jardob
Cieľ svätí prostriedky? alebo prostriedky svätia cieľ? V tomto neplatí jedno alebo druhé, pretože ide o dve veci, ktoré sú rovnako dôležité:
- ak si v živote zvolíme zlý cieľ a osobne pritom nikomu vedome fyzicky ani citovo neublížime, tak náš život sa bude uberať zlým smerom. A k ublíženiu aj tak nakoniec príde, lebo nežijeme vo vzduchoprázdne, ale všetko čo tvoríme, vytvára odozvu, a niektoré sa šíria pomaly, niektoré rýchlo. Tie čo sa šíria pomaly, obyčajne zasiahnu nakoniec väčší počet ľudí.
- ak si zvolíme dobrý cieľ, ale budeme za ním kráčať agresívne („trhať fialky dynamitom“), tak narobíme viac škody ako úžitku, a cieľ sa bude približovať veľmi veľmi pomaly a zrejme dlho sa z neho tešiť nebudeme pre „opičie labky“.
Realizovanie cieľa (dobrého alebo zlého) nedobrými prostriedkami obyčajne hodnotíme ako agresiu. Aj procesy realizované miernymi prostriedkami, ktoré majú dobrý alebo zlý cieľ, ale ten nie vždy vieme odhadnúť, majú zrejme svoj názov, ale žiadny mi nenapadá, aspoň nie jednoslovný… (možno „riadenie“)
Pokiaľ ide o agresiu, je to podobné ako s ľadovcom, viditeľná je len malá časť, zvyšok je ukrytý pod povrchom. Ak sa pozrieme na 6 priorít zovšeobecnených prostriedkov riadenia, tak tým plávajúcim viditeľným vrcholčekom na hladine je práve posledná 6. priorita, t.j. fyzická silová agresia (zbraňami, alebo aj „papučami“ či päsťami). To je čosi, čo si všimneme hneď, a je to tak výrazné, že sme schopný aj odhadnúť cieľ agresora, ktorý útočí fyzicky.
Ďalšie hladiny agresie sú čoraz menej viditeľné, a menej tlačia na psychiku. Pretože intenzita ich pôsobenia klesá, je nutný dlhší čas ich pôsobenia, aby sa stihli rozšíriť na väčší počet ľudí a pôsobiť. Čím je záškodníctvo prostriedkov menej viditeľné, tým sa ľahšie šíria na potencionálne obeťe a tie sa im menej bránia, ba dokonca ich často považujú za prejavené dobro, láskavosť. Kým zistia, že šlo o podvod, prejde veľa času a bude už neskoro, sú v pasci.
Každé telo je plné sily, kým je zdravé… Preto ďalší spôsob vedenia vojny, ktorá beží v „čase mieru“ je útok na zdravie človeka. Chorý vojak je slabý vojak. Sú rôzne prostriedky ako nenápadne podlomiť zdravie celých národov, prípadne poškodiť genetiku, aby sa rodili menej zdravé a výkonné generácie. Cez prísady v jedlách, liekoch, nápojoch, škodlivinách vo vzduchu, radiácii po rôznych jadrových výbuchoch, alkohol, drogy, cigarety, ale aj konzumný spôsob života, ktorý robí z človeka závisláka na jedle, sexe a mnohom ďalšom, čo podlamuje jeho vôľu, a robí z neho slabocha, a prináša civilizačné choroby. Anglicko malo svoj záškodnícky dôvod, prečo pestovalo v kolonizovanej Indii ópium, a vozilo ho do preľudnenej Číny, pričom peniaze neboli ten hlavný dôvod. To sú prostriedky 5. priority (prostriedky genocídy)
Každé spoločenstvo, ktorého samoriadenie sa stáva zložitejším, tak prechádza na nejaký ekonomický systém a nerealizuje len výmenný obchod. Ekonomika ponúka veľa takmer neviditeľných spôsobov, ako postupne zotročiť iné národy. Podvodníckych trikov môže byť vypracovaných veľa, ale kľúčovú zložku tu hrá úrok. Kým telocvik a zdravá výživa ešte mnohým ľuďom dačo hovoria (ak neberiem do úvahy sofistikované zbrane a jedy), tak problematika ekonomiky je pre väčšinu španielska dedina, najmä keď ide o zložitejšie ekonomické systémy. K tomu sa pridávajú ešte stále nové a nové pojmy a cudzie slová, čo prehľadnosti nepomáha. Rodia sa pseudoekonomické teórie, pseudoekonómovia, pseudoekonomická veda a vzdelávanie, a je zabezpečené vykorisťovanie inej krajiny rukami jej vlastných „elít“ a obyvateľov. Takzvané kryptokolónie. To sú prostriedky 4. priority (ekonomickej).
Sú veci, ktoré dokážu odolať peniazom, zlatu, diamantom… A to sú idey, ciele života. Dobre motivovaný človek, pre vznešený cieľ dokáže položiť aj život, nie to aby sa nechal kúpiť. Ale motivácia nemusí smerovať len k vznešeným cieľom, ale aj do slepých uličiek, ktorých je nespočetné množstvo. Problém je, že človek celým srdcom veriaci v klamnú ideu bude na ňu lanáriť aj iných ľudí, a ak je pre niekoho autoritou, môže byť v tom úspešný, ak zafunguje dôvera voči nemu. Motivovaný človek môže takto dobrovoľne strkať hlavu do ekonomickej slučky, veriac že kráča k prosperite, bude slepo veriť že jed je liek, že vojna je humanitárna… Klamlivá idea sa nemusí ujať u človeka, ktorý sa už poučil a je opatrný, viac rozmýšľa a overuje si veci. No naivnosť a lenivosť premýšľať je živnou pôdou pre ideových agresorov. Existujú aj skutočne vznešené idey ale aj pseudoidey, ktoré sa tvária vznešene, a tie môžu viesť do slepých uličiek, patria sem rôzne pseudofilozofie, pseudonáboženstvá, systematická práca médií, ale aj technológia, na ktorej sa človek stáva doslova závislý (chráni sa ňou pred Prírodou), stáva sa ľudským kultom a rozvíja sa smerom, ktorý dostáva Planétu i ľudstvo do problémov. Toto sú prostriedky 3. priority (ideologickej)
Ideológie, filozofie, náboženstvá, technológie a rôzne masové činné aktivity myslenia — sa agregujú do celkov na úrovni kolektívneho nevedomia a vytvárajú egregory. Sú to psychické entity, ktoré majú svoju algoritmiku (mentalitu), je to čosi ako server na ktorý je sieťovo napojených veľa PC (fanúšikov nejakého myšlienkového smeru). Napojení jednotlivci ho jednak dobíjajú, ale aj čerpajú z neho podvedome rôzne informácie a typ správania. Z neho pramenia také fenomény ako davová psychóza, fanatizmus, posadnutosť. No sú aj životu prospešné egregory, ktoré ľuďom pomáhajú a sú životne dôležité (egregor ľudstva, prírodné egregory atď.). Keďže egregory vytvárajú psychickú závislosť svojich pripojených, slepú dôveru a tvrdohlavosť, tak sú aj prvkom silnej zotrvačnosti sociálnych javov napriek dejinami. Dostať sa hromadne spod vplyvu egregora (vo veľkom merítku) môže trvať celé storočia. Aj pre jednotlivca to nie je ľahké, ale s pomocou iného človeka, alebo zásahom osudu, sa môže spamätať. No v štatisticky veľkom merítku to trvá zvyčajne ako jav dlho. Náboženské kulty prežili tisícročia a stále majú prívržencov, technologický kult trvá dlho, športové kulty a mnohé iné. Vytvorenie a riadenie takýchto masových egregoriálnych javov, vo veľkom predurčuje podobu dejín na dlhé storočia a tisícročia, a robí správanie más veľmi predvídateľným, čo je výhodné z hľadiska riadenia a manipulácie davu. Dejiny sa opakujú nielen preto, lebo sú egregoriálne podmienené a majú zotrvačnosť, ale aj preto, lebo ich obsah býva manipulátormi systematicky ničený a prekrúcaný. Tým pádom masy nie sú schopné sa poučiť z minulých chýb a dostať sa spod vplyvu egregoru s falošnou ideou. Toto sú prostriedky 2. priority (chronologická a egregoriálno-matričná)
Falošné dejiny a nedostatok relevantných informácií veľmi pomáhajú hlavne u detí a mladej generácie získať dojem, že život je len súhra náhod a udalostí, ktoré spolu nijako nesúvisia. Rozbitý pohľad na svet je o to ľahší, ak ľudí vychovávajú vo falošnej viere v ateizmus alebo v bohov, ktorých stvorila ľudská myseľ (egregory), no Bohom nie sú. Tým sa rozvracia aj skutočný ušľachtilý zmysel života, ale aj pohľad na svet. V skutočnosti ale materiálny svet je systémom zmysluplne navzájom poprepájaných procesov, ktoré možno chápať, a z ktorých si možno postupne skladať obraz/schému ako mozaiku. Mozaika je vlastne podobná fotografii s nízkym rozlíšením, na ktorej vieme rozlíšiť mnohé objekty, no ak máme záujem vidieť detaily, tak si nastavíme vyššie rozlíšenie, a z pôvodného pixelu je zrazu mnohonásobne viac pixelov s detailmi obrazu. Tak je to aj s realitou, ktorú môžeme vnímať na rôznych úrovniach rozlíšenia, a to či už obrazovo, alebo pojmovo (vrátane ostatných vnemov). Opakom mozaikového svetonázoru je kaleidoskopicky, ktorý sa ako v tej hračke pri otrase celkom zmení. Tak ako v živote, je nám všetko jasné, a zrazu sa niečo stane a nerozumiem prečo – lebo náš svetonázor je chybný, nespojitý, kaleidoskopický. Mozaika a kaleidoskop môžu byť „ja“-centrické alebo Bohocentrické. „Ja“-centrické videnie sveta má svoju osobu za stred svojich súradníc, a na svet sa pozerá z tohto „Ja-centra“ (aj vo veci brania, aj vo veci dávania). No z jednej rozhľadne („ja-centra“) nemožno uvidieť celý svet, len jeho časť… Bohocentrické videnie sveta je také, keď si človek uvedomí, že sú veci, ktoré nie sú v jeho rukách a jeho život nie je samúčelný, že má objektívny zmysel, ktorý mu bol daný Zhora. Preto sa začína pozerať na svet z pohľadu Božieho Zámeru, objavovať ho, a hľadať od neho cesty k sebe a svojmu Životu. Takto vidí svet, rozhodne, vo väčšej perspektíve ako iba z „ja-centra“
Toto bol opis šiestich zovšeobecnených prostriedkov riadenia/agresie. No chcel by som sa ešte pozrieť na to, čomu sa hovorí „Informačná vojna“.
Informačná vojna, je spôsob riadenia (t.j. dosahovania cieľov, často aj agresívnych), ktorá tak isto nie je tak viditeľná, aspoň väčšinou. No bolo by dobré si uvedomiť, že tiež má viacero vrstiev. Tá najviditeľnejšia, ktorú možno prirovnať k šiestej silovej priorite, to je slovný útok, slovné napádanie, klasický výbuch emócii. Človeka sa niečo bytostne dotkne, a má potrebu riešiť/riadiť situáciu „vypustením krakena“, vytrestať človeka nadávkami, alebo ho aspoň umlčať pravdivými alebo falošnými argumentmi. Epizodický výbuch môže mať za cieľ uľaviť si na psychike, ale chronickejšia nenávisť, môže mať hlbšie a konkrétnejšie ciele. Toto je opäť prípad, keď je tu cieľ (dobrý alebo zlý) a prostriedky dosť nevhodné, ktoré namútia veľa vody.
No riadenie informačnej vojny tu nekončí. Ak má niekto vážny cieľ, a snaží sa ho dosiahnuť, pričom chápe, že priamym napadnutím by veľa nedosiahol, tak volí rafinovanejšie metódy. Nie je každý priateľ, kto sa tak tvári. Pán Matovič chytil veľa ľudí na svoje ušľachtilé pohnútky, no reálny cieľ nie je odstrániť korupciu, ale iný. Podobne je to aj v prípade internetových trolov. Jedincovi prekáža nejaká stránka s diskusiou. Tak príde a pod ušľachtilými pohnútkami sa snaží spochybniť zmysel diskusie, rozložiť ju hádkami medzi vlastnými členmi, alebo inými metódami, ktorých záškodníctvo nie je tak očividné a mnohých môže zmiasť.
Sú potom aj ešte skrytejšie spôsoby, keď osoba ktorá sa dlho tvári normálne, priateľsky, v skutočnosti plní iné ciele, a jej činnosť je ešte nenápadnejšia a skrytejšia… Najhoršie sú také plány, ktorých dĺžka sa realizuje v trvaní niekoľkých ľudských životov, lebo zmeny sú tak nenápadné, že ich nikto behom života nespozoruje. Je to ako varenie žaby. A podobne ako v prípade šiestich priorít, tá posledná, silová, a teda aj slovný útok, je situácia, keď už človek takmer prehral, lebo všetky sofistikovanejšie spôsoby zlyhali.
Preto by som povedal, buďte radi, ak vám niekto povie veci narovinu, hoci je to aj nepríjemné, lebo aj keď je to nevhodný prostriedok na dosiahnutie cieľa z jeho strany, ale aspoň vidíte čo sa deje a môžete sa zorientovať, spraviť si analýzu, úsudok. No ak niekto používa mierne, skryté prostriedky, a pôsobí milo, tak nemáte šancu rozoznať, či jeho zámery a ciele sú dobré alebo zlé… Želať si od druhého úctivé správanie je síce fajn, ale je to už vyšší level vedenia informačnej vojny, a mnohí môžu byť z výsledkov veľmi rozčarovaní. Predvídanie je kľúčové, ak chce človek úspešne a bez otrasov doraziť do cieľa – no ste až tak dobrí psychológovia? (Či už sú ľudia drzí alebo slušní, všetci si idú za svojimi cieľmi, ktoré môžu byť spoločensko-prospešné, alebo spoločensko-degradačné)
Informační báze KSB