Problematika obeživa

Nie som zástancom energoinvariantu, ale tentoraz chcem na túto problematiku posvietiť z iného uhľa.

Čo sa deje na planéte Zem?

Prirodzené pozemské systémy a v podstate celý vesmír, používa energiu na zmenu usporiadania hmoty podľa nejakého kľúča a pri spätnej premene hmoty uskladnená energia sa získa naspäť pričom môže dojsť ku kvalitatívnej zmene energie (plne to súhlasí s princípom MIM). V podstate tu máme tu cyklický dej poháňaný v podstate jednosmerným dejom a podobnosť s Carnotovým cyklom nie je čisto náhodná, pretože sa to cele deje v rámci určitého systému. Biosféra je v podstate postavená na tomto princípe, producenti zoberú časť energie (konverzia málokedy je na 100% lebo aj chod systému vyžaduje nejakú energiu) a vybuduje si svoje telo, príde primárny konzument zje časť či celého producenta, časť hmoty sa použije na vybudovanie tela konzumenta a časť (tú väčšiu) cez rôzne procesy na chod svojho organizmu pričom vzniknuté vedľajšie produkty (často s nižšou energiou) a nestráviteľné zbytky vylúčia a tak poskytnú potrebné zdroje pre mineralizátorov, primárny konzument pričom často sa stane potravou pre sekundárneho konzumenta a tento proces potom sa opakuje, následne sekundárny sa stane obeťou terciárneho atď pričom celý tento proces sa môže opakovať nespočetnekrát pričom človek ako biologický druh je súčasťou tohto cyklu.

Ekonomika imituje práve tento prirodzený proces a to dosť mizerne, lebo cyklus hmoty je často neuzavretý (nerecykluje sa všetko vo vnútri ekonomiky teda často vznikajú negatívne externality) a v podstate sme odkázaný na energiu uväznenú v hmote ako zemný plyn, ropa, uhlie, štiepne materiály, baterky a môžeme sem rátať aj veternú a vodnú energiu (ich kinetickú energiu využívame tisícročia) ktorá poháňa naše ná-stroje.

Ako do toho zapadajú komoditné meny a energoinvariant?

Celé tisícročia sme používali komoditné meny napr. v starovekom Ríme to bol dobytok (od toho názov pecua), v Číne dosť dlho to bola ryža o ostatné obilniny, niekedy to bol čaj, hodváb, perla, kakaový bôb, kukurica, železný prút atď väčšinou to skončilo vždy pri zlate a striebre ako medzinárodné platidlo a často aj vnútroštátne platidlo. Dôvody boli 2:

-ako energetický zdroj sa vždy používalo niečo miestne ako napr. palivové drevo, vietor, voda, ľudská a zvieracia sila;

-komodity sa dajú uchopiť ale energia (teda práca ná-strojov), ktorá vykonala zmenu sa uchopiť nedá.

Samozrejme každý ekonomický systém bol nastavený tak, aby tá ľudská práca vrátane ná-strojov uspokojil aspoň 3 základné potreby t.j. šatenie, jedlo a bývanie a v podstate sa to pokračoval až do 90. rokoch 20. storočia keď sa naplno prejavili deštrukčné tendencie davo-elitárnej koncepcie.

Čo ale prinieslo 19. a 20. storočie?

Používanie uhlia, svietiplynu, veľrybieho oleja, petroleja (ropy a jej produktov) a elektriny. Pričom došlo nielen k rozvoju centralizovaných distribučných sietí ale aj k ich masívnemu použitiu u civilného obyvateľstva, hlavne čo sa týka elektrickej energie. Keďže sme odkázaný na hmotné nosiče energií ktoré sa využívajú hlavne na výrobu elektrickej energie, ktorá sa často zužitkuje v domácnostiach na ekonomicky neproduktívne činnosti. Takže sa vynára niekoľko otázok, ktoré dúfam odštartujú diskusiu:

Ako zarátať do nákupu energetických nosičov spotrebu domácností?

Nepostaví energoinvariant krajiny s energetickými zdrojmi a tranzitné krajiny do ešte silnejšieho postavenia?

Ako zabezpečiť aby bolo odpovedajúce množstvo obeživa, keď vieme, že elektrická energia sa spotrebováva ale obeživo zostáva v ekonomike (nikam sa nevytráca)?

Nebolo by lepšie používať komoditné meny od začiatku ako invariant (či lokálny alebo globálny) keď vieme, že existujú prakticky nevyčerpateľné zdroje energie a môžu sa na verejnosti kedykoľvek objaviť (a tým pádom, energoinvariant sa stane prežitkom)? Lebo energiu by sme mohli generovať v nekonečnom množstve, no suroviny sú obmedzené (prinajmenšom na vesmír).

S pozdravom

Oracle