20.4.2017
V roku 1958 uskutočnil Alexander Michajlovič Ugolev prevratný vedecký objav – objavil membránové trávenie - univerzálny mechanizmus rozloženia stravy na elementy, ktoré sú následne vhodné na absorpciu (vstrebanie). Doložil trojúrovňovú schému činnosti tráviaceho systému (dutinové trávenie – membránové trávenie - vstrebávanie), teóriu pôvodu vonkajšieho a vnútorného vylučovania, teóriu tráviaco-transportného dopravníka, metabolickú teóriu regulácie apetitu. Ugolevov objav trávenia pri stene čreva (nazývaného aj kontaktným) je udalosťou svetového významu, ktorá zmenila predstavy o trávení ako o dvojfázovom procese na proces trojfázový; zmenila stratégiu aj taktiku diagnostiky a liečenia v gastroenterológii.
«Teória adekvátneho stravovania» bola novým prínosom do teórie stravovania, významne doplňujúcim klasickú teóriu «vyváženého» stravovania ohľadom ekologických a evolučných špecifík fungovania tráviacej sústavy. Podľa «teórie adekvátneho stravovania», tuky, bielkoviny, uhľovodíky a celkový kalorický obsah stravy nie sú základnými ukazovateľmi jej hodnoty. Skutočná hodnota stravy sa javí v jej schopnosti samotrávenia (autolýzy) v žalúdku človeka a zároveň v jej vhodnosti byť potravou pre tie mikroorganizmy, ktoré sa nachádzajú v črevnom trakte a dodávajú nášmu organizmu potrebné látky. Podstata teórie spočíva tiež v tom, že proces trávenia potravy je na 50% podmienený enzýmami, obsiahnutými v samotnom produkte. Žalúdočná kyselina len «štartuje» mechanizmus samotrávenia potravy.
Vedec porovnával rôzne organizmy, ako trávia tkanivá, ktoré si zachovali svoje prirodzené vlastnosti (v prirodzenom stave) a tkanivá, podrobené tepelnému spracovaniu. V prvom prípade boli tkanivá rozložené úplne, v druhom prípade boli ich štruktúry čiastočne zachované, čo sťažovalo stráviteľnosť potravy a vytváralo podmienky pre zanášanie organizmu. Pričom princíp «jedenia surovej potravy» sa ukázal byť v rovnakej miere uplatniteľný nielen pre človeka, ale aj pre systém trávenia dravcov: keď do žalúdočnej kyseliny dravca vložili surovú a varenú žabu, surová sa rozložila úplne, ale varená bola len na povrchu trochu zdeformovaná, pretože enzýmy, potrebné na jej autolýzu boli mŕtve.
Nielen enzýmy žalúdočnej kyseliny, ale aj celá mikroflóra črevného traktu je predurčená na trávenie prísne stanoveného druhu potravy, a bagatelizovať význam mikroflóry je jednoducho neprípustné. Tu sú len niektoré z jej funkcií: stimulácia imunity; potlačenie cudzorodých baktérií; zlepšenie absorpcie železa, kalcia, vitamínu D; zlepšenie peristaltiky a syntézy vitamínov, vrátane cyanocobalamínu (vitamín B12); aktivizácia funkcií štítnej žľazy, 100% zabezpečenie organizmu biotínom, thiamínom a kyselinou listovou. Zdravá mikroflóra absorbuje dusík priamo zo vzduchu, vďaka čomu syntetizuje celé spektrum nenahraditeľných aminokyselín a celý rad proteínov. Okrem toho prispieva k tvoreniu leukocytov a intenzívnejšej obnove buniek slizovitej vrstvy čreva; syntetizuje alebo pretvára cholesterol na zložky (stercobilin, koprosterol, dezoxycholovú a lithocholicovú kyselinu) v závislosti od potrieb organizmu; zintenzívňuje absorpciu vody hrubým črevom.
Toto všetko vypovedá o tom, že musíme byť pozornejší k potrebám mikroflóry. Jej váha pozostáva z 2,5–3 kilogramov. Akademik Ugolev navrhoval považovať mikroflóru za osobitný orgán človeka a zdôrazňoval, že strava musí úplne zodpovedať potrebám črevnej mikroflóry. Takže čo je potravou pre mikroflóru človeka? Potravou pre našu mikroflóru je surová rastlinná buničina. Dodávať našej mikroflóre surovú rastlinnú buničinu znamená «starať sa» o ňu. Vtedy mikroflóra na oplátku ochráni nás od patogénnych mikróbov a bude nás zásobovať všetkými vitamínmi a nezameniteľnými aminokyselinami v pre nás potrebnom objeme.
Teraz je potrebné preskúmať proces trávenia mäsových výrobkov ľudským organizmom. Keďže žalúdočná kyselina človeka má desať krát menšiu aciditu (kyslosť) než dravci, mäso sa v našom žalúdku trávi 8 hodín; chorí na to potrebujú ešte viac času. Zelenina sa trávi 4 hodiny, ovocie 2 hodiny, a v prostredí silnej kyseliny sa uhľovodíky ako chlieb a zemiaky trávia v priebehu 1 hodiny. Pri požívaní mäsa spolu s inými produktmi sa organizmus nastavuje na najzložitejší program a vylučuje žalúdočnú kyselinu maximálnej kyslosti pre účely trávenia mäsa – na úkor druhých, jednoduchších programov.
Zemiaky a chlieb požitý spolu s mäsom sa strávi už v priebehu hodiny a v žalúdku začína proces kvasenia a tvorby plynov. Vznikajúce plyny tlačia na pylor (vrátnik) a spôsobujú jeho predčasné otvorenie, následkom čoho sa do tenkého čreva (dvanástnika) spolu so zakvaseným chlebom a nestráveným mäsom dostáva žalúdočná šťava vysokej kyslosti, čím neutralizuje jeho mierne zásaditú rovnováhu, spôsobuje popálenie a ničí mikroflóru čriev. Okrem vrátnika vyúsťuje do dvanástnika aj podžalúdková žľaza a žlčovod, ktoré môžu správne fungovať len v mierne zásaditom prostredí dvanástnika.
Ak sa «vďaka» porušovaniu noriem výživy druhu a hrubému narušeniu základných noriem hygieny zásobovania (prívodu do) dvanástnika udržuje takýto stav periodicky alebo neustále, disfunkcia všetkých ventilov a prietokov v čreve nadobúda chronický charakter, narušuje prácu orgánov vnútorného vylučovania. Dôsledkom takejto nanajvýš neefektívnej a neriadenej práce žalúdočno-črevného traktu je zahnívanie produktov a rozklad organizmu zvnútra, sprevádzaný vylučovaním nepríjemného zápachu tela.
Druhá osobitosť výživy druhu spočíva vo využívaní produktov, ktoré si zachovali svoje biologické a enzymatické vlastnosti, v snahe maximálne zachovať v nich obsiahnutú energiu, vlastnú všetkému živému.
Na konci XIX. storočia navrhli nemeckí lekári určovať množstvo potravy potrebnej pre človeka na základe obsahu kalórií. Tak boli položené základy kalorickej teórie stravovania. V tkanivách živých organizmov je zároveň obsiahnutý aj iný druh energie, ktorú akademik Vernadský nazval biologickou. V spojení s tým švajčiarsky lekár Bircher-Benner navrhol hodnotiť potravinové produkty nie podľa ich schopnosti vytvárať teplo pri ich horení, ale podľa ich schopnosti akumulovať životnú energiu, ktorú na východe nazývajú pránou, to znamená podľa ich energetickej náročnosti. Takto rozdelil produkty stravy na tri skupiny. K prvej, najcennejšej, zaradil produkty spotrebované v ich prirodzenej podobe. Je to ovocie, bobule a plody kríkov, koreňová zelenina, šaláty, orechy, sladké mandle, zrná obilnín, gaštany; z produktov živočíšneho pôvodu – len ešte teplé, čerstvo nadojené mlieko a surové vajcia. Do druhej skupiny, charakteristickej miernym oslabením energie, zaradil zeleninu, rastlinné hľuzy (zemiaky a iné), varené zrná obilnín, chlieb a múčne výrobky, varené plody stromov a kríkov; z produktov živočíšneho pôvodu – prevarené mlieko, čerstvý syr, maslo, varené vajcia. Do tretej skupiny boli zaradené produkty so silným oslabením energie, spôsobeným zmrazením, zohrievaním, alebo obidvomi súčasne: huby, ako neschopné samostatne akumulovať slnečnú energiu a existujúce na úkor energie iných organizmov, dlho zrejúce syry, surové, varené alebo pečené mäso, ryby, hydina, vtáky, údené a solené mäsové výrobky.
Ak stravovanie nie je náležité k druhu (to znamená, ak enzýmy žalúdočnej kyseliny nezodpovedajú štruktúre stravy prijímanej organizmom, a ak táto patrí k produktom tretej kategórie), potom množstvo energie, spotrebovanej pre účely trávenia môže byť väčšie než to, ktoré organizmus získa od samotného produktu (osobitne platí pre huby). V tomto ohľade je užitočné vyradiť zo svojho stravného lístka nielen nevegetariánske, ale aj umelo koncentrované výrobky, rovnako cukor, konzervy, múku z obchodu a výrobky z nej (pre organizmus je prospešná len živá, čerstvo zomletá múka). Je potrebné počítať tiež s tým, že pri dlhodobej úschove produkty postupne strácajú v nich obsiahnutú biologickú energiu.
Akademik Ugolev zistil, že žalúdočno-črevný trakt je najväčším endokrinným orgánom, duplikuje mnohé funkcie hypofýzy a hypotalamu a syntetizuje hormóny v závislosti od kontaktu stravy so stenami čreva. V dôsledku čoho hormonálny podklad organizmu, a následne aj stav našej psychiky, a tiež naša nálada, v mnohom závisí od kvality potravy, ktorú jeme.
Vysokú efektívnosť druhového stravovania svojím životom dokazuje G. S. Šatalova, profesionálny chirurg s mnohoročnou lekárskou praxou, kandidát lekárskych vied, akademik. Vypracovala systém prirodzeného ozdravenia (druhového stravovania), v základe ktorého ležali práce A. M. Ugoleva, I. P. Pavlova, V. I. Vernadského, A. L. Čiževského a iných, a ktorá obrátila na prach v súčasnosti považovanú za jedinú správnu teóriu stravovania na báze kalórií. Na začiatku 90.-tych rokov XX. storočia, vo veku 75 rokov absolvovala rad viac než maratónov (500-kilometrových prechodov v púšťach Strednej Ázie) spolu so svojimi nasledovníkmi – pacientmi, ktorí len nedávno pred tým prekonali ťažké chronické ochorenia, ako diabetes s potrebou inzulínu, vysoký krvný tlak, cirhózu pečene, srdečnú nedostatočnosť pri nadváhe a pod. V rovnakom čase fyzicky zdraví profesionálni športovci, ktorí nedodržiavali systém druhového stravovania, pri takej neľudskej záťaži a v ťažkých klimatických podmienkach nielenže strácali váhu, no aj zaostávali. Galina Sergejevna Šatalova sa dožila 95 rokov, pritom sa cítila vynikajúco, žiarila zdravím a dobrou vôľou, viedla aktívny štýl života, cestovala, organizovala semináre, chodila na túry, behala, robila šnúry a oblievala sa studenou vodou.
Všetci chceme žiť dlho a šťastne, ako nám to určila príroda. Ale človek je slabý, a mnohí, veľmi mnohí robia, zdalo by sa všetko možné, aby si svoj jedinečný nádherný život skrátili, predčasne vyčerpali duchovné aj fyzické sily. Žijeme tak, ako sa žije, zotrvačne, jeme čo sa podarí, pijeme, fajčíme, veľa sa nervačíme a hneváme. A zrazu sa objavujú ľudia, ktorí sa snažia prudko otočiť náš život. Zmeniť ho. Tvrdia, že sa nesprávne stravujeme, dýchame, hýbeme sa. Aj to, že naša milá, pohodlná civilizácia, ku ktorej sme privykli, je v skutočnosti zhubná, pretože zamieňa prirodzené potreby cudzími, umelo zavedenými a trvale vedie k sebazničeniu človeka.
Kniha "Teorie adekvátního stravování" A.M.Ugoleva v ruštině: 
ugolev.pdf
(Уголев А.М. Теория адекватного питания и трофология, 1991, 272 stran)
Informační báze KSB