Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty

Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty

27.10.2016

 

První část překladu knihy VP SSSR "Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty", která je překládána v rámci komunitního financování. V dokumentu ke stažení jsou kapitoly 1-7.

 

 

VNÚTORNÝ PREDIKTOR ZSSR


 

Dialektika a ateizmus:
dve nezlučiteľné podstaty

___________________

O prirodzenom, no „zabudnutom“ spôsobe
chápania človekom Pravdy Života

(Spresnená verzia r. 2003)


 

Petrohrad, r. 2003


 

dialektika_a4-20050420 kap.1-7.doc (1150976)

© Publikované materiály sú dedičstvom Ruskej kultúry, a preto nikto vo vzťahu k nim nedisponuje osobnými autorskými právami. V prípade ak si právnická alebo fyzická osoba prisvojí autorské práva na osnove zákonom stanoveného poriadku, stretne sa s odplatou za krádež vo forme nepríjemnej „mystiky“, prekračujúcej rámec jurisdikcie. Napriek tomu má každý záujemca plné právo, vychádzajúc z jemu vlastného chápania spoločenského prospechu, kopírovať a publikovať (aj na komerčné účely) tu prítomné materiály v plnom objeme alebo po častiach jemu dostupnými prostriedkami. Každý kto používa tieto materiály pri svojej činnosti, pri ich neúplnom citovaní alebo pri odkazoch na nich, prijíma na seba osobnú zodpovednosť, a v prípade vytvorenia zmyslového kontextu prekrúcajúceho zmysel týchto materiálov ako celku, má šancu stretnúť sa s „mystickou“, mimoprávnou mystikou.

 

 

OBSAH

Predslov

Časť I. (Pomocná)
Revízia a závery

1. Z histórie otázky

2. Antidialektickosť "dialektického" materializmu

Materské znamienko Biblickej doktríny

3. Kríza ruskej vedeckej filozofie v 19. storočí

4. Dialektickosť Života a úloha "vedeckej" filozofie v spoločnosti

5. Dialektickosť Života a subjektívna rozumnosť ľudí

6. Dialektická metóda v praxi

6.1. Proti filozofii "dialektického" materializmu a jej vlastníkom

6.2. Proti materialistickému ateizmu

Viera a rozum

6.3. Proti idealistickému ateizmu

Čo je to Božie dopustenie

Časť II. (Hlavná)
K pravdo-vernosti v Živote

7. «Subjektívna dialektika» ako prirodzená, no "zabudnutá" metóda objektívneho pochopenia Životnej Pravdy človekom

7.1. Základná otázka psychológie ako vedy

7.2. Životný algoritmus sformovania osobnosti

Rozlíšenie

Štruktúra psychiky osobnosti, dostupná všeobecnému chápaniu

Mravnosť v algoritmike psychiky

Normálny emočno-zmyslový režim psychickej činnosti

Objektívno-subjektívne prednastavenie počiatočných podmienok osobnostného rozvoja

Cirkulovanie informácie v kanáloch priamych a spätných väzieb v živote človeka

Odbočenie:
O inštinkte sebazáchovy,
stádovo-svorkovom správaní a Ľudskosti

7.3. «Subjektívna dialektika» ako metóda objektívneho poznania

Prekonanie obmedzení konečných jazykových systémov: teoréma Gödela a «subjektívna dialektika»

Mravná podmienenosť kritérií pravdivosti

Princípy organizovania sebakontroly v procese samoriadenia

Tandemový princíp činnosti

Tri druhy «mystiky» —očividné «mystérium» Života

Záver

 

 

Predslov

Dialektika a postoj k nej sú pomerne významnou témou, nakoľko história celého 20. storočia bola ­— predovšetkým — odzrkadlením pokusov vyriešiť životné problémy národných spoločenstiev i celého ľudstva na osnove filozofie, ktorá dostala názov «dialektický materializmus». A kým nebude táto skúsenosť prehodnotená adekvátne vzhľadom na svoju pravdivú podstatu a úlohu v dejinách ľudstva, tak zdedené chyby filozofickej vedy z minulosti, a tiež chyba pohŕdania nad nutnosťou pestovať v ľuďoch zručnosť pravdo-verného analyzovania Života — budú zárodkom nevyhnutných nešťastí, pretože podľa toho ako analyzujeme Život, tak sa v ňom aj správame, pričom mnohonásobne žneme plody činov jak našich vlastných, tak aj činov našich predkov, odovzdávajúc takto nevyhnutnosť zdedenia žatvy plodov našej sejby — potomkom.

 

 

ČASŤ I

(Pomocná)

Revízia a závery

 

1. Z histórie otázky

 

V súčasnosti je väčšina staršej generácie vychovaná tak, aby (nie že, ale aby) pri slove «dialektika» pocítili v duši odpor, a snažili sa presmerovať rozhovor na inú tému, „zapchať ústa“ hovoriacemu alebo opustiť miesto rozhovoru; a ak sa im to nepodarí — tíško si podriemať do konca „politickej besedy“.

Avšak predstavitelia staršej generácie, ak si dajú tú «námahu», predsa len si dokážu spomenúť na formulácie troch zákonov dialektiky, hoci: či sú tie formulácie dobré alebo zlé? ako a za akým účelom by ich mal používať takzvaný «bežný človek» v každodennom živote? alebo či treba radšej používať iné — lepšie — formulácie? — na to väčšina z nich neodpovie, ani keby ich mučili.

Vzhľadom na túto skúsenosť akoby zbytočnosti dialektiky, sformovanú staršími generáciami, mládež, ktorá vyrástla v epoche krachu marxistického systému v ZSSR, je vychovaná „ešte lepšie“: drvivá väčšina z nich ani povrchne nepozná zmysel slova «dialektika».

Možno by na takýto druh neznalosti mali aj právo, ak by tu nebola jedna okolnosť: príliš veľa dnes žijúcich sa nezamýšľa nad svojou osobnou kultúrou pochopenia Života, následkom čoho sa v podstate každý snaží osamote prejsť celú cestu «od opice k Človeku». No už na samom začiatku cesty sú chytení do pavučiny zmätkov, ktorú sami vytvárajú, a následne hynú, pretože ignorovaním minulej skúsenosti ľudstva automaticky vo svojom živote reprodukujú omyly a chyby minulých generácií, čím iba sťažujú životnú situáciu jak pre seba, tak aj pre ďalšie generácie.

Hoci je to smutné, no ak aj ľudí navštívi smrť vo vysokej starobe, tak väčšinu z nich nájde na samom začiatku tejto cesty: buď spiacich, alebo blúdiacich «na vlastnom dvore»...

Takéto sú priebežné závery pokusu prebudovania života spoločnosti na základe filozofie tzv. «dialektického materializmu», ktorého zakladateľom bol K. Marx (1818 — 1883), ktorého meno dalo názov istej, svojho času novej – ako sa mnohým zdá, doktríne prebudovania života spoločnosti. A hoci slová «marxizmus», «marxisti» sa začali používať ešte za jeho života, napriek tomu Marx hovoril, že on sám «marxistom» nie je.

Odmietanie ním samým svojej osobnej príslušnosti k «marxizmu» možno chápať rôzne:

  • aj ako priame poukázanie zakladateľa na to, že väčšina marxistov si neosvojila tie metódy odhalenia vedeckej pravdy a «konšpiračných metód»2, ktoré ovládal samotný K.Marx (a tým skôr, že ho neprevýšili v ich ovládaní), a preto sa nestali hodnými životných ideálov spoločnosti bez parazitizmu menšiny na živote väčšiny (v marxizme sa takáto spoločnosť nazýva komunizmom), prvý raz postavených akoby «na vedeckom základe ich veľkým a geniálnym učiteľom»;

  • aj ako priame poukázanie na to, že samotnému K.Marxovi boli cudzie ideály vykorenenia vykorisťovania človeka človekom, vyhlásené v marxistickej doktríne, ktorá v skutočnosti sledovala a stále sleduje presne opačné ciele, v dôsledku čoho sú jej verní «marxisti» hodní aj samotného «marxizmu», aj pohŕdavého postoja k nim zo strany ich inštruktora na cestu sebaklamu.

V realite dejín bolo pravdivé — t.j. potvrdené dejinami — jedno aj druhé.

* * *

V prácach VP ZSSR bolo už neraz poukazované na dve okolnosti, neoddeliteľne vlastné marxizmu:

PRVÁ. Neužitočnosť pre každodenný život takej filozofie, v ktorej «základná otázka filozofie» je postavená ako «otázka o vzťahu vedomia k bytiu, myslenia k matérii, prírode, ktorú možno skúmať dvojako: po prvé, čo je prvotné — duch alebo príroda3, matéria alebo vedomie — a po druhé, aký vzťah majú vedomosti o svete k samotnému svetu, alebo ináč, či zodpovedá vedomie bytiu, či dokáže verne odrážať svet» (“Filozofický slovník” pod redakciou akademika I.T.Frolova, Moskva, «Politizdat», r. 1981, str. 266).

 

Skutočne, bez akýchkoľvek intelektuálnych úskokov a logických dôkazov je väčšine ľudí na intuitívnej úrovni jasné nasledovné:

  • nezávisle od odpovede na prvú časť otázky: či «prvotný je duch (t.j. Boh) a príroda (výtvor ducha) je druhotná»; alebo «prvotná je príroda a ľudské vedomie je druhotné» — tak nie je v silách človeka zmeniť objektívnu danosť. A odpoveď na otázku: ktorý z dvoch názorov zodpovedá objektívnej realite? — leží mimo oblasť dokazovania prostriedkami akejkoľvek logiky, o čom svedčí aj tisícročný nekončiaci spor logických filozofických škôl „vedeckého“ materializmu a okultizmu („vedeckého“ idealizmu).

  • V druhej časti «základnej otázky» marxisticko-leninskej filozofie je tiež väčšine ľudí bez akýchkoľvek logických úskokov intuitívne jasné, že vedomosti o Svete môžu samotnému Svetu zodpovedať, ale aj mu zodpovedať nemusia. V tých prípadoch, keď ľudia konajú na základe vedomostí, ktoré Svetu zodpovedajú, je ich činnosť úspešná; a ak konajú na základe vedomostí alebo pseudovedomostí (iluzórnych predstáv), ktoré nezodpovedajú životným okolnostiam, tak ich činnosť dosahuje výsledky, ktoré sú horšie než sa očakávalo pred jej začiatkom, až po úplné stroskotanie činnosti, čo môžu sprevádzať aj veľké ľudské obete a prírodné kataklizmy.

 

A preto iba filozofia je schopná dávať odpovede na otázky v reálnom živote: či budú výsledky činnosti horšie, než sa žiadalo pred jej začiatkom? alebo nebudú horšie (t.j. budú presne takými ako sa čaká, alebo dokonca lepšie), než sa žiadalo pred jej začiatkom? — čo má naozaj reálny praktický význam v každodennom živote väčšiny.

Inými slovami, základnou otázkou praktickej užitočnej múdrosti je otázka predvídania následkov (našej činnosti) s detailnosťou dostatočnou pre riadenie ľudskej činnosti (vrátane riadenia okolností) jak osamote, tak aj kolektívne v reálne sa formujúcich životných okolnostiach4.

Analogické názory na základnú otázku životu užitočnej filozofie — ako otázky predvídateľnosti následkov ľudskej činnosti — boli vyslovené aj počas života zakladateľov marxizmu. Takto napríklad anglický etnograf 19. storočia E.B.Tylor (súčasník K.Marxa a F.Engelsa (1820 — 1895)) sa vyjadril o «filozofií histórie v obšírnom zmysle, ako o vysvetlení minulých a predpovedaní budúcich javov vo svete ľudského života na základe všeobecných zákonov5. Existuje aj oveľa skoršie, zmyslom analogické vyjadrenie Napoleona Bonaparte: «Predvídať znamená riadiť».

A toto je aj jediné skutočne rozumné zadanie základnej otázky filozofie, ktoré možno badať v priebehu celej histórie dnešnej civilizácie, minimálne vo forme nehynúceho praktického záujmu k možnostiam predvídať budúcnosť na úrovni od osobnej všednej do celoľudskej, s cieľom zvolenia najlepšieho správania v súčasnosti a dohľadnej perspektíve. A adekvátne tomu:

Metodológia poznania Objektívnej reality, ktorá umožňuje prerobiť množstvo roztrieštených čiastkových faktov do jednoty názorov (potvrdzovaných Životom) o priebehu a perspektívach ľubovoľného procesu vo Vesmíre, vrátane rozvoja ľudskej spoločnosti — je jediná skutočne užitočná filozofia, vzhľadom na unikátnosť Objektívnej reality a mnohostrannosť6 jednej a tej istej Pravdy, spoločnej pre všetkých obyvateľov Vesmíru.

No filozofia dialektického materializmu marxizmu-leninizmu nepatrí do kategórie takýchto filozofií, prakticky užitočných pre vytváranie životnej harmónie.

DRUHÁ okolnosť. Ona nesporne potvrdzuje tú prvú. Politická ekonómia marxizmu je metrologicky nekonzistentná, t.j. nevedecká: operuje takými abstrakciami, ako je «nevyhnutný produkt» a «nadprodukt», «nevyhnutný pracovný čas» a «nadčas». Problém tých, ktorí jej dôverujú nespočíva v tom, že sú to akoby ťažko pochopiteľné abstrakcie. Problém marxistov dôverujúcich marxistickej politekonómii spočíva v tom, že jej vymyslené abstrakcie nemožno jednoznačne spojiť so životom, s riešením praktických úloh7 makro- a mikroekonomického riadenia a regulácie: ak zájdeme na sklad hotovej produkcie ľubovoľnej výrobne alebo pristúpime k dopravníku, tak nie je možné vymedziť, kde sa končí «nevyhnutný» produkt a začína sa «nadprodukt»; ani jedny hodiny neukážu, kedy sa skončil «nevyhnutný» pracovný čas a začína sa «nadčas».

To znamená, že reálna účtovná evidencia a kontrola vedenia hospodárstva nemôžu byť spojené s marxistickou politickou ekonómiou ani na mikro-, ani na makro- úrovniach hospodárstva spoločnosti.

V dôsledku toho je marxistická politická ekonómia (a náležite aj samotný marxizmus) prakticky k ničomu, a v podstate škodlivá vo veci vybudovania skutočného socializmu a komunizmu («socializmus, to je evidencia a kontrola» — jedna z aforistických definícií vyslovených V.I.Leninom), pretože plodí a kultivuje u ľudí nezmyselné predstavy o riadení národného hospodárstva.

Tieto dve neoddeliteľné osobitosti marxizmu priviedli k tomu, že na jeho osnove sa stal nerealizovateľným prechod spoločnosti k takému zriadeniu, v ktorom nemá miesto parazitizmus menšiny na práci a živote väčšiny, a parazitizmus ich všetkých spolu na biosfére Zeme. Tento ideál ešte v časoch pred Marxom dostal názov «komunizmus», «Kráľovstvo Boha na Zemi».

V marxizme je «komunizmus» iba virálnou návnadou, určenou k tomu, aby bolo možné v spoločnosti vytvoriť davy spomedzi zástancov vysokých ideálov, ktoré by komandovali «marxisti»-ezoteristi8. Medzi takýchto «ezoteristov» patrili ak nie aj samotný K.Marx a F.Engels, tak ich kurátori a majitelia, ktorí reálne jednali na základe inej filozofie a inej politickej ekonómii, oveľa spôsobilejšej než filozofia a politická ekonómia verejného marxizmu pre všetkých, no formalizovaná inak9.

* *
*

Hoci tieto hodnotenia boli už skôr vyjadrené v prácach VP ZSSR, je ich však nutné uviesť aj v aktuálnej knihe, pretože pramenia ani nie tak z nami postavenej základnej otázky filozofie (t.j. mnohovariantnej predvídateľnosti následkov činnosti, s cieľom riadenej realizácie najlepšieho zvoleného variantu, spomedzi všetkých odhalených a možných variantov budúcnosti), ako samotné takéto zadanie základnej otázky filozofie pramení z celkovo iného vnímania Života, z iných subjektívno-obrazných predstáv o tom, čo je nazvané «dialektikou Prírody»; z iného chápania «subjektívnej dialektiky», než všetko to, čo je vložené do základov dialektického materializmu marxizmu.

Pritom do analýzy dialektickosti Života ako takého a analýzy prekrútení subjektívno-obrazných predstáv o nej, ako aj chápania dialektiky na základe marxizmu — sme sa v minulosti osobito nepúšťali, priznávajúc tak marxistickému dialektickému materializmu úlohu prvej (v dejinách dnešnej globálnej civilizácie) všetkým dostupnej metodologickej filozofie10, obsahujúcej v sebe v zmiešanej forme s rôznymi hlúposťami aj verziu dialektiky — hoci chybnú a prekrútenú, no predsa len verziu plne funkčnej metódy poznávania objektívnej pravdy a analýzy Života; verziu, ktorá samotná môže byť prehodnotená a ktorú ľudia môžu rozvíjať v potrebnej miere.

Práve v dôsledku tejto opory o metódu poznávania pravdy a analýzy Života dokázal marxizmus vytesniť z kultúry vzdelaných vrstiev (do oblasti prevažne seminárskeho a akademického vzdelávania nových pokolení cirkevných hierarchov) citátovo-dogmatické cirkevné filozofie, vyhýbajúce sa živému mentorstvu Ducha Svätého ohľadom každej pravdy.

Jednako však, zámerne absurdné zadanie hlavnej otázky filozofie v marxizme, neužitočné pre praktickú činnosť, sa stalo prostriedkom, ktorý viac než storočie odvracal väčšinu tých, ktorí sa stretli s marxizmom, od osvojenia si metodológie poznania, bez čoho nemožno zdokonaľovať ani celkovú kultúru zmysluplného života, ani kultúru a metodológiu poznávania pravdy ľuďmi ako základu pre zmysluplný život.

Okrem toho formulácie zákonov dialektiky sú v ňom vytvorené tak, že všetci, ktorí pristupujú k analýze Života cez marxizmus, neanalyzujúc pritom aj samotný marxizmus ako jednu zo zložiek Života (a takí tvorili väčšinu spomedzi tých, ktorí získali vzdelanie v ZSSR), si formujú vo svojej psychike algoritmiku11 autodeštrukcie každej ich činnosti, čo predurčuje k neúspechu všetky (bez výnimky) pokusy spoločnosti tvoriť na základe marxizmu takzvanú «svetlú budúcnosť». V tomto sa prejavila imitačno-provokačná podstata marxizmu.

Zároveň, imitačno-provokačný charakter marxizmu odkrýva možnosť pouvažovať nad tým, ako by sa sformovala história filozofie ak by marxizmus nebol vznikol: inými slovami, či neprekážal tomu aby sa dostatočne prepracovaná metodologická filozofia stala vlastníctvom spoločnosti skôr, než sa to reálne deje dnes; alebo naopak, či príchod marxizmu urýchlil proces zverejnenia metodologickej filozofie (t.j. že sa stala dostupnou pre všetkých), vyvíjajúcej sa «od opaku», t.j. odhaľujúc a prekonávajúc škodlivosť a zvrátenosť marxizmu celkovo a hlavne jeho filozofie.

Ak uznáme, že Všedržiteľ sa nikdy nemýli, v dôsledku čoho dejiny vždy a všade prebiehajú najlepším možnýmvzhľadom na reálnu mravnosť a (odrážajúcu mravnosť) etiku ľudí tvoriacich spoločnosťspôsobom, tak nám zostáva len urobiť záver: marxizmus, pri tej mravnosti a etike, ktorá bola vlastná všetkým ľuďom (bez výnimky) v epoche jeho vzniku, urýchlil proces nadobudnutia ľudstvom všeobecne dostupnej metodologickej filozofie metódou «od opaku»12: t.j. pod tlakom okolností, a nie cestou slobodnej tvorivosti, vyjadrujúcej Ľúbosť k Životu, k ľuďom, prameniacu z hlbín duše samotných ľudí. A tak majiteľom marxizmu, ktorí rozbehli tento imitačno-provokačný projekt s cieľom, aby pridali novú svetskú formu Biblickej doktríne zotročenia všetkých, zostáva len si spomenúť vo vzťahu k sebe na slová Mefistofela z „Fausta“ od J.W.Goethe, ktoré sa stali epigrafom k románu M.A.Bulgakova „Majster a Margaréta“.

«Som časťou tej sily, ktorá chce ustavične zlo, no vždy dobro vykoná»... — pretože sa jej nepodriaďujú kľúčové okolnosti Života.

A teraz môžeme prejsť k samotnej otázke dialektiky a preskúmať jej skomolenia vo filozofii dialektického materializmu marxizmu-leninizmu.

 

-pokračování-

 

2 T.j. metód utajovania pravdy a jej predkladania ako vyložený nezmysel.

3 Ináč povedané, existuje Boh — Tvorca Prírody, Vesmíru? alebo neexistuje, a existujú len výmysly o Ňom?

4 A takéto zadanie základnej otázky prakticky užitočnej filozofie nachádza svoj prejav v široko známom aforizme: «Ak by som poznal talón, už by som žil v Soči». A hoci je v ňom prekrútená vypočítavo-parazitickými sklonmi milovníkov tohto aforizmu a zbavená vedeckej formy, má však oveľa bližšie k praktickým potrebám väčšiny ľudí a je čestnejšia vo všetkých ohľadoch, než zadanie «základnej otázky» marxistickej filozofie, prikrývajúcej snahu o parazitizmus oveľa väčšieho rozsahu, než je pustošenie peňaženiek dovolenkárov na pláži v Soči.

5 Viď jeho knihu „Primitívna kultúra“ (Moskva, r. 1989 — Reedícia ruského vydania z r. 1897 s vyňatím jednej kapitoly, zasvätenej matematickým názorom v primitívnych spoločenstvách).

6 Mnohorozmernosť. Niekedy, keď sa dva čiastkové obrazy pravdy odlišujú, dôvodom môže byť, že u každého ide len o čiastkovú projekciu toho istého objektu na menejrozmerne „plátno“. Rôzne druhy stratovej komprimácie informácie. Napr. ako je to zjednodušene na tomto obrázku: http://s017.radikal.ru/i441/1601/d3/4650c93e8cbd.jpg - pozn. prekl.

7 Aj teória miery a integrálu (matematikov H.L.Lebesgue a T.J.Stieltjes) nie sú ľahko pochopiteľné abstrakcie, napriek tomu sú funkčné a použiteľné pri riešení mnohých praktických úloh, pretože nejde o neopodstatnené výmysly.

8 «Ezoterizmus», «ezoterický» a slová s rovnakým koreňom pochádzajú z gréčtiny a majú význam «vnútorný/interný». V súčasnom sociologickom lexikóne «exoterický» označuje «tajný», «skrytý», «určený výlučne pre zasvätených» (ohľadom náboženských obradov, mystických učení, politických doktrín a pod.).

Opakom «ezoterimu» je «exoterizmus». Slovo «exoterizmus», «exoterický» a iné slová s rovnakým koreňom pochádzajú z gréčtiny a majú význam «vonkajší». V súčasnom sociologickom lexikóne sa slovo «exoterický» používa oveľa zriedkavejšie a označuje «neobsahujúci tajnosti», «určený pre nezasvätených» (ohľadom náboženských obradov, mystických učení, politických doktrín a pod.), pre všetok dav. Objasnenie termínov je dané na základe príslušných článkov vo „Výkladovom slovníku cudzích slov“ pod redakciou L.P.Krysina (Moskva, «Ruský jazyk», r. 1998, str. 811, 814).

Inými slovami, dvojica «ezoterizmus — exoterizmus» predpokladá, že musí existovať učenie (doktrína), určené za účelom širokej propagandy v spoločnosti (to je exoterizmus), a učenie (doktrína) pre «najlepších», «vyvolených» (to je ezoterizmus), utajované pred spoločnosťou pod rôznymi zámienkami. A obe tieto učenia (doktríny) musia byť navzájom zladené tak, aby táto dvojica ako celok zabezpečovala samoriadenie spoločnosti v duchu jednej a tej istej koncepcie, ktorej podstatu však nepoznajú ani «exoteristi», ani «ezoteristi», ale majitelia oboch učení aj ich nositeľov (a tiež tí, ktorí sú svojim videním a chápaním sveta vyššie od «exoterizmu», «ezoterizmu» a ich majiteľov).

9 Viac na túto tému v prácach VP ZSSR „Princípy kádrovej politiky: štátu, «antištátu», spoločenskej iniciatívy“ (SPb, r. 1999), „Príď na pomoc mojej neviere... (O podstate scientológie a dianetiky)“ (SPb, r. 1998).

Menované a aj ďalšie práce VP ZSSR, spomínané v ďalšom texte a poznámkach, sú predstavené na internete na stránke http://www.vodaspb.ru, a sú tiež šírené na CD v zostave Informačnej bázy ohľadom sociológie VP ZSSR. (V SK/CZ verziách ich možno nájsť na stránke http://leva-net.webnode.cz/prace-vp-sssr/knihy/).

10 Všetky filozofické systémy a filozofické kultúry možno zaradiť do jeden z dvoch skupín (ktoré však nemajú nič spoločné s rozdelením na «idealizmus» a «materializmus», kultivovaný „dialektikmi“):

  • Citátovo-dogmatické (v terminológii marxizmu — metafyzické, nedialektické), fungujúce podľa princípu: «vznikol problém? — hľadaj citáty vhodné pre tento prípad u zakladateľov a legitímnych klasikov-pokračovateľov». Takéto sú všetky cirkevné filozofie. A najrozvitejšia a najefektívnejšia vo vzťahu ku konkrétnym cieľom, spomedzi všetkých citátno-dogmatických filozofií obopínajúcich určitú spoločenskú skupinu vcelku, je starozákonný talmudický systém judaizmu, pod mocou ktorého vedie svoju existenciu rabinát a jeho ovečky. Rovnakou citátovo-dogmatickou filozofiou sa stal aj marxizmus ako taký, ku koncu svojej existencie v ZSSR.

  • Metodologické, fungujúce na inom princípe: «vznikol problém? — osvojuj si a zdokonaľuj metódy, ktoré umožnia tebe samému dať si odpoveď na túto i iné otázky, podľa miery vzniku potreby odovedí v priebehu Života»

11 Algoritmus — skomolené Al-Chorezmí — meno perzského matematika zo stredoveku. Jeho menom sa nazýva kontinuálna postupnosť činov, ktorých vyplnenie umožní dosiahnuť určitý cieľ. Algoritmom sa nazýva aj opis takejto postupnosti činov. Samotný algoritmus predstavuje:

  • súhrn informácií, ktoré opisujú charakter premeny vstupného toku informácie v každom bloku algoritmu, a

  • súhrn mier (kritérií), ktoré riadia prenos tokov informácie premieňanej v algoritme od jedného bloku k druhým.

Pod algoritmikou sa rozumie celý súhrn jednotlivých funkčne špecializovaných algoritmov. Spomedzi pojmov patriacich do subkultúry na osnove humanitného vzdelania, je termínom «algoritmus», «algoritmika» významovo najbližší termín «scenár», pričom scenár — mnohovariantný.

12 Alebo aj «od núdze až k cnosti». Jedna vec je oduševnená tvorba, kde sa tiež môžu vyskytnúť chyby a ich riešenie tiež môže predstavovať metódu pokus omyl. To je aktívny prístup. Druhá vec je pasívny prístup, kde človek prehodnotí svoje doterajšie myslenie, správanie, stereotypy až pod nepríjemným tlakom okolností. Avšak bez mravno-etických kritérií nemôže byť ani prvý ani druhý spôsob bez chýb. – pozn. prekl.

 

Diskusní téma: Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty

Asi se budu opakovat

Sio | 29.10.2016

***
"Problém marxistov dôverujúcich marxistickej politekonómii spočíva v tom, že jej vymyslené abstrakcie nemožno jednoznačne spojiť so životom, s riešením praktických úloh7 makro- a mikroekonomického riadenia a regulácie: ak zájdeme na sklad hotovej produkcie ľubovoľnej výrobne alebo pristúpime k dopravníku, tak nie je možné vymedziť, kde sa končí «nevyhnutný» produkt a začína sa «nadprodukt»; ani jedny hodiny neukážu, kedy sa skončil «nevyhnutný» pracovný čas a začína sa «nadčas»."
Tohle jsem tu už viděl tady v různých dílech a místech 100x, je příznačné, že žádný lepší důkaz o chybnosti politekonomie marxismu autoři (VP SSSR) nemají v arzenálu a tak si ho mezi sebou v různých dílech trapně opisují, aniž by přidali něco nového. Vidím v tom příznak duševní malosti.
Navíc je to odvozeno od Stalinova dílka, odkud špatně pochopeno a vytrženo z kontextu je to interpretováno zcela jistě jinak, než to Stalin myslel. Ten se beztak v hrobě obrací.
***
"Problém marxistov dôverujúcich marxistickej politekonómii spočíva v tom, že jej vymyslené abstrakcie nemožno jednoznačne spojiť so životom"
Já si tedy ty "vymyšlené abstrakce" se životem spojit umím a to bez problémů. Naopak zde použitá argumentace, proč se pojmy jako nadhodnota nedají spojit se životen mi připadají jako dětsky naivní, a naprosto udivující od lidí, kteří by měli ovládat DVTŘ. Bohužel. přál bych si, aby to bylo jinak. No, zřejmě moje konceptuální chápání celého problému je lepší, než u některých autorů VP SSSR.

Re: Asi se budu opakovat

jardob | 29.10.2016

Sio, ten problem tu bol za socializmu a je tu aj teraz. Veď ani liberálna demokracia neučí v školách budúcich ekonómov princíp ekonomiky tak ako skutočne funguje. Na základe vysokoškolských vedomostí by sa len ťažko dala riadiť ekonomika štátu z rezortu financii, bez toho aby si človek vypracoval tvorivo sám životaschopnú teóriu alebo sa oprel o poradcov s elitnými znalosťami, ktoré ale nedostali v bežnej škole. Pod riadením ekonomiky ale nemyslím bežné hospodárenie, ale riadenie ekonomických tokov vnútorných aj vonkajších vzhľadom na štát tak, aby sa štát posúval vo svojom rozvoji a nezávislosti, namiesto stagnácie alebo degradačných procesov.
Rovnako aj marxistická politekonómia, hoci dané termíny sa abstraktne so životom spojiť dajú, no nie prakticky. To znamená, že prinajmenšom neposkytujú žiadne praktické makroekonomické vzorce, ktoré by sa dali použiť tými, čo chcú riadiť úrad štátneho plánovania. Tak aj v sovietskom zväze, tí čo riadili štátne plánovanie, marxizmus im návody (ani základ) k tomu ako robiť svoju prácu nedal, preto museli uplatniť buď svoju vlastnú tvorivosť, židovské hermetické know-how, alebo obkukávať zo západu... To že ovládať marxizmus nestačí ak nemáš elitné znalosti, sa perfektne prejavilo v Sovietskom zväze nástupom Jelcinizmu. Svojich pozícii sa chopili namakaní teoretickí ideologovia, no bez praktických a životaschopných znalostí (hlavne tých elitných, ktoré nie sú v marxizme ani bežných školách), a začali sa mizerné 90-te roky na ktoré ľudia dodnes nevedia zabudnúť, lebo to bol obrovský šok...

Re: Re: Asi se budu opakovat

Sio | 30.10.2016

Jardo, problém je někde jinde. Marxistická politekonomie, stejně jako i jiná politekonomie nedává odpovědi na otázku, jak řídit národní hospodářství. To totiž vůbec není úkolem politekonomie. Navíc, marxistická politekonomie řeší analýzu výrobních vztahů a výrobních sil v KAPITALISTICKÉ společnosti, neřeší vůbec ekonomiku socialistického plánovaného hospodářství. Stalin přesně na toto upozorňoval ve svém dílku, pokud si to člověk přečte pořádně, najde to tam.
Je naprosto jasné, pokud je člověk schopen řídit se vlastním selským rozumem, že řízením podniku se zabývá podniková ekonomie, která se skutečně (jaké překvapení) nezabývá pojmy politekonomie jako nadhodnota apod. Její součástí je účetnictví, řízení skladového hospodářství a výrobních toků atd. Tyhle problémy politelkonomie marxismu vskutku neřeší a ani řešit nemá. Chtít to po ní může jen naprostý ignorant.
Stejně tak marxistická politekonomie neřeší problémy spojené s řízením plánovaného hospodářství, myslím tím konkrétní realizaci, třeba jak sestavit pětiletý plán, co všechno je přitom nutno sledovat, jak je nutno provázat práci různých rezortů a podniků, aby nedocházelo k deficitům ale ani duplicitám.
Co řeší politická ekonomie? Dává odpovědi na základní konceptuální otázky jako:
Když se znárodní veškeré výrobní prostředky, čím bude nahrazena hybná motivační síla kapitalistické ekonomiky? Odpověď zní - plánovanou ekonomikou. Je to důležitá otázka, všimněte si, jak právě tohle bylo třeba Klausem napadáno hned v 90-tých letech. Stát je špatný hodpodář, chceme malý stát, privatizace a to například i vodovodů a kanalizací. Výsledky dnes už vidíme.

Re: Re: Re: Asi se budu opakovat

jardob | 31.10.2016

Sio, nešpecializujem sa zatiaľ na ekonomiku, ale môžem sa vyjadriť z politického hľadiska, pretože ekonomika všeobecne, je jedným z globálnych nástrojov riadenia, podobne ako zbrane. Ak sa chce štát ubrániť, musí rozumieť vojenskej vede, musí mať objektívne znalosti o vojenstve na celom svete, vrátane toho ako to fungovalo v minulosti. A nielen štát ale aj bežní ľudia, aby sa predišlo dezinformáciám a vymývaniu mozgov cez médiá. Tak aj ekonomika, najmä dnes, keď je vysoko prepojená globálne, musíš rozumieť jej konceptu, ak ju chceš gramotne používať. Je to vec politická! (politická ekonómia) Vec politickej koncepcie, a teda musí byť aj súčasťou verejnej ideológie.
Kapitalistická ekonomika je len jedno z jej prestrojení ekonomiky. Ak chcel Marx odhaliť podstatu kapitálu a odkryť vykorisťovanie, v poriadku, ale nemal ostať iba pritom.
VP ZSSR zastáva názor že vedomosti patria a musia byť dostupné celej spoločnosti, nesmú patriť iba nejakej uzavretej skupine. Preto vo svojich prácach ktoré sa týkajú ekonomiky vysvetľuje makro aj mikroekonomické princípy a podkladá to matematickými vzorcami. Ty si sa dotkol iba podnikov, a čo makroekonomika? Ak aj nechceli zverejňovať svoje know-how, no minimálne mali učiť pravú podstatu ekonomiky, ako funguje na západe a ako funguje na východe a podložiť to matematicky.

Vieš čo znamená sedliacky rozum? Že každý má svoju múdrosť sám pre seba, nieto teórie, preto sa nevie o múdrosť efektívne podeliť s inými a tak každý musí začínať od nuly... A takýto prístup znamená katastrofu, degradáciu spoločnosti. Kvalitná teória znamená vzdelávanie más, pokrok...
Zakladatelia marxizmu opísali svoj pohľad na problematiku mnohých vedných oborov, no mnohé podstatné detaily zabudli zmieniť, a nechali si ich pre seba a svojich nástupcov... Takže kľúčové informácie neboli sprístupnené všetkým.
VP poukazuje práve na kľúčové chýbajúce alebo chybné časti marxizmu, kvôli tomu, aby ľudstvo nezotrvávalo v davo-"elitarizme" ale aby sa elitou stali všetci.

Re: Re: Re: Re: Asi se budu opakovat

Sio | 01.11.2016

Jardo, v tvé odpovědi je několik témat, ale celkově ve mě budí dojem, že jsi nečetl nebo nepochopil příspěvek, na který reaguješ.
Zkusím to vysvětlit, snad se lépe pochopíme.
>>Tak aj ekonomika, najmä dnes, keď je vysoko prepojená globálne, musíš rozumieť jej konceptu, ak ju chceš gramotne používať. Je to vec politická! (politická ekonómia) Vec politickej koncepcie, a teda musí byť aj súčasťou verejnej ideológie.
<<
***
Samozřejmě, vím, co je to politekonomie a v příspěvku jsem se snažil vysvětlit jaký je rozdíl mezi podnikovou ekonomií a politekonomií. Je něco na mém vysvětlení špatně?
***
>>Kapitalistická ekonomika je len jedno z jej prestrojení ekonomiky. Ak chcel Marx odhaliť podstatu kapitálu a odkryť vykorisťovanie, v poriadku, ale nemal ostať iba pritom.<<
***
Nevím, co znamená, "přestrojení ekonomiky". Z hlediska politekonomie má prostě kapitalistická ekonomika diametrálně rozdílnou koncepci než socialistická, což je vyjádřeno v dílku Stalina jako první zákon kapitalistické a socialistické ekonomiky.
A co měl Marx udělat ještě dalšího? Snad ne vymyslet ekonomické zákony socialismu? V 19. století?
***
>>Ty si sa dotkol iba podnikov, a čo makroekonomika?<<
***
Makroekonomika není tématem článku, proto jsem ji explicitně nezmínil. Nicméně právě koncept plánované ekonomiky vede k reálné makroekonomice socialismu, zde je asi nejsložitějsím úkolem naučit se sestavovat a používat státní plán jako nástroj. A zde již samozřejmě čísla, tabulky, rozpočtové účty, vzorečky a propočty mají své místo, kde o konkrétní řízení makroekonomických procesů. Ale zdůrazňuji. Toto je úkolem makroekonomiky, nikoli politekonomie, čili pojmy jako nadhodnota v makroekonomice nebo podnikové ekonomice může řešit jenom trotl.
***
>>Ak aj nechceli zverejňovať svoje know-how, no minimálne mali učiť pravú podstatu ekonomiky, ako funguje na západe a ako funguje na východe a podložiť to matematicky.<<
***
Z hlediska politekonomie byl rozdíl mezi kapitalistickou a socialistickou ekonomikou vysvětlován vcelku jasně, kdo chtěl, pochopil. Soukromé vlastnictví výrobních prostředků X společenské vlastnictví výrobních prostředků, plánovaná ekonomika X neviditelná ruka trhu ... to vše se normálně vyučovalo a vysvětlovalo.
***
>>Vieš čo znamená sedliacky rozum? Že každý má svoju múdrosť sám pre seba, nieto teórie, preto sa nevie o múdrosť efektívne podeliť s inými a tak každý musí začínať od nuly...<<
***
IMHO selský rozum v obecném pojetí znamená spíše prostou sedláckou logiku nedotčenou školským systémem. Tento přístup má samozřejmě svá omezení, ale zároveň nehrozí, že jeho výsledkem budou nějaké scholastické nesmysly.
***
>>Zakladatelia marxizmu opísali svoj pohľad na problematiku mnohých vedných oborov, no mnohé podstatné detaily zabudli zmieniť, a nechali si ich pre seba a svojich nástupcov... Takže kľúčové informácie neboli sprístupnené všetkým.<<
***
Hmm, to se m nezdá. Které klíčové informace marxismus nezpřístupnil všem? O ničem takovém nevím. Kde na ně VP poukazuje?
***

Re: Asi se budu opakovat

Hox | 31.10.2016

Diskuse na totožné téma tu už proběhla několikrát, například http://leva-net.webnode.cz/products/jidasuv-hrich-20-sjezdu-12/

Re: Asi se budu opakovat

Cico Ciciak | 16.01.2017

"Marxistická politekonomie, stejně jako i jiná politekonomie nedává odpovědi na otázku, jak řídit národní hospodářství. To totiž vůbec není úkolem politekonomie. Navíc, marxistická politekonomie řeší analýzu výrobních vztahů a výrobních sil v KAPITALISTICKÉ společnosti, neřeší vůbec ekonomiku socialistického plánovaného hospodářství."

Marxistická politická ekonómia je vlastne z praktického hľadiska k NIČOMU!
Sám si to napísal!
Nemám ďalšie otázky. :DD

Pomoc

afinabul | 27.10.2016

Teda je to tak ako hovoria titulky?
3:10
https://www.youtube.com/watch?v=-V9yMw_FBxU

Re: Pomoc

afinabul | 27.10.2016

Už netreba, upravili titulok, už to dáva zmysel:
http://afinabul.blog.cz/1610/prezleceni-vojaci

Re: Pomoc

Cico Ciciak | 28.10.2016

Ty asi nebudeš afinabul, ale prečo tu vypisuješ príspevky od veci? Tu je diskusia, kde môžeš písať príspevky aj mimo tému:

http://www.vodaksb.eu/diskuse/mimo-tema/

Přidat nový příspěvek