro pochopení napsaného. Nad jedním místem jsem přemýšlel dokonce asi pět minut, než vše správně zapadlo na své místo a byl jsem schopný přiřadit napsané k něčemu v realitě. (Více o pojmech, termínech a obrazech, obecně o procesech myšlení viz nedávné "O pojmech, světonázoru, vzájemném chápání". Krátce: pojem = slovo + obraz v psychice. Člověk myslí,modeluje v obrazech, které pak kóduje do proudu slov. Pro pochopení napsaného/řečeného někým jiným je třeba oněm slovům přiřadit ve své psychice tytéž (nebo dostatečně podobné) obrazy, významy. Pokud člověk není schopen přiřadit správné obrazy, nebo se v jeho psychice nenacházejí, pak napsanému/řečenému buďto rozumí jinak, dojde k nepochopení, nebo nerozumí vůbec.)
DVTR obsahuje hodně nových pojmů, ale hlavně obrazů, rozumět napoprvé (při prvním čtení) v podstatě není v ničích silách. Ale číst má smysl i tak, i kdyby člověk napoprvé chápal třeba jen 5-10% obsahu - podvědomí si to přebere a když se člověk vrátí k témuž po pár dnech, týdnech, najednou zjistí, že už chápe podstatně více. Je to vlastně práce s vlastními stereotypy myšlení, podvědomím, což je kolosální námaha... známé "myšlení bolí" v tomto případě celkem přesně vystihuje situaci, hlavně počáteční.
* * *
13.6. Princíp sprievodných informácii
a konceptuálne neurčité riadenie ako osobitný druh konfliktu riadení.
„Konceptuálne neurčité riadenie“ je pojem prijímajúci do svojej podstaty vnútorné protirečenie tohto javu. Skutočné riadenie je totiž vždy konceptuálne jednoznačné(určité):
-
v zmysle určitosti cieľov a ich hierarchického usporiadania podľa významu v rámci celkovej cieľovej množiny
-
v zmysle určitosti prípustných a neprípustných konkrétnych prostriedkov uskutočnenia každého z cieľov riadenia.
Neurčitosti oboch druhov(alebo inými slovami neschopnosť rozlišovať nekompatibilitu v množine určitých=definovaných koncepcii riadenia súčasne realizovaných v živote) vytvárajú ilúziu riadenia(podľa plnej funkcie, pred všetkými ostatnými variantmi riadenia) za neprítomnosti skutočného riadenia a spôsobujú chyby riadenia až do úplnej straty riaditeľnosti podľa ohlásenej koncepcie. Strata riadenia môže byť zároveň sprevádzaná tzv. „tichým“(neoficiálnym) riadením v súlade s nejakou inou koncepciou, objemnejšou alebo negujúcou(vylučujúcou) prvú.
V základe otázky o konceptuálnej neurčitosti riadenia stojí otázka o chápaní princípu doplniteľnosti (doprovodnej, sprievodnej) informácie v Objektívnej realite, ktorá sa prejavuje v sčítaní alebo antagonizme informácie, vovedenej do systému oficiálne alebo potichu(neoficiálne).
Čo znamená princíp s-prie-vodcovstva informácie ukážeme na konkrétnom príklade. Výraz „pravouhlý trojuholník“ je objektívne sprevádzaný vyjadrením(výrazom), známym ako Pytagorova veta. Ak je ohlásené čo i len jedno z nich, tak druhé vyjadrenie(aj pokiaľ pre jeden, či druhý subjekt zostáva neznámym) bude objektívne sprevádzať(doprevádzať) prvé vyjadrenie pri všetkých druhoch činnosti, v informačnom výstroji ktorých je zakomponované jedno z do supersystému injektovaných(aplikovaných, vovedených a objektívne jedno druhé sprevádzajúcich) vyjadrení.
V súlade s princípom sprievodcovstva (doprovodných) informácii vo fungovaní veľkých informačných systémov(včítane nami skúmaných supersystémov) sa vždy prejavuje prítomnosť:
-
informácie, im vlastnej oficiálne(t.j. „nahlas“ bezprostredne, priamo zverejnenej) a
-
informácie, im objektívne vlastnej NEoficiálne(t.j. „potichu“, medzi riadkami, neohlásenej, nezverejnenej..akože neznámej, no „samo sebou sa rozumejúcej“). Aj keď príslušne adekvátne nie je táto „tichá“(medziriadková, či dokonca tabuizovaná, alebo „mysticky“ dogmatizovaná) informácia vyslovená(napísaná, či inak určená, definovaná), je sprostredkovane príslušne aplikovaná cez objektívne príčinno-dôsledkové podmienenosti nastavení a existencie systému v okolitom prostredí.
Pritom sú možné 2 triedy informačných systémov:
-
harmonizačné, v ktorých sa informácia, prítomná v nich „v tichosti“, objektívne javí byť osnovou a doplnkom informácie prítomnej „nahlas“(oficiálne). Môžu však existovať systémy, predstavujúce nejaký druh „trójskeho koňa“
-
disharmonizačné (vírusy, trójske kone, červy, parazity). Princípy definované(prípadne aj priamo ohlásené) pri svojom zostrojení sú za ich skutočného fungovania potlačené princípmi infiltrovanými do nich potichu(priamo neohlásenými). Tiché princípy(ciele) sa „samo sebou rozumejú“, avšak.. z rôznych dôvodov sú a zostávajú strojcom systému a jeho používateľom neznáme(presnejšie nepochopené). Jednému, alebo druhému, prípadne obom, pokiaľ tvorcovia neriadia „trójskeho koňa“ podľa plnej funkcie.1
„Troj-ske kone“ v civilizácii sú výlučne technologického pôvodu. T.j. nejaké know-how. Ak sú v uvedených operáciách(systémových infiltráciách) aj prítomné so Strojením sveta konformné deklarácie, tak medzi ich riadky je vštepený podstatu súladu prevracajúci informačný obsah. Ten sa javí(pre nedostatočne chápajúcich zákonitosti objektívnej reality.. socio-naturálnych mechanizmov supersystémových množín, základov teórie kmitania,..atď) ako chyba, alebo zlomyseľnosť projektantov systému.
Z dôvodu ohraničenej informačnej kapacity nositeľov a ohraničenej sily prostriedkov pre-dávania a spracovania informácii, nemožno v princípe zostrojiť informačný systém, v ktorom by neboli informácie aplikované do neho pomocou „zamlčaní“ rôzneho druhu. Navyše sú v systéme prítomné deklarácie(verejne známe ciele) vždy malou časťou(podmnožinou) „zamlčaní“, ktoré boli pôvodne nevedomé(podvedomé) človeku, avšak objektívne reálne prítomné. (Spoločnosť sa vyvíja aj tým, do akej miery stále správnejšie pomenováva existujúce javy.) Z tohto dôvodu je dôležité snažiť sa, aby pri strojení(tvorení) a fungovaní systémov, boli informácie rôzneho druhu aplikované do nich deklaratívne, v súlade so základom objektívnych „zamlčaní“, vlastných Objektívnej realite.
V spolocnosti by zákazník(objednávateľ) a konečný spotrebiteľ každého systému mal toto chápať a starať sa o to, aby systém zamlčaní, prijatý projektantami(výrobcami, tvorcami) neprotirečil „samo sebou sa rozumeniu“ zákazníka (resp.spotrebiteľa).2
Procesom osvojenia potenciálu rozvoja plynúcim v supersystémoch a ich viac-menej autonómnych regiónoch je vlastné prevládanie príslušného charakteru vzájomného doprovodu informácii deklaratívnych(ohlásených) a zamlčaných:
-
Buď súlad, alebo
-
Konfliktnosť deklarácii a zamlčaných informácii.3
Pritom je v supersystémoch(k množine ktorých patrí aj spolo-cnosť) vzájomné prepojenie informácii A. zamlčaných a B. ohlásených(deklarovaných) určené nejednoznačne. Tak, ako pri väčšine technických(z gr. “praktických“) systémov a aj v rámci vedy celkovo. Zároveň sa však fungovanie supersystémov ako množín v rámci pravdepodobnostných predurčeností4 opisuje štandardnými štatistickými metódami.
Kolektív U.DOS
1 T.j. iba svojim nechápaním príčinno-dôsledkových zákonitostí(vzťahov) objektívnej reality socio-naturálnych pravidiel harmonizácie supersystému vypustili ľudovo povedané „Džina“, „Neriadenú strelu“, či na chvíľu pootvorili „Pandorinu skrinku“. Prípadne boli pod vplyvom Ni(e)kým(príslušného tímu sociocio-kultúrnych inžinierov) dlhodobo riadených stereotypov a iba štatisticky pravdepodobnostne predurčene sa stali „zhodou okolnosti“ trigger(spúšťacou) organelou príslušnej mat(r)icovej operácie.
2 Pr. Známa príhoda o pristúpení k pridávaniu dodatočného upozornenia na mikrovlnných rúrach o zákaze sušenia domácich zvierat.
3 Pr. Dnešnej spoločnosti s bývalým, no ešte stále čiastočne prevládajúcim uzavretým pyramídovým informačným pyramídovým systémom(ako vyššie spomínaný MS Windows vs. OS Linux), kde opak deklarácie a reálneho „tichého“ konania je systémovým pravidlom. Ide v zásade o nevyhnutné rozdelenie, vytvorenie vnemovo-chápavostného konfliktu nie len u cieľových spoločenských skupín(kultúr), no hlavne u samotných opracovávaných jedincov zvolenej biomasy. Vytvorenie, zostrojenie (v rámci dlhodobej niekoľko sto-, alebo tisíc-ročnej informačnej vojny dokumentovanej od antických kultov) konfliktu medzi 1.vedomím a 2.podvedomím(kedysi tzv.vertikálna zložka psychiky) a A. abstraktno-logickým vs. B. spojito-emočným vnímaním(kedysi tzv. horizontálna zložka psychiky). Znova ide o prastarú technológiu výkonu moci za vytváranie chaosa z poriadku..a naopak.. pomoci. Divide et impera. V býv. tzv. hermeneutike: „Ordo aB chao“, resp. jej nerozlučného dvojča, či alterega: „Ordo aD chao“
4 Uvedené sa vzťahuje predovšetkým k sfére politológie, v ktorej prevláda analýza deklarácii rôzneho druhu o dobromyseľnosti politických činiteľov a tzv. strán za plnej ignorácie otázky jednohlasnosti (identičnosti) deklarácii a ich neoddeliteľne sprevádzajúcich zamlčaní, podstatu ktorých, možno, nie úplne chápu aj sami autori deklarácii o dobrom úmysle.
V pre tzv. „humanitárnu inteligenciu“(reálne spravidla nevedomé virtuáne Proxy-objekty, sprostredkovatelia, prevodníky sily skutočnej moci-motoru reálnej poly-tykos prognostikov a korektorov v pozadí za oponou) známejšom spôsobe vyjadrovania, hovoríme v tomto prípade o „miere A. jednoty a B.antagonizmov individuálneho, alebo kolektívneho podvedomia“. Potom, ako sa následne zrealizuje daná etapa histórie, tvária sa politológovia prekvapene a usudzujú ohľadom dôvodov nešťastia na priame klamstvo, tajnú konšpiráciu apod. Hoci, ak by sa v minulosti posnažili zanalyzovať pravdepodobne logicky objektívne zamlčané informácie sprevádzajúce deklaráciu o konkrétnych dobrých úmysloch vo vzťahu k spolocnosti, tak by zavčasu zbadali, že majú dočinenia s ideologickým systémom typu „trójskeho koníka“. Kde informácia jemu objektívne potichu vlastná, disponuje 1. Hierarchicky vyšším významom a 2. Odporuje oficiálne deklarovanej informácii vlastnej systému. Z tohto dôvodu v procese reálneho fungovania systému málo čo môže zostať z deklarácie o dobrom úmysle v reálnom živote. Skutočnosť tak v nasledujúcom období nevyhnutne zodpovedá sprievodným zamlčaniam.