13.4.2014
příloha DVTR č.7
O-DVTR Príloha 7.doc (38 kB)
R-DVTR Príloha 7.doc (37 kB)
7. MOZAIKA A KALEIDOSKOP
Každý jedinec je časť Vesmíru. Keď chce žiť a fungovať vo Vesmíre a nechce byť zničený (rozdrvený), musí sa správať v súlade s tým, čo prebieha okolo neho. V niečom sa podriadiť priebehu okolnosti a v niečom pôsobiť na priebeh udalostí.
Pre jedinca, ktorý je obdarený rozumom a slobodnou vôlou pre výber línie správania, je to v podstate otázka o informačno-algoritmickom zabezpečení jeho správania sa, odhliadnúc od diktátu automatizmov inštinktov, podmienených reflexov a tradícií kultúry.
Ak chce jedinec konať ozmyslene a cieľavedome (primerane okolnostiam), je nevyhnutné predvídať dôsledky činov ešte predtým, ako bude nejaká činnosť započatá alebo vstúpi do fázy nezvratných následkov. Preto základnou otázkou akejkoľvek prakticky užitočnej filozófie je – otázka o predvídateľnosti následkov.
Umenie dať presnú (definitívnu) odpoveď na túto otázku v reálnych životných okolnostiach, umožňuje z množstva možných variantov budúcnosti vybrať najlepší variant (vylučujúci aj fragmentálnu realizáciu nejakých nepríjemných-neprijateľných variantov) a k jeho realizácii pritiahnúť dostatočné zdroje.
Vo vzťahu k tomu, iba odvádzanie od života, abstraktná filozofia “prázdnych tárajov” si dovoľuje stanoviť nejakú inú „základnú otázku“, vyhýbajúc sa zjavne alebo skryte stanoveniu si základnej otázky o predvídateľnosti, ktorej riešenie musí byť podriadené všetkým iným „otázkam“.
Prakticky, nezávisle od metód, ktoré sa používajú pre prognózovanie (predikciu), sa otázka o predvídateľnosti redukuje na to, aby už v súčasnej dobe bolo nutné získať obrazy objektívne možnej budúcnosti, v jej rôznych variantoch. Ako najpravdepodobnejších, tak aj variantov s mizivo malou pravdepodobnosťou ich „samočinnej“ realizácie.
Pri absencii riadenia, čo je ekvivalentné „spontánnemu (samovoľnému)“ priebehu udalostí, sa realizuje najpravdepodobnejší variant (samozrejme, ak odhady pravdepodobne zvažovaných variantov neobsahujú hrubé chyby). Ak je „spontánny“ priebeh udalosti neprijateľný, tak je nevyhnutné riadenie. Riadenie priebehu (toku) udalosti spôsobilé realizovať varianty objektívne možnej budúcnosti s menšími pravdepodobnosťami „spontánneho“ priebehu, než sú najpravdepodobnejšie varianty. Korelácia (súvzťažnosť) je tu nasledovná: čím je nižší odhad pravdepodobnosti „samovoľnej“ realizácie vybratého variantu, tým vyššia musí byť riadiaca kvalifikácia tých, čo ho chcú realizovať. Pretože, čím je nižšia pravdepodobnosť „samovoľnej“ realizácie variantu, tým musí byť vyššia kvalita riadenia v procese prechodu do vybraného stavu z reálnej súčasnosti.
Toto všetko v kombinácii so znalosťami, ktoré sú vyjadrené za pomoci rôznych druhov jazykov rozvinutých v kultúre a v neformalizovaných návykoch, obnáša v davovo-“elitárnej” spoločnosti predmet vzdelávania nie „pre všetkých“, ale výlučne „pre úzky kruh, ktorého určenie je – riadiť“. V skutočnej ľudskej spoločnosti sa musí to isté – vo svojom najlepšom tvare (forme) – stať majetkom všetkých.
Jadrom tohto všetkého, bez čoho nemožno vykazovať riadiace pôsobenie, je prognostika (prognózovanie, predikcia). Prognostika môže byť výsledkom vlastného modelovania v relatívne vysokofrekvenčných diapazónoch (škálach) trans-formácie (pre-obrazo-vania) in-formácií vo svojom vnútornom svete toku reálnych procesov. Prognostika môže byť poskytnutá aj z rôznych zdrojov zvonku a s týmito zdrojmi môže byť v interakcii ten alebo iný systém(s-troj) psychiky. Môže byť aj syntézou výsledkov modelovania vo vnútornom svete jedinca a prognostiky, ktorú jedinec dostane zvonku.
Keď mimo analýzy necháme proroctvá, zoslané ľuďom Bohom, tak všetká ostatná prognostika – je výsledkom nejakého modelovania priebehu udalostí v zrýchlenom časovom úseku, za predpokladu možnosti vykazovania riadiaceho pôsobenia tých alebo iných subjektov –manažérov (“riadičov”). Celá táto prognostika si vyžaduje model, ktorý obsahuje in-formáciu, ktorá objektívne charakterizuje tie procesy, v súlade s ktorými má jedinec v úmysle „plávať s prúdom“, a tým na tieto procesy vykazovať väčšie riadiace pôsobenie.
Pokiaľ budeme hovoriť o ozmyslenom správaní sa v Objektívnej realite, tak nevyhnutne musí mať každý jedinec svoj vnútorný in-formačný model Objektívnej reality, ktorá je spoločná pre všetkých. A takýto model je vlastný psychike ľubovoľného jedinca. Tento model potom môže byť reprezentovaný ako in-formačné pozadie (hladina) a súbor rôznorodých párov „to“ – „nie to“, ktoré sú poskytované rozlíšením.Rozlíšenie je u každého jedinca počas celého života svojské: ako z dôvodu rozdielu vo veku, spolupatričnosti k tej, či onej generácii, tak aj z dôvodu toho, že každý zaberá v živote unikátne vlastné miesto a ide vlastnou životnou púťou, nesie svoje a po predkoch zdedené problémy, ktoré rieši alebo nerieši a získavá v Rozlíšení novú in-formáciu v binárnom kóde: „to“ - „nie to“.