Vírusy a baktérie - paradigma v myslení

Tento článok opisuje chybný vývoj medicíny od čias Louisa Pasteura. To, proti čomu ortodoxná medicína bojuje všetkými prostriedkami, „zlé“ vírusy a baktérie, sú v skutočnosti zárodky života, ktoré žijú v symbióze s živnou pôdou. Ortodoxná medicína sa tak do značnej miery zameriava proti životu, čo vlastne pojmom „antibiotiká“ aj priznáva.

Moderná priemyselná spoločnosť považuje chorobu za osud. Raz zasiahne jedného, inokedy druhého. Kedysi boli zo zla obviňovaní zlí duchovia a démoni, neskôr sa zrodila myšlienka „nebezpečných chorobných zárodkov“. Odvtedy platí, že vírusy a baktérie prinášajú nákazu a smrť. Medicína sa pridržiava tejto náuky a odmieta klásť ďalšie otázky typu: Čo je choroba? Má vonkajšiu alebo vnútornú príčinu? Hippokrates učil, že choroby sú v nás a vznikajú skrze nás. Túto skutočnosť však medicína stratila z očí. Chce študovať detaily choroby namiesto toho, aby chápala život ako celok. Prišiel čas zmeniť myslenie.

Bádateľ menom Pasteur

Sú ľudia, ktorí nasledujúcim generáciám zanechali svoje meno a povesť. Tak to bolo aj v prípade Louisa Pasteura, ktorý sa narodil v roku 1822 vo francúzskom departemente Jura. Bol to známy vedec. Pasteur odporúčal okrem iného zohrievanie mlieka, s cieľom zabiť zárodky. Na jeho počesť získal tento postup jeho meno: pasterizácia. Čoskoro bola používaná v každej domácnosti. Pasteur si tak získal meno u ľudí, v jeho šľapajach však kráčala aj medicína.

Ako chemik a mikrobiológ sa Pasteur zaoberal najmä baktériami, kvasnými procesmi, chorobami a ich zdolávaním. Prišiel k záveru, že choroby sú spôsobované svojimi pôvodcami. Nebezpečné zárodky striehnu najmä vo vzduchu a môžu organizmus kedykoľvek napadnúť, varoval Pasteur. O pôvode pôvodcov chorôb pritom nevedel uviesť žiadne údaje. „Sú veľmi staré“, domnieval sa.

Choroba je náhoda, učil Pasteur. Človek sa vraj musí proti týmto ranám osudu postaviť na odpor. Nebezpečných pôvodcov treba zdolať všetkými prostriedkami. Na prevenciu odporúčal „ochranné očkovanie“. Pasteur šiel tak ďaleko, že ľudské telo porovnával so sudom piva alebo vína. Nepriateľské zárodky vniknú dnu a spôsobia vo vnútri škodu; úlohou medicíny je zabrániť tomu. Toto Pasteurove učenie našlo súhlas. Bolo treba brániť ľudstvo pred útočiacimi mikróbmi. Choroba tak prestala byť vecou jednotlivca, stal sa z nej predmet politiky. Odvtedy tečú verejné peniaze do medicínskeho výskumu. O život prišli milióny pokusných zvierat. Obetované financie a pokusné zvieratá boli zdôvodňované Pasteurovou teóriou. Účel svätí prostriedky.

A tak sa začala neľútostná vojna proti mikróbom. Nech sa nepriateľ ukázal kdekoľvek, bolo treba ho vyhubiť. Heslom sa stal „boj s infekčnými chorobami“. Boli vyvinuté vakcíny a medikamenty, ktoré boli predávané po celom svete. Vedúcu úlohu vo výskume a v zdolávaní pôvodcov chorôb hrá Pasteurov ústav, založený v roku 1888 – sedem rokov po smrti Pasteura.

Pasteur bol nielen úspešný bádateľ, ale aj obchodník. Preslávila ho však jeho náuka o nebezpečných zárodkoch. Vďaka strachu z mikróbov zažil farmaceutický priemysel nevídaný rozmach. Pasteur bol vyhlásený za „dobrodinca ľudstva“.

Protihráč Béchamp

Pasteur mal súčasníka, ktorý vyvracal jeho náuku. Volal sa Antoine Béchamp. Ako lekár a vedec bol Béchamp jedným z najlepších bádateľov 19. storočia. Béchamp učil v zhode s Hippokratom, že choroby v nás vznikajú skrz nás. Zárodky nevnímal ako niečo oddelené, nepriateľské, prichádzajúce zvonka, ale ako predpoklad všetkého života. Veda v čase Pasteura verila, že život je viazaný na bunku. Keďže bunka sa množí delením, predpokladalo sa, že každá bunka vznikla z inej bunky. Na dve otázky však veda nevedela dať odpoveď: Kde sa vzala prvá bunka a akým spôsobom sa z jednej bunky dokázali vyvinúť rozličné rastlinné, živočíšne a ľudské formy života? Odpoveď na tieto otázky jednoducho nebola.

Béchampove výskumy ukázali cestu zo slepej uličky. Ako prvý zavrhol názor, že bunka je najmenšia živá jednotka. Samotná bunka sa skladá, ako učil, zo živých jednotiek. Samotné stavebné prvky bunky sa skladajú zo živých jednotiek. Tieto stavebné prvky bunky nazval mikrozymy. To znamená: mikroskopicky malé kvasné organizmy. Tie sú zárodkami života. Zárodky života tvoria bunku, nie sú však na ňu viazané.

Zárodky sú najmenšia živá jednotka. Pôsobia vo všetkých oblastiach života. Zabezpečujú kolobeh látok alebo, ako to vyjadril Béchamp: „mikrozymy organizujú hmotu“. Pritom sú stále v pohybe. Tvoria živnú pôdu, z ktorej vychádzajú rozličné formy života, ktoré sa neskôr do nej opäť vracajú. Bez zárodkov žiaden život!

Zárodky života patria k ľudskému organizmu od jeho vzniku až po zánik. Tvoria bunky, zabezpečujú procesy látkovej výmeny a v prípade smrti bunky opäť rozložia. Zárodky vybudujú organizmus, udržiavajú ho a spôsobia jeho rozklad. Keď sa človek „obrátil v prach“, pokračujú v oživovaní zeme. Vznikajú a zanikajú nové formy bytia. Zárodky života sú nesmrteľné.

Béchamp znovu a znovu poukazoval na to, že organizmy nie sú bez zárodkov, ako to tvrdí Pasteur. Zárodky nemajú stály charakter. Nie sú monoformné (majúce jedinú podobu), ale polyformné (majú viaceré podoby). Zárodky sa nesprávajú svojvoľne, ale podľa pravidiel. Ich množenie sa v žiadnom prípade neuskutočňuje „nekontrolovateľne“, ako to dodnes tvrdí medicína v nadväznosti na Pasteura.

Pasteurovu teóriu, podľa ktorej sú určité zárodky už vo svojej pôvodnej podstate nepriateľské a vždy pripravené napadnúť organizmus zo vzduchu, označil Béchamp za monštruóznu. Viedla k domnienke, že choroba je osud. Aj keď sa Béchamp snažil o osvetu zo všetkých síl, svet nemal o jeho poznanie záujem. U cirkvi, štátu a vedy narazil na odmietnutie.

Zdravý svet mikróbov

Kde hmýri život, tam pracujú zárodky. Ich počet je nekonečný. Ich funkcie sú odlišné. Zárodky sa môžu meniť, spájať, opäť rozdeliť a vrátiť do svojej prapôvodnej podoby. Vírusy, baktérie, huby sú rôzne vývojové formy zárodkov. Pritom existuje nespočetné množstvo medzistupňov. Pre smer ich vývoja je rozhodujúca živná pôda. Tak znie učenie Béchampa. Mlieko je živá živná pôda. Pozostáva zo zárodkov. Zárodky sa zmenia na baktérie. O hodinu neskôr sú ich tisíce, o niekoľko hodín desaťtisíce, potom státisíce. Tieto baktérie spôsobia svojim metabolizmom mliečne kvasenie.

Pasteur učil opak. V prirodzenom stave je mlieko bez zárodkov, tvrdil. Zárodky sa podľa neho nachádzajú vo vonkajšom svete a prostredníctvom vzduchu sa dostávajú do potravín. Keď mlieko kysne, mušt kvasí, marmeláda plesnivie, vtedy do nich podľa tvrdenia Pasteura a jeho prívržencov museli nejako preniknúť zárodky, baktérie alebo spóry.

Béchamp nedokázal tento názor prijať. Každá živná pôda, vysvetľoval, pozostáva zo zárodkov. Tie menia živnú pôdu na základe jednoduchej skutočnosti, že prijímajú potravu, trávia ju a vylučujú. Ustavičným zoskupovaním a preskupovaním zárodkov vznikajú nové mikroskopicky malé formácie. Aj ony majú látkovú výmenu a schopnosť, rozmnožovať sa a zmeniť.

...

pokr. na auria.sk/blog/virusy-a-bakterie-paradigma-v-mysleni