Projev Igora Sečina na Euroasijském ekonomickém fóru 29.10.2021 (Verona,Itálie)

Igor Sečin vystúpil s hlavným prejavom na osobitnom zasadnutí 14. eurázijského ekonomického fóra vo Verone
 https://www.rosneft.ru/press/news/item/208243/
 https://www.youtube.com/watch?v=VKoLrHMj_JM 

Igor Sečin, výkonný riaditeľ spoločnosti Rosnefť, vystúpil s hlavným prejavom na osobitnom zasadnutí
 "Spoľahlivá energia a globálna energetická transformácia" na XIV. eurázijskom ekonomickom fóre vo Verone v Taliansku.

Na podujatí sa zúčastnili
aj Gerhard Schroeder, bývalý nemecký kancelár a predseda predstavenstva spoločnosti Rosneft,
Mohammed bin Abdul Rahman Al Thani, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Kataru, Hardeep Puri,
minister ropného priemyslu a zemného plynu Indie, Bernard Mooney, výkonný riaditeľ spoločnosti BP, Jeremy Weir,
predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Trafigura Predseda OGCI Oil & Gas Climate Initiative Robert Dudley,
bývalý generálny riaditeľ Glencore Ivan Glasenberg, prezident Conceive Eurasia a predseda predstavenstva Banca Intesa Antonio Fallico,
predseda a generálny riaditeľ Baker Hughes Lorenzo Simonelli, senior viceprezident ExxonMobil Neil Chapman, a
ko aj ďalší členovia podnikateľskej komunity, politici, odborníci a analytici.

OBDOBIE NEISTOTY

Vo svojej prezentácii s názvom "Potreba štrukturálnych zmien v ekonomike a budúcnosť energetiky" šéf spoločnosti Rosneft
predstavil podrobnú analýzu globálnej ekonomickej situácie, pričom zdôraznil obdobie neistoty v dôsledku zložitej epidemiologickej situácie.
Podľa Sečina je pandémia naďalej kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje svetové hospodárstvo: napriek veľkému úsiliu sa zatiaľ nepodarilo
vytvoriť kolektívnu imunitu a nové nebezpečné kmene koronavírusu predbiehajú očkovanie.

"Zatiaľ neexistujú univerzálne riešenia pandemických problémov, môžu nás čakať nové kmene a choroby.
Vstúpili sme do novej éry, v ktorej lepšia diagnostika, nahromadené poznatky a moderné klinické prístupy umožňujú identifikovať viac ako 1 200 nových ochorení ročne.
Žiaľ, zatiaľ nevieme odpovedať na otázku, ktoré z nich predstavujú najväčšie riziko pre budúcnosť ľudstva," povedal Igor Sečin.

Podľa jeho názoru by sa ekologické energetické spoločnosti nemali starať ani tak o rýchly rast kapitalizácie prostredníctvom zvyšovania cien pre spotrebiteľov,
ale skôr o zabezpečenie dôslednej energetickej transformácie, ktorá nevytvára šoky pre hospodárstvo a spotrebiteľov.
Ukázalo sa, že globálne dodávateľské reťazce vrátane námornej, železničnej, cestnej a leteckej dopravy nie sú pripravené na prudký nárast ponuky a dopytu.
"Narušené sú nielen dodávky hotových výrobkov, ale aj surovín, čo dobre ilustruje nedávna situácia s tankerom,
ktorý zablokoval Suezský prieplav," povedal Sečin.

Moderný priemyselný model, ktorý znamená prácu v pohybe s minimálnymi zásobami, kde suroviny alebo tovar prijatý od dodávateľov
 ide priamo do výroby, znižuje náklady. Využívanie tohto modelu však výrazne posilňuje vzájomné hospodárske vzťahy,
v dôsledku čoho sa do popredia dostáva význam spoľahlivej infraštruktúry, uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Rosneft.

Význam zásob sa dobre ukázal v súčasnej plynovej kríze v Európe. V dôsledku nedostatku dlhodobých
kontraktov boli zásobníky plynu naplnené len na 75 % v porovnaní s 10-ročnou historickou úrovňou 90 %.
Vzhľadom na rastúci dopyt viedla obmedzená schopnosť alternatívnej výroby zabezpečiť stabilné dodávky elektrickej energie nielen v zime,
 ale aj v letných a jesenných obdobiach, ktoré sú priaznivejšie pre počasie, k rekordným cenám plynu.

Dlhodobé zmluvy zabezpečujú určitú stabilitu trhu s plynom, ale nezaručujú jeho úplnú stabilitu, keďže spotové dodávky
sa vyvíjajú v rámci krátkodobých zmlúv, uviedol šéf Rosnefti. Napríklad objem dodávok skvapalneného zemného plynu na základe dlhodobých zmlúv
 s Katarom nebol schopný pokryť rastúci dopyt. Zároveň sa nenaplnili ani nádeje Európy na spotové dodávky LNG z USA.

"Pozíciu Európy navyše komplikuje rast čínskej ekonomiky, ktorá aj v krízovom roku 2020 vzrástla o 2,3 % a na konci tohto roka dosiahne 8 %,
zatiaľ čo ekonomika eurozóny porastie o 5 %. Rýchle hospodárske oživenie a rast Číny viedli k rastúcemu dopytu
po všetkých druhoch energetických zdrojov: spotreba ropy sa v tomto roku zvýši približne o 10 % v porovnaní s minulým rokom
 a dopyt po plyne vzrastie o 7-8 %," povedal Sečin.

Uviedol, že Rusko zo svojej strany pomáha riešiť krízu v čo najväčšej miere tým, že zabezpečuje stabilitu dodávok plynu do Európy.
Naša krajina si vždy plní všetky svoje zmluvné záväzky v plnom rozsahu.

"Napriek súčasnej politizácii energetických otázok zostáva Rusko najdôležitejším a najspoľahlivejším dodávateľom plynu do Európy
a my musíme nielen udržať, ale aj posilniť mosty priateľstva a porozumenia," povedal Sečin.

INTEGRÁLNY PRÍSTUP

Igor Sečin poznamenal, že súčasná plynová kríza potvrdzuje jeho názor, ktorý opakovane vyslovil v predchádzajúcich rokoch,
o krehkosti rovnováhy na trhoch s energiou a rizikách spojených s vynútenou energetickou transformáciou a odrádzaním od konvenčnej energie.
 Dodal, že kríza sa už začala šíriť aj do iných odvetví.

Prídel energie v Číne, ktorá zabezpečuje až 90 % svetovej produkcie horčíka, viedol k prudkému poklesu výroby tohto kovu.
Nedostatok horčíka, ktorý sa používa pri výrobe hliníkových zliatin, ohrozuje automobilový priemysel a mnohé ďalšie odvetvia,
v ktorých sa tieto zliatiny vo veľkej miere používajú, vrátane výroby mikročipov.

"V dôsledku toho si výrobcovia čipov vyberajú zákazníkov, ktorým budú dodávať výrobky, podľa vlastného uváženia, čím preberajú neprimeranú
funkciu regulácie trhu. A keďže mikročipy sú dnes súčasťou takmer každej technológie, od automobilov až po zubné kefky,
bez preháňania možno povedať, že určujú smerovanie globálnej ekonomiky ako celku," povedal Sečin.

"Všetky tieto faktory nás nútia znovu sa zamyslieť nad obmedzeniami existujúceho modelu kapitalizmu, o ktorých nedávno hovoril ruský prezident
 Vladimir Vladimirovič Putin - všetky sťažujú hľadanie riešení dnešných výziev," povedal generálny riaditeľ spoločnosti Rosneft.

Aby sa kríza nerozšírila do svetového hospodárstva, je dôležité zabezpečiť koordináciu medzi regulačnými orgánmi a dodávateľmi,
ako aj spotrebiteľmi, ktorých dopyt určuje hospodársky rast. Hlavné svetové burzy, ako sú New York, Londýn a Šanghaj,
ktoré sú registračnými centrami pre väčšinu transakcií, by mohli registrovať aj dlhodobé zmluvy na dodávky energie,
čím by pomohli vyvážiť trhy, povedal Sečin.

"Prioritou globálneho hospodárskeho rozvoja by mal byť integrálny prístup so zameraním na zvýšenie príspevku kľúčových odvetví,
medzi ktoré patria energetika, nové materiály, informačné technológie, elektronika, farmaceutický priemysel, poľnohospodárstvo, doprava a logistika," povedal šéf Rosnefti.

BEZPEČNOSŤ DODÁVOK

Dôležitá je podľa neho aj otázka technologickej realizovateľnosti energetickej transformácie. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje,
e do roku 2050 ešte nebude pripravená na zavedenie približne polovica technológií potrebných na dosiahnutie cieľov nízkouhlíkového rozvoja.
Medzitým sa na trhu zvyšuje konkurencia v oblasti financovania: zelená energia je čoraz viac dotovaná, čo skresľuje jej reálnu mieru návratnosti,
ktorá je stále pomerne nízka. "To vedie k rozvoju nového typu dotovaných odvetví, ktoré pohlcujú zdroje z iných sektorov
a bránia uplatňovaniu zásad voľnej hospodárskej súťaže," povedal Igor Sečin.

Na realizáciu energetickej transformácie sa musí zmeniť štruktúra svetového hospodárstva, povedal šéf Rosnefti.
"Prechod na energetiku by mal byť synchronizovaný so zabezpečením energetických zdrojov, spoľahlivými dodávkami kovov a iných materiálov,
vývojom technológií, ako aj s prispôsobením správania spotrebiteľov. Bez toho bude základná koncepcia, ktorá sa odráža v samotnom slove
"transformácia" ako časový vývojový proces, neuskutočniteľná," povedal šéf Rosnefti.

"Energetická transformácia by nemala byť samoúčelná, jej prioritou by mala byť spoľahlivosť dodávok energie," zhrnul Igor Sečin.

DÔSLEDKY PRE HOSPODÁRSTVO

Chybné rozhodnutia v oblasti klimatickej politiky môžu mať vážne negatívne dôsledky pre celé globálne hospodárstvo
 spoločnosť, povedal šéf Rosnefti. "V tejto súvislosti sa čoraz silnejšie ozývajú hlasy, aby sa investície do ropy a plynu stiahli.
Zdá sa, že v niektorých prípadoch zástancovia skorého odchodu od fosílnych palív ignorujú riziká hroziacej nerovnováhy na trhu," povedal.

Šéf Rosnefti pripomenul rozhodnutie holandského súdu v Haagu, ktorý nariadil spoločnosti Shell znížiť emisie viac, ako je jej stratégia.
Spoločnosť bola obvinená z "nevhodného verejného správania" a porušovania ľudských práv. Sečin uviedol, že súd sa musel odvolať na ľudské práva,
pretože objektívne nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru o tom, do akej miery je spoločnosť zodpovedná za globálnu zmenu klímy.

"Ako úplne správne poznamenal prezident Ruskej federácie V. V. Putin, "ak rozhodnutia (o znižovaní emisií skleníkových plynov) prijímajú ľudia,
ktorí sú odborne úplne nepripravení, prudké nárasty na svetových trhoch sú nevyhnutné," povedal šéf Rosnefti.
Sečin sa domnieva, že riziko nových žalôb tohto druhu je pomerne vysoké. "Ohrozené sú nielen ropné a plynárenské spoločnosti, ale aj banky a investori,
ktorým môže byť skutočne zakázané investovať do ropy a plynu," povedal šéf najväčšej ruskej ropnej spoločnosti. - Okrem ekonomického systému súradníc
sa tak zavádza alternatívny systém založený na klimatickom tlaku a dokonca vydieraní, ktorý vylučuje základný princíp ekonomickej efektívnosti.
Ignoruje sociálnu zodpovednosť účastníkov trhu, od ktorej do veľkej miery závisí blahobyt ľudí vo všeobecnosti.

Igor Sečin vo svojom prejave položil otázku - aký je skutočný účel súdnych procesov, ktoré ničia právo obchodných spoločností,
a tým porušujú vlastníctvo akcionárov k výsledkom ich investícií? "Čelíme úplne novým metódam tlaku akcionárov a aktivistov na spoločnosti,
keď niektorí akcionári síce formálne konajú podľa pravidiel práva obchodných spoločností, ale presadzujú vlastnú politiku,
čím zhoršujú postavenie investorov, partnerov, zamestnancov a klientov. Táto situácia si vyžaduje ďalšiu právnu analýzu
a vypracovanie ochranných opatrení," uviedol.

Sečin tiež uviedol, že od začiatku tohto roka bol celý svet svedkom prudkého nárastu cien plynu v Európe, a to najmä v dôsledku prílišnej dôvery
v spoľahlivosť alternatívnej výroby. Posledný vývoj však ukazuje, že stabilita veternej energie sa preceňuje, uviedol šéf Rosneftu.
Klimatológovia odhadujú, že sila vetra v Európe bola v septembri a októbri tohto roka o 15 % nižšia ako v minulosti.

"Prílišná dôvera v spoľahlivosť výroby veternej energie bola jedným z dôvodov, ktoré viedli k nedostatočnému uskladneniu plynu.
Až s blížiacou sa zimou začali naši európski partneri vážne uvažovať o rizikách, o skutočnej nepripravenosti výroby energie z obnoviteľných zdrojov
(pri súčasnom stupni technologického rozvoja) na zabezpečenie stabilných dodávok energie. To všetko viedlo k rekordným cenám plynu,
ktoré od začiatku tohto roka vzrástli päťnásobne a teraz ohrozujú dlhodobé oživenie európskeho hospodárstva," povedal Igor Sečin.

K zhoršeniu situácie prispelo nesprávne nastavenie výrobných kapacít obnoviteľných zdrojov a nedostatok voľných kapacít spolu so zrýchleným
postupným vyraďovaním konvenčnej energie. Svoju úlohu zohrali aj "molekuly slobody", ktoré so sebou priniesol americký LNG
 ktoré veľmi vyzdvihovala predchádzajúca americká administratíva. Hoci USA sľubujú, že výrazne zvýšia dodávky plynu do Európy,
v skutočnosti ich zvyšujú predovšetkým úplne iným smerom - do Ázie a Tichomoria, zdôraznil Sečin.
V dôsledku toho dosiahla cena plynu v Európe v ekvivalente ropy 200 dolárov za barel, čo je viac ako dvojnásobok ceny ropy," dodal.

Spoločnosti Citi a Goldman Sachs odhadli, že mimoriadne vysoké ceny zemného plynu by mohli vytvoriť dodatočný dopyt po rope v objeme až 1 milión barelov denne,
 čo by vyvolalo nerovnováhu podobnú plynu a ďalej by "rozohrialo" ceny ropy.

"Aj pod tlakom klimatických aktivistov sa postupne ukončujú spoločné projekty s medzinárodnými spoločnosťami,
čo núti veľké spoločnosti obmedziť investície do ropy a plynu a presmerovať ich do obnoviteľných zdrojov energie.
Práve klimatická agenda teraz vytvára tlak na globálny trh s ropou a zemným plynom," povedal Igor Sečin.

"Je potrebné spravodlivo posúdiť riziká, ktoré predstavuje upustenie od ropy, ako aj nízkouhlíkovej výroby plynu a využívania uhlia.
Nútený návrat k uhliu na zabezpečenie stability výroby elektrickej energie nás núti prehodnotiť nielen čas,
le aj potrebu deklarovaného úplného opustenia konvenčnej výroby," povedal.

VPLYV NÍZKOUHLÍKOVEJ ENERGIE NA KLÍMU

Igor Sečin vo svojej správe poskytol aj podrobnú analýzu existujúcich plánov na dekarbonizáciu svetového hospodárstva.
"V prvom rade si musíme odpovedať na otázku, aké problémy sa snažíme vyriešiť zrýchlenou energetickou transformáciou?
A pomôžu nízkouhlíkové riešenia skutočne zabezpečiť energiu pre budúce generácie?" vyzval šéf Rosnefti.

Poukázal na to, že odpoveď na otázku, ktorý energetický sektor by sa mal považovať za "zelený" alebo "nízkouhlíkový", je stále nejednoznačná.
Pripomenul, že po havárii v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011, ku ktorej došlo v dôsledku konštrukčných chýb, sa
v dôsledku negatívnej verejnej mienky zvýšili požiadavky na úplné zrušenie jadrovej energie, a to aj napriek technickým zlepšeniam
v konštrukcii jadrových elektrární a zvýšeným ochranným opatreniam.
V dôsledku toho sa v roku 2020 výroba jadrovej energie v Spojenom kráľovstve znížila o 27 % v porovnaní s rokom 2011, zatiaľ
 čo v Nemecku bol pokles 41 %. Dokonca aj vo Francúzsku, kde jadrová energia predstavuje dve tretiny výroby elektriny, klesla jej výroba o 20 %.

Plynová kríza v roku 2021 medzitým prinútila viaceré európske krajiny prehodnotiť svoje nízkouhlíkové ciele.
Napríklad začiatkom októbra vyzvalo 10 krajín Európskej únie Európsku komisiu, aby na podnet Francúzska uznala jadrovú energiu za nízkouhlíkovú.
Zároveň treba vziať do úvahy, že jadrové palivo je potrebné aj likvidovať, čo je nákladnejšie a vyžaduje si to špeciálne technológie,
keďže environmentálne riziká sú tu oveľa vážnejšie, povedal Sečin.

"Je potrebné mať komplexný prístup k hodnoteniu bezpečnosti energetických zdrojov pre ľudí a životné prostredie v celom procesnom reťazci.
 Napríklad v prípade vodíka, ktorý je považovaný za sľubné "zelené" palivo budúcnosti, netreba zabúdať,
že jeho výbušnosť spôsobila množstvo nehôd v jadrovej energetike a chemickom priemysle," povedal generálny riaditeľ spoločnosti Rosneft.

Zástancovia dekarbonizácie neberú do úvahy ďalšie faktory, ktoré bránia realizácii ich myšlienok.
Vážnym problémom je nárast cien materiálov potrebných na prechod na energetiku. Igor Sečin pripomenul, že rozvoj technológií obnoviteľných
zdrojov energie pomohol znížiť výrobné náklady, čím sa snaží konkurovať konvenčnej energii. V súčasnej situácii by sa tento trend mohol obrátiť.

"V porovnaní s predkrízovou úrovňou v roku 2019 sa cena polysilikónu, kľúčovej suroviny na výrobu solárnych panelov, zvýšila štvornásobne.
Od začiatku roka 2019 sa viac ako zdvojnásobili aj ceny mangánu, lítia a prvku vzácnych zemín neodýmu, ktorý je potrebný pre batérie," povedal Sečin.

Emisie z ťažby a spracovania kovov na nízkouhlíkovú energiu pritom nie sú v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja.
"Výroba kovov a iných materiálov potrebných pre nízkouhlíkovú energetiku je často sprevádzaná vysokými emisiami uhlíka
počas ich ťažby a spracovania," povedal šéf Rosnefti.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry sú emisie skleníkových plynov pri výrobe lítia trikrát vyššie ako emisie pri tavení ocele.
Nikel a hliník sú 7 až 8-krát škodlivejšie ako oceľ a kovy vzácnych zemín sú 50-krát škodlivejšie ako oceľ.
Na to, aby sme mohli svetu dodávať takéto dôležité kovy, je potrebné vyvinúť zdroje s horšími vlastnosťami. V dôsledku toho Medzinárodná energetická agentúra odhaduje,
že emisie skleníkových plynov z výroby lítia môžu byť pri budúcich projektoch 3 až 4-krát vyššie
ako pri súčasných projektoch a 6-krát vyššie pri budúcich projektoch výroby niklu.

Zástancovia urýchlenej energetickej transformácie, ktorí sa zasadzujú za väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie,
ignorujú taký dôležitý aspekt, ako je odpisovanie zariadení a ich následná likvidácia. "Nie je tajomstvom,
e v povedomí verejnosti je rozvoj obnoviteľných zdrojov energie vnímaný ako jednorazová investícia do ekologického zdroja energie,
ktorý môže slúžiť veľmi dlho - 40-60 rokov, ako tradičné energetické zariadenia, alebo ešte dlhšie.
V skutočnosti je však životnosť veterných elektrární len približne 20 rokov," povedal Igor Sečin.

Vzhľadom na to, že výroba veternej energie sa začala pomerne intenzívne rozširovať začiatkom roka 2000, je už potrebné vymeniť
vtedy inštalované veterné turbíny. Lopatky veterných turbín sa nerecyklujú, ale plnia skládky. Špinavé dedičstvo zelenej energie,
ktoré ľudstvo zanecháva budúcim generáciám, rýchlo narastá.

Ak v roku 2020 bolo potrebné recyklovať približne 40 tisíc ton vyradených lopatiek na celom svete, do roku 2025 sa ich počet zvýši na 100 tisíc ton ročne
 a s ďalším rozširovaním výroby veternej energie a koncom životnosti predtým uvedených zariadení do prevádzky sa bude ďalej zvyšovať.
"Podobné problémy vznikajú aj v prípade solárnych panelov, ktorých skutočná životnosť je oveľa kratšia ako 30 rokov, ktoré očakáva priemysel,"
povedal generálny riaditeľ spoločnosti Rosneft. V roku 2035 sa bude recyklovať 2,6-krát viac panelov ako sa predá nových.
Vzhľadom na vysoký obsah ťažkých kovov sú solárne panely toxické a vyžadujú si špecializovanú recykláciu,
ktorá je 10 až 30-krát drahšia ako ich uloženie na skládku.

"Všetky tieto skutočnosti by mali zástancov energetickej transformácie prinútiť zamyslieť sa nad skutočným
vplyvom nízkouhlíkovej energie na prírodu a klímu a nad tým, či sa takáto energia môže stať skutočne čistou a "zelenou"," povedal Igor Sečin.

ENERGETICKÝ PRECHOD JE MOŽNÝ

Šéf spoločnosti Rosnefť uviedol, že energetická transformácia je možná len vtedy, ak dodávky energie zostanú stabilné a budú sa vyvíjať
nové materiály a technológie. Pripomenul, že viera klimatických aktivistov v neobmedzené možnosti obnoviteľných zdrojov energie zatiaľ
nie je podložená spoľahlivými technológiami. "Je potrebný výskum a hľadanie nových, menej energeticky náročných a toxických materiálov,
ktoré by sa mohli použiť na výrobu a skladovanie energie a nahradiť tak súčasné materiály," povedal Sečin.
Okrem toho nútenie spoločností, aby sa stiahli z projektov ťažby ropy a zemného plynu, nerieši problém znižovania emisií.
"Dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutrality si nevyžaduje úplné ukončenie ťažby nielen ropy a plynu, ale aj uhlia," povedal.

Vývoj nových materiálov už podľa neho nie je len otázkou energetiky, ale oveľa vážnejšou otázkou zmeny štruktúry hospodárstva.
"V skutočnosti, napriek rôznym plánom na dosiahnutie uhlíkovej neutrality, bez seriózneho vývoja nových technológií a materiálov
zostane energetická transformácia len nesplneným snom," povedal šéf Rosnefti.

Pripomenul, že Medzinárodná energetická agentúra zverejnila vysokoprofilovú nízkouhlíkovú prognózu, podľa ktorej sa má do roku 2050
dosiahnuť uhlíková neutralita a už teraz sa majú zastaviť investície do nových projektov v oblasti ropy a zemného plynu.
"Ale aj podľa tejto prognózy budú konvenčné zdroje energie v roku 2050 kumulatívne pokrývať 39 % globálneho dopytu," povedal Sečin.

Šéf Rosnefti sa domnieva, že jedným z kľúčových faktorov rastu globálneho dopytu po rope bude z dlhodobého hľadiska India.
Podľa prognózy indického ministerstva pre ropu a plyn sa spotreba ropy v Indii do roku 2050 zdvojnásobí (na 452 mil. ton alebo 9 mil. barelov denne).
Ropa bude predstavovať 1/5 (22 %) spotreby energie v krajine.

"Teraz je potrebné prijať rozhodnutia, ktoré zabezpečia uspokojenie budúceho dopytu. V opačnom prípade budeme čeliť novej eskalácii nedostatku a rastu cien,"
zdôraznil Igor Sečin.
Šéf spoločnosti Rosneft uviedol, že ďalším významným faktorom pri znižovaní emisií uhlíka by mohla byť zmena správania spotrebiteľov.
Podľa IEA by to umožnilo znížiť emisie uhlíka o 2 miliardy ton už v roku 2030. To by sa dalo dosiahnuť najmä nahradením leteckej dopravy
kratšej ako jedna hodina inými druhmi dopravy, znížením rýchlosti automobilov o 7 km/h, prácou na diaľku z domu a inými podobnými opatreniami.

Klimatické tlaky už majú negatívny vplyv na energetický sektor. Zatiaľ čo popredné svetové ropné a plynárenské spoločnosti investovali
v rokoch 2011 až 2015 do prieskumu v priemere 16 miliárd USD ročne, výdavky na obnovu zásob uhľovodíkov sa v minulom roku znížili trojnásobne na 5 miliárd USD.
V dôsledku toho sa miera obnovy svetových zásob ropy a zemného plynu znižuje už štvrtý rok po sebe a riziko nedostatku dodávok je už zapracované do cien,
čo negatívne ovplyvňuje príjmy európskych a svetových spotrebiteľov, uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Rosneft.
Vzhľadom na neistotu týkajúcu sa dlhodobého dopytu a cien ropy podľa neho značný počet ropných a plynárenských spoločností neplánuje zvýšiť investície.
"V dôsledku toho budú celosvetové investície do projektov v oblasti ropy a zemného plynu v roku 2021 dvakrát nižšie ako v roku 2014.
Vzhľadom na pokles produkcie na existujúcich poliach sú potrebné investície do rozvoja nových rezerv. Na základe súčasných trendov realizácie projektov
by kumulovaný deficit investícií potrebných na uspokojenie dopytu po rope mohol v rokoch 2021-2025 predstavovať 135 miliárd USD," povedal Igor Sečin.

Ak investície zostanú na súčasnej úrovni, do roku 2030 dosiahne kumulovaný deficit podľa JP Morgan 600 miliárd USD. Nedostatočné investície
už predstavujú riziko pre stabilitu dlhodobej ponuky ropy a dopytu po zemnom plyne.
"Energetická transformácia by nemala byť založená na požiadavkách klimatických aktivistov, ale na skutočných ekonomických zákonitostiach,
ktoré zabezpečia návratnosť investícií a dlhodobý rast hodnoty pri súčasnom uspokojení dopytu po energii a znížení emisií," povedal Igor Sečin.

KTO BUDE MAŤ PROSPECH Z ENERGETICKEJ TRANSFORMÁCIE

"Súčasné trendy smerujúce k prerozdeleniu úloh na nízkouhlíkovom trhu majú strategický význam. Je však dôležité, aby kroky vlád v
 rámci energetickej transformácie nevytvárali len súčasné konkurenčné výhody, ale aj príležitosti na budúcu dominanciu na energetickom trhu," povedal Sečin.

Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že prechod na energetiku a s ním spojený rast dopytu po elektrických vozidlách
v nasledujúcich 20 rokoch zvýši dopyt po lítiu 133-násobne, po kobalte 33-násobne a po nikli 30-násobne.

Rastúci dopyt po kovoch vzácnych zemín a farebných kovoch nesúvisí len s batériami, ale aj s ďalšími komponentmi pre elektromobily, uviedol šéf spoločnosti Rosneft.
 Magnety zo zliatiny neodýmu sa používajú v motoroch elektromobilov, ktoré umožňujú najdlhší dojazd na jedno nabitie.
Dopyt po tomto kove rastie a cena oxidu neodymitého sa za posledný rok zvýšila o 90 %.
"Medzitým sa výroba neodymových magnetov takmer celá nachádza v Číne, čo môže v niektorých krajinách vyvolať obavy z rastúcej ekonomickej závislosti,"
povedal Igor Sečin. To podľa neho núti jednotlivé spoločnosti aj celé krajiny, aby si uvedomili potrebu vybudovať vlastné bezpečné dodávateľské reťazce, pokiaľ ide o kovy.

Šéf Rosneftu pripomenul, že v júni tohto roka zverejnila americká administratíva správu, v ktorej musela priznať,
že ekonomika prehráva v konkurencii s Európskou úniou pri vytváraní stimulov na vytváranie stabilných dodávateľských reťazcov
a lokalizáciu výroby elektromobilov a batérií a s Taiwanom a ďalšími krajinami APR pri vytváraní stimulov na rozvoj výroby polovodičov.
"Je možné, že na zabezpečenie zaručeného prístupu k týmto zdrojom sa USA opäť uchýlia k nástrojom politického nátlaku," povedal šéf Rosnefti.

Tohtoročná plynová kríza jasne ukázala, ako môže nedostatok jedného energetického zdroja ovplyvniť ceny a rovnováhu celého energetického sektora,
uviedol Igor Sečin.Podľa neho odrádzanie od konvenčnej energie vedie k zníženiu investícií potrebných na udržanie úrovne výroby konvenčnej energie,
čo spôsobí jej nedostatok a ešte väčší nárast cien.

"Aby sa svetové hospodárstvo nedostalo do takejto energetickej "inflačnej špirály", je potrebné, aby boli prístupy k zmene globálneho energetického mixu premyslené,"
hovorí šéf Rosnefti.
Vysoké ceny energií určite spomalia hospodársky rast a éra relatívne nízkych cien energií, ktorá trvala takmer 100 rokov
a bola hlavným stimulom pre svetové hospodárstvo, sa podľa neho možno končí.

"Globalizácia viedla k rozsiahlym zmenám, ktoré sa dotýkajú všetkých krajín, a nové trendy vyspelých krajín ovplyvňujú krajiny tretieho sveta, ktorých obyvateľstvo,
zbavené základných zdrojov energie, je ohrozené chorobami a smrťou," povedal Igor Sečin.

Poznamenal, že rozvinuté krajiny, ktoré v predchádzajúcich desaťročiach budovali svoju prosperitu na lacnej energii z fosílnych palív,
teraz účinne bránia rozvojovým krajinám v tom istom a nútia ich prejsť na drahú alternatívnu výrobu energie, čo len prehlbuje sociálnu nerovnosť.
"Bolo by nespravodlivé, keby najväčší spotrebitelia energie a kovov naďalej vyvíjali tlak na rozvojové krajiny s ich obrovským prírodným potenciálom," povedal šéf Rosnefti.
Domnieva sa, že drahšie úvery pre rozvojové krajiny a ďalšie obmedzenia, ktoré sa na ne často vzťahujú, brzdia ich schopnosť rozvíjať sa a
vedú k vyšším záväzkom a menšiemu počtu nástrojov na realizáciu energetickej transformácie. "To zvyšuje riziko, že rozvojové krajiny zostanú
v energetickej a hospodárskej chudobe," povedal Igor Sečin.

Šéf spoločnosti Rosneft vyzval, aby sa už teraz prijali rozhodnutia presahujúce horizont roku 2050 a pripravili sa na širšie zmeny spojené s prechodom na energetiku,
 pretože aj keď sa do roku 2050 podarí dosiahnuť ciele uhlíkovej neutrality, ľudstvo bude musieť čeliť jej zmenám.

"Vízia hospodárstva budúcnosti nám umožní primerane formovať energiu budúcnosti. Náklady a úsilie na vytvorenie takejto energie však musia
byť primerane rozdelené medzi výrobcov a spotrebiteľov energie," zdôraznil Igor Sečin.

REAKCIA NA KLIMATICKÉ VÝZVY

Podľa Sečina plynová kríza opäť jasne ukázala, že energetika a hospodárstvo sú zložité a komplexné, že mnohé zavedené systémy sú krehké
a že mnohé nové technológie ešte nie sú dostatočne vyvinuté, aby sa na ne dalo bezpečne spoľahnúť.
"Preto by som chcel ešte raz zdôrazniť, že proces energetickej transformácie musí byť vyvážený, ekonomicky motivovaný a sociálne zodpovedný," povedal Sečin.

Podľa jeho názoru musí svetové spoločenstvo vypracovať jednotný prístup ku globálnemu problému klímy a stimulovať vývoj a zdieľanie technológií na znižovanie emisií
namiesto hľadania vinníkov a jednostranných protekcionistických opatrení, ktoré prehlbujú už aj tak veľké rozdiely v energetickej bezpečnosti
medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami. "Napriek absolútnej dôležitosti riešenia environmentálnych problémov sa zodpovednosť
za emisie skleníkových plynov často (a nesprávne!) kladie na výrobcov primárnej energie a nie na znečisťujúce priemyselné odvetvia," povedal
generálny riaditeľ spoločnosti Rosnefť.

Podľa Igora Sečina je zároveň dôležité, aby pokračujúca podpora "zelenej" energie nenahrádzala jej skutočnú ekonomickú efektívnosť a zohľadňovala emisie
v celom reťazci - od výroby kovov až po recykláciu zariadení veterných a solárnych elektrární, batérií a elektrických vozidiel.

"Iba primeraná rovnováha medzi konvenčnou a obnoviteľnou energiou môže zabezpečiť udržateľný dlhodobý rast svetového hospodárstva.
Som presvedčený, že všetci aktéri v globálnom energetickom priemysle musia konštruktívne pracovať na znižovaní svojej uhlíkovej stopy,
na vyváženom a profesionálnom prístupe k transformácii energetiky, na zlepšovaní environmentálnych parametrov a na zabezpečení nielen
spoľahlivosti, ale aj flexibility pri zásobovaní spotrebiteľov energetickými zdrojmi," povedal.

Antropogénne vplyvy vyplývajú nielen zo spaľovania fosílnych palív, ale napríklad aj z rozširovania poľnohospodárstva, chovu zvierat a ďalších faktorov.
Okrem toho celosvetové emisie spôsobené lesnými požiarmi predstavujú približne 8 miliárd ton ekvivalentu CO2 ročne, čo je porovnateľné s emisiami celého priemyslu.

"V tejto súvislosti Rusko venuje osobitnú pozornosť zalesňovaniu, pričom ročne zalesní približne milión hektárov. Je to obzvlášť dôležité vzhľadom na to,
že krajina má obrovský potenciál pre prirodzenú absorpciu emisií uhlíka. Rusko už teraz významne prispieva k pohlcovaniu oxidu uhličitého
z ekosystémov vrátane lesov, v ktorých sa odhaduje 2,5 miliardy ton oxidu uhličitého ročne," povedal Sečin.
Podľa Sečina má Rusko značný potenciál na kompenzáciu prostredníctvom kapacity na ukladanie uhlíka vo vyčerpaných ložiskách ropy
a plynu a v soľných formáciách. Podľa odborníkov z odvetvia je potenciál geologického ukladania približne 1,7 bilióna ton CO2.

Uplatňovanie takýchto kompenzačných opatrení zvažuje spoločnosť Rosnefť v rámci svojho plánu riadenia emisií oxidu uhličitého do roku 2020 a do roku 2035.
V tomto pláne sú stanovené ambiciózne ciele v oblasti dekarbonizácie: spoločnosť sa zaväzuje znížiť intenzitu emisií v ťažobnom reťazci o 30 %,
zabrániť vzniku 20 miliónov ton emisií skleníkových plynov, znížiť intenzitu emisií metánu a zabezpečiť nulové rutinné spaľovanie súvisiaceho plynu.

"Rosnefť tiež aktívne zvyšuje ťažbu svojho najčistejšieho fosílneho paliva, zemného plynu. Podľa Sečina plánuje spoločnosť zvýšiť svoj podiel
na výrobe na viac ako 25 %. Rosnefť v súčasnosti realizuje program využitia pridruženého plynu, vyvíja ekologické motorové palivá
a sieť na nabíjanie elektromobilov na svojich čerpacích staniciach.

Igor Sečin uviedol, že spoločnosť v súčasnosti pripravuje novú stratégiu, ktorej hlavnými prioritami bude prispôsobenie sa výzvam
energetickej transformácie a integrácia zelenej agendy do podnikania.

Úsilie spoločnosti v tejto oblasti nezostalo nepovšimnuté ani dnes: Rosnefť sa umiestňuje na popredných miestach vo viacerých špecializovaných ratingoch renomovaných medzinárodných agentúr a naďalej ich zlepšuje. Výkonnosť spoločnosti uznávajú aj jej akcionári. Celkový výnos akcionárov spoločnosti sa za posledných 5 rokov takmer zdvojnásobil (rast 90,9 %), zatiaľ čo v prípade popredných svetových ropných a plynárenských spoločností bol tento ukazovateľ päťkrát nižší a dosahoval približne 20 %.

Spoločnosť Rosneft za posledné tri roky zvýšila svoju energetickú účinnosť o 15 %, čo pomohlo zabrániť emisiám vo výške 4 miliónov ton ekvivalentu CO2.
Ukazovatele energetickej náročnosti spoločnosti sú o 40 % nižšie ako ukazovatele niektorých najväčších svetových ropných spoločností.
Podľa Igora Sečina v roku 2020 presiahli ekologické investície Rosnefti 580 miliónov dolárov a emisie sa znížili o 14 %. Spoločnosť tiež každoročne
vysádza mladé stromčeky, aby tak čelila klimatickým zmenám. V roku 2021 už počet vysadených stromov prekročil 9,3 milióna.
Podľa Igora Sečina spoločnosť Rosnefť zároveň vynakladá maximálne úsilie na zabezpečenie stabilných dodávok uhľovodíkov a Vostok Oil
 je na tento účel najdôležitejším projektom. Použitie moderných environmentálnych technológií od fázy vŕtania až po špecializovanú konštrukciu
ropovodov a tankerov, ktoré budú ropu vyvážať, zabezpečí, že projekt bude mať o 75 % nižšiu uhlíkovú stopu ako iné veľké nové ropné projekty na celom svete.

"Energetické projekty sú kapitálovo náročné a dlhodobé bez ohľadu na to, aké energetické zdroje sa vyvíjajú. A rozhodnutia, ktoré urobíme teraz,
určia budúcnosť globálnej energetiky na ďalšie desaťročia," zhrnul Igor Sečin.

Gerhard Schroeder, bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko a predseda predstavenstva spoločnosti Rosneft, sa vo svojom vystúpení
zameral na príčiny súčasnej energetickej krízy. Podľa neho bolo kľúčovým faktorom krízy oživenie hospodárstva po Covide 19, po pozastavení ťažby,
keď sa výrazne znížili dodávky plynu. "Vzhľadom na pomerne teplú zimu sa zároveň minulú zimu dlhšie využívali skladovacie rezervy.
Do zásobníkov plynu teda neboli dodané žiadne dodatočné dodávky. To viedlo k zvýšeniu cien v lete a následne k zvýšeniu dopytu," povedal.

Plyn z USA, ktorý sa ponúka ako lacná alternatíva k dodávkam potrubím, však v súčasnosti nie je na európskom trhu dostupný - do Číny
a iných ázijských krajín sa dodáva za vyššie ceny. To je hlavný faktor, ktorý stojí za rastom cien plynu na celom svete, zdôraznil Gerhard Schröder.

"Vzhľadom na tieto skutočnosti sa vynára otázka: prečo z globálnej energetickej krízy obviňujeme len Rusko? Nie sú tu náznaky konkurencie medzi USA a Ruskom?
Samozrejme, že je. Európania by chceli začať rozumný dialóg s dodávateľskými krajinami. Čo je v stávke? Bezpečné a spoľahlivé dodávky energie doma," povedal.

Schröder je presvedčený, že energetickú transformáciu možno v nadchádzajúcich rokoch dosiahnuť len prostredníctvom zvýšeného využívania zemného plynu.
 "Medzinárodná energetická bezpečnosť závisí od rozvoja hospodárskych väzieb a je zabezpečená dlhodobými zmluvnými záväzkami,
ktoré sa v posledných rokoch ukázali ako spoľahlivé," uzavrel.

Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Kataru Mohammed bin Abdul Rahman Al Thani vo svojom prejave zdôraznil, že je dôležité uvedomiť si,
že energetická transformácia nie je možná v priebehu niekoľkých rokov a vyžaduje si značné investície. Podľa neho sa dopyt po energii bude neustále zvyšovať,
keď sa rozvinuté ekonomiky zotavia z pandémie koronavírusu. "Videli sme, že investície do energetického sektora klesli.
Zároveň pokračuje rast populácie a ekonomiky v rozvojových krajinách sa zrýchľujú. V tejto súvislosti sa domnievame, že energetická kríza bude určite dlhodobejšia," dodal Al Thani.

Indický minister pre ropu a zemný plyn Hardeep Puri súhlasil s Igorom Sečinom, že energetika sa stala veľmi dôležitým aspektom
národnej bezpečnosti krajín, najmä v dnešnej nestabilnej situácii na trhoch.

"Vysoké ceny energií ovplyvňujú ekonomické rozhodnutia. Vysoké ceny zvyšujú neistotu, negatívne ovplyvňujú hospodárske oživenie
a predovšetkým narúšajú tempo energetickej transformácie. Takéto nestabilné prostredie nie je výhodné ani pre vyrábajúce, ani pre spotrebujúce krajiny.
Preto je potrebné sa týmito javmi zaoberať, kým sa cena ropy neudrží na udržateľnej úrovni. Dovtedy to veľmi tvrdo zasiahne vyhliadky na oživenie
svetového hospodárstva," povedal Puri.

Povedal, že India je za energetickú spravodlivosť na všetkých globálnych platformách.
"Už sme povedali: aby sme uspokojili rastúci dopyt v krajine, musíme preskúmať všetky možnosti dodávok,
ktoré sú udržateľné, bezpečné a cenovo dostupné. India a Eurázijská hospodárska únia úzko spolupracujú.
Jednou z hlavných oblastí spolupráce je spolupráca v oblasti energetiky. Máme záujem ďalej rozširovať našu spoluprácu," dodal.

Výkonný riaditeľ spoločnosti bp Bernard Mooney vo svojom vystúpení podporil stanovisko šéfa spoločnosti Rosneft a poznamenal,
že pri transformácii odvetvia je potrebné mať na pamäti spoľahlivosť energetického systému. "A v tomto smere plánujeme pracovať.
Už dnes investujeme do veľkého počtu nových projektov a v najbližších rokoch sa v Rusku začnú realizovať nové projekty.
To nám umožňuje vyplácať akcionárom dividendy vo výške 4 miliárd USD ročne," dodal Looney.

Hovoril aj o práci britskej spoločnosti v oblasti dekarbonizácie. Podľa Looneyho spoločnosť bp v súčasnosti aktívne investuje do vodíkových,
veterných a iných pokročilých technológií. "A chcel by som povedať, že to nemôžeme urobiť sami. Preto sa spoliehame na partnerov.
A jedným z našich najväčších partnerov je spoločnosť Rosneft, ktorá má úžasných ľudí s úžasnými zdrojmi a ambíciami.
A myslím si, že táto spoločnosť pod vedením Igora Ivanoviča úspešne napreduje," povedal.

Dopyt po fosílnych palivách je v súčasnosti pomerne vysoký, približne 80 %, povedal bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Glencore Ivan Glasenberg.
"Zaznamenávame však aj dopyt po obnoviteľných zdrojoch energie. Musíme určiť, ako skombinujeme konvenčnú a obnoviteľnú energiu
a ako tento dopyt zosúladíme so súčasnou úrovňou ponuky na komoditných trhoch," povedal. Glasenberg pripomenul,

že v budúcnosti sa očakáva niekoľkonásobný nárast produkcie kovov - medi, niklu, kobaltu a ďalších, čo ovplyvní ceny na komoditných trhoch.

Bývalý šéf spoločnosti Glencore uviedol, že nemožno len tak zastaviť ťažbu a vývoz uhlia. "Musíme naplánovať, aký zdroj energie nahradí uhlie.
Nemôžeme sa spoliehať na to, že sa svet nejako zorganizuje sám. Toto nie sú hračky. Ak podporujeme obnoviteľné zdroje energie,
musíme dôkladne naplánovať, ako nahradíme jeden zdroj iným. Nulové emisie sú nádherný cieľ. Je to však len cieľ.
Nestačí len stanoviť ciele, musíme pochopiť, ako ich dosiahneme," uzavrel.

"Takáto investícia, ktorú dnes Rosnefť realizuje, má obrovský význam. Realizácia projektu Vostok Oil má zásadný význam pre budúcnosť
svetovej energetiky, pretože nám umožní zabezpečiť včasnú a potrebnú ťažbu plynu a ropy na ďalšie roky," uviedol vo vyhlásení Jeremy Weir,
výkonný riaditeľ spoločnosti Trafigura. Podľa jeho slov sa celosvetové hospodárske zotavovanie po pandémii zrýchľuje, čo znamená,
že rastie dopyt po všetkých prírodných zdrojoch. Výzvou pre dodávateľov je udržať krok s rastúcim dopytom. T
omu však môže brániť chronický nedostatok investícií v kľúčových odvetviach. "Žiaľ, ide o dlhodobý trend.
Napriek rastúcemu dopytu sme svedkami postupného ukončovania investícií. Táto situácia nie je v ropnom a plynárenskom sektore ojedinelá.
Ak sa pozrieme na kovy, aj tam je medzera. Napríklad v prípade kobaltu je rozdiel medzi výrobou a dopytom najmenej 15 %," povedal Weir.

Podľa jeho názoru je jedným z faktorov, ktoré brzdia financovanie projektov, tlak na investorov, aby znížili svoju podporu projektov využívajúcich fosílne palivá.
"Musíme nájsť spôsob, ktorý nám, zodpovedným výrobcom, umožní zabezpečiť stabilitu dodávok energie.
Pretože bez toho riskujeme stratu nášho súčasného environmentálneho a sociálneho postavenia.
V tejto otázke zohráva kľúčovú úlohu vláda. Je potrebné zvýšiť dôveryhodnosť a istotu regulácie a zabezpečiť dlhodobú fiškálnu stabilitu a investície do infraštruktúry,"
zhrnul šéf Trafigury.

Podľa Roberta Dudleyho, predsedu Iniciatívy OGCI pre ropu a plyn v oblasti klímy, "súčasný energetický systém môže byť veľmi zraniteľný".
"Prechod na energetiku bude nákladný a nebude lacný. Zároveň je potrebné zachovať určitú mieru flexibility," domnieva sa.
Prechod na zemný plyn, ktorý navrhujú niektorí odborníci, však nemôže byť univerzálnym riešením,
je presvedčený Robert Dudley - mohol by sa využiť ako zdroj energie pre rozvoj vodíkových technológií.

"Chcel by som povedať, že som optimista, čo sa týka budúcnosti. Ropný a plynárenský priemysel sa za posledné desaťročia veľmi zmenil,
 objavili sa nové zdroje, ktoré sa teraz rozdeľujú inak. Myslím si, že ak budeme konať spoločne - spotrebitelia, výrobcovia a vlády - dosiahneme úspech," uzavrel.
Lorenzo Simonelli, výkonný riaditeľ spoločnosti Baker Hughes, hovoril o potrebe vývoja technológií na zníženie uhlíkovej stopy.
Vo svojom prejave uviedol úspechy spoločnosti Baker Hughes v tejto oblasti. "Musíme naďalej investovať do digitálnych technológií,
hľadať nové modely na vytváranie zliatin vrátane kovov. Okrem toho by som rád uviedol skvelý príklad: počas pandémie sme vypracovali štúdiu
 uskutočniteľnosti technológie diaľkového ovládania zariadení, ktorá funguje bez prítomnosti personálu na mieste."

Podľa Simonelliho sú veľmi sľubné aj vodíkové projekty. "Musíme pochopiť, ako to môžeme rozvíjať. My ako high-tech spoločnosť b
udeme prítomní a budeme sa podieľať na tejto práci a poskytovať technológie, ktoré umožnia nášmu ekosystému spoločne uskutočniť tento energetický prechod," zhrnul.

Bankový sektor by mal byť aktívny pri financovaní nízkouhlíkových technológií, povedal Antonio Fallico,
predseda Združenia za lepšiu Euráziu a predseda predstavenstva Banca Intesa. Podľa neho celkové investície do tzv. zelených dlhopisov už presiahli 1 bilión eur. "
Ako finančná inštitúcia musíme mať vyvážený, ale zároveň ekologický prístup k vlastným investíciám," dodal. Fallico
tiež poznamenal, že ruské energetické portfólio je jedným z najčistejších na svete.

Neil Chapman, senior viceprezident spoločnosti ExxonMobil, pripomenul, že jeho spoločnosť sa zaoberá ťažbou a spracovaním uhľovodíkov už 130 rokov.
"Toto je naša hlavná činnosť a ešte dlho ňou zostane, hoci, samozrejme, prechádzame určitým technologickým vývojom. Chápeme, o čo sa svet usiluje,
 ale nie je jasné, ako tieto ciele dosiahnuť," povedal.

Pri zavádzaní nových technológií je podľa neho dôležité mať na pamäti existujúce odvetvia, ako je napríklad ťažba a rafinácia ropy a zemného plynu.
"Sme presvedčení, že musíme pracovať na tom, aby sme spotrebiteľom dodávali lacnú energiu s nízkym vplyvom na životné prostredie," povedal.
O to sa teraz snažíme," povedal.

viz také

Ekologie jako zbraň neokolonializmu kolektivního Západu (na okraj summitu v Glasgow)
https://kob-forum.eu/2021/11/02/ekologie-jako-zbran-neokolonializmu-kolektivniho-zapadu-na-okraj-summitu-v-glasgow/