Rodová "karma", egregory a turbulence

Rodová "karma", egregory a turbulence

17.6.2016

jardob

 

Mnoho ľudí sa často zameriava na karmu (v zmysle že si ju duša prenáša zo života do života), pritom väčšina problémov v našom živote ktoré riešime, nie je ani tak zviazaná s naším minulým životom, ako skôr s našou rodovou “karmou”, rodovou pamäťou egregoru.
- Ono to funguje tak, že problémy, ktoré rodičia odmietajú (alebo nevedia) riešiť vo svojom živote, neskôr riešia vo svojom živote ich deti…

Napr. rodičia boli siroty, a nezažili, že by k nim boli prejavované city, nežnosti, objatia. V takomto duchu sa potom napríklad správajú aj k svojim deťom (berú to ako normálne), lenže dieťa to až tak normálne nemusí prežívať a pasuje sa s tým v živote. Ak sa nenaučil prijímať a prejavovať city v rodine, má s tým problém aj pri partnerke, deťoch. Ak si to uvedomí, a je schopný s tým niečo urobiť, pochopiť a odpustiť, že bol o niečo ukrátený ale zvládol to, kruh sa uzavrie a problém sa ďalej nešíri a neopakuje.

Alebo Rodičovi niečo sadlo “na nos” (rieši nejaké osobné problémy, etapu svojho života) a odnesie si to jedno z detí. Začne sa teda neadekvátne správať k jednému z detí. Dieťa to vníma citlivo, nechápe čo sa deje. Podvedome teda začne hľadať dôvod, bude za rodičom viacej chodiť, bude si myslieť že urobilo niečo zle a začne sa viac snažiť. Ono to nepomôže a vzťah medzi nimi dvomi môže zájsť do slepej uličky. Dievča vo vzťahu k otcovi, vo svojej snahe “napraviť čo neurobilo”, môže časom nabrať až nejaké chlapčenské inštinkty (vrhanie sa bez rozmyslu do nebezpečných situácií – aj ako forma rebelstva). Chlapec zase podobne vo vzťahu k matke, môže neadekvátne rozviť svoju intuíciu, na úkor smelosti.
Avšak každopádne, neskôr v dospelosti je štatisticky veľmi časté že u detí kde rodičia spravili chybu, sa tento problém prenáša do života detí tak, že dievčatá ktoré mali problém s otcom, stretávajú problémových partnerov (čiastočné kópie otca) – a chlapci zasa stretávajú problémové partnerky (čiastočné kópie matky) – čím im život dáva šancu celý problém pochopiť – teda presnejšie pochopiť a odpustiť. V opačnom prípade, ak aj jedného takéhoto partnera opustia, dostanú druhého takého istého – až kým nepochopia a neodpustia (že niekto z predkov urobil chybu, veď bol len človek, ale odpúšťam, zameriam sa na to dobré a na odstránenie následkov). A ak problémy neriešia, tak sa kopia a prenášajú na potomkov (na jedináčikov vo väčšej miere. U viacerých detí sa to prerozdeľuje)

Potom sú aj vzorce správania, ktoré sa neprenášajú priamo. Teda priamou komunikáciou rodiča a dieťaťa, ale sú v rodovej pamäti (v rodovom egregore), prenášajú sa na biopoľovú zložku. To je dôvod toho, prečo sa niekedy v psychike jedinca odmalička, vyskytuje akýsi neadekvátny vzorec správania (reakcie na nejaké veci), ktoré nemal ako nabrať v svojom živote, a neboli ani u rodičov. Sú to nedoriešené vzorce správania dávnejších predkov, ktoré sa ako ozveny vracajú, aby boli doriešené, vyvodená z nich pozitívna skúsenosť a uzavreté.

Mimochodom, toto isté sa deje aj v dejinách. Štát napríklad má zvládnuť nejakú dôležitú úlohu v živote, ale nezvládne. Po nejakom čase (rokoch/storočiach) bude čeliť podobnej situácií znova. Je otázne, ako dlho sa dá odolávať a byť nechápavým, neriešiť to čo vyriešiť treba. Je možné že takéto línie časom vymierajú, a nahradzujú ich iné… Žiaden príbeh nemá nekonečný limit na splnenie nejakej úlohy (čo možno chápať ako vývoj), ale svoju pracovnú periódu. Hoci je pravda, že žiadna skúsenosť nikdy nepríde nazmar. Vždy ju niekto využije.

 

Tieto zákony možno chápať podobne ako zákony prúdenia (laminárne a turbulentné).
Totiž každý proces beží v určitej matrici (forme, algoritme, “potrubí”) a má svoju normu (ideálny, harmonický priebeh) a potom určitý počet neharmonických (turbulentných) variácií.
V celovesmírnom merítku sa Norme hovorí Boží Zámer/Prozreteľnosť, a všetky ostatné varianty vývinu (limitované od do) sú rôzne miery (väčšie-menšie) dopustenia (turbulencií).

Proces ak prebieha ideálne, harmonicky, pohybuje sa priamo – laminárne. Akonáhle sa proces odchýli od svojho ideálneho smeru, a prekročí určitú mieru, dochádza k overstagu, začne sa krútiť dokruhu smerom tam, kde spravil chybu (kde sa začal stáčať). Niekedy sa točí do kruhu dlho, ako stará platňa, a niekedy naskočí znova do ideálneho smeru. U vody to trvá tak dlho, kým odstráni prekážku, ktorá ho núti k turbulencii, a u ľudí je to podobne, oni však odstraňujú tieto nepriaznivé okolnosti vedome…
Je to podobne ako na tomto obrázku:


"Overstag" – znamená spraviť menšiu alebo väčšiu otočku (manéver) a vrátiť sa pred moment, kde som urobil chybu a nadviazať na starý kurz.

 

Diskusní téma: Rodová "karma", egregory a turbulence

Karma

LV | 25.06.2016

Máme karmu 1./ osobnú, 2./ rodovú, 3./ národnú-rasovú,
4./ planetárnu. Ježiš za ľudstvo splatil len karmu planetárnu, takže
prvé tri druhy karmy (tzv. karmický uzlík) idú s nami do ďaľších životov za účelom nutnosti komplexného preprogramovania osobnosti.
Ale i my slabí majú nádej : Boh nepovoláva vždy tých najschopnejších,
ale uschopňuje tých, ktorých povolává.

Re: Karma

janjan | 28.06.2016

Dovolím si oponovať. Ježiš nemohol splatiť žiadnu karmu, lebo bol BEZ karmy a tým pádom ani žiadnu karmu nemohol uzatvárať. (Ak pripúšťame , že je Boží syn, tak potom nemôže byť nositeľom karmy a ani ju uzatvárať, lebo je CUDZIA.
Tak isto ako nevinný tu na zemi nemôže odčiniť čin vinného a byť zaň právoplatne potrestaný, čím sa vinný oficiálne stane nevinným - tu je to jasné každému, len v náboženstve je to zo zjavného dôvodu prekrútené - znalý pochopí.
Najsmutnejšie na tom je to, že ľudia si nechali nahovoriť, že vraj Ježiš TO za nich svojou smrťou splatil -HLBOKÝ OMYL - Ľudia sa previnili voči Ježišovi - ktorý bol bez viny (karmy) - a ĽUDIA SI NAVIAZALI na seba karmu jeho vraždou, ktorú sa snažia ospravedlňovať práve týmto prekrútením, že obeť oslobodila svojho vraha práve svojou vlastnou násilnou smrťou :(. Tu je na pár riadkoch priamo odkrytá pasca ideológie kresťanstva (pre niekoho asi silná káva).
Pozrite si dejiny kresťanstva. Sú plné násilností, vrážd a krvi - ale podľa uvedenej mylnej domnienky, by sme už mali byť oslobodený a žiť v raji, veď vraj Ježiš to z nás sňal. Nezdá sa vám práve opačne, že platíme ťažkú karmu ľudstva za svoj čin - vraždu syna Božieho ?
Len tak mimochodom - Korán a Islam bol a je duchovným dieťaťom práve vyslaných biskupov do arabského sveta cca 600 rokov po smrti Ježiša z kresťanského Ríma. Nápoveda: všimnite si vzťah Islamu k Ježišovi a jeho matke.

zhrnutie

jardob | 22.06.2016

Takže ak zhrnieme článok aj diskusiu, vyzerá to tak že spoločnosť potrebuje na svoje prežitie a zdravý vývoj Životu Adekvátnu Psychológiu ako vedný odbor, s korektnou teóriou a praxou, a výstupmi do sociálnych inštitútov, aby mohla pomáhať nielen jednotlivcom a rodinám v ich problémoch, ale aj oveľa preventívnejšie pomáhať vychovávať školstvu novú zdravú generáciu, ochránenú pred negatívnymi väzbami minulosti, aby sa znova nereprodukovali a neobnovovali.

K svojim problémom nie je vhodné pristupovať ako ku krutému osudu, ako ku krížu ktorý je treba niesť... To je chybný prístup. K problémom je treba pristupovať ako k úlohe (podobne ako pristupujeme k pracovným povinnostiam). Často je to ťažké keď niečo chcem, ale odpovede nikde. Ale vôľa má v sebe čosi geniálne, dám príklad:
- človek upadne do ťažkej závislosti, napr. na alkohole. Časom ho osvieti a uvedomí si že to nie je dobré, že je to chyba a že si želá žiť triezvo.. Vôľa je, ale síl vyškriabať sa z tej hlbokej jamy do ktorej spadol niet. A skutočne, žiadny závislák nie je schopný sám skoncovať so závislosťou. Vôľa je ale génius. Vôľa je schopná prihrať mu človeka, ktorého môže tento alkoholik požiadať o pomoc, a s jeho vytrvalou pomocou a chcením alkoholika môže tú jamu prekonať.
- preto aj my sa často na problémy pozeráme klasickou logikou a rozumom, ak nič z bežne osvedčených postupov nie je po ruke, myslíme si že nám niet rady. Ale to čo si úprimne želáme a často na to myslíme si k nám nájde cestu, Život tak funguje, a ak je pre nás lepšie niečo iné, Život to dá tiež najavo, z životných okolností sa dá vydedukovať veľmi veľa.

Rodina je jedným zo sociálnych inštitútov, ktoré sú základom štátnosti a z nej sa rodí budúcnosť štátu. Ak funguje správne rodina, je to predpokladom pre správnu funkciu štátu (obzvlášť jeho ďalšej generácie). Preto na rodine veľmi záleží, a preto odpúšťanie nedokonalostí členom našej blízkej či vzdialenejšej rodiny by malo byť jednoduchšie ako prižmúriť oko nad prehreškami cudzích ľudí. Sme predsa jedna krv, jedna reťaz.
Časom možno nájsť odpustenie, ak si uvedomíme, že naši rodičia, starí rodičia, predkovia, čelili rôznym negatívnym javom, podobne ako my, a vytvorili sa u nich v detstve chybné algoritmy správania, ktoré sa pochopiteľne odrazili aj v ich roli rodičov. Hoci každý jeden jedinec je povinný nezrovnalosti vo svojej psychike naprávať, hľadať riešenia, no nie každý to vie, skrátka každý jedná podľa svojich možností a schopností - za to sa nemožno na nikoho hnevať.
Presne ako povedal udo nižšie - každý jedinec v skutočnosti nesie asi len 5 percent viny na chybách v svojom správaní (psychike). Je to dlhý sled príčin a následkov, ktorý sa agreguje a je spôsobený predovšetkým démonickými sociálnymi inžiniermi, ktorý nastavili spoločnosť na nespravodlivý, neľudský režim a stále ju v tomto režime udržiavajú.
Toto je dobré na to, aby nám to pomohlo v odpustení našim predchodcom, a úcte a stmeľovaní tej rodiny, ktorú ešte máme, ktorá žije. No nemalo by nás to viesť k výhovorkám, že my už s tým nemusíme nič robiť. Chyby v našom správaní/psychike je nutné riešiť, ako úlohu, aby sme tak pretrhli príčinno-následkovú reťaz problémov, a pričinili sa o zdravšie nové generácie.

Preto:
- ak sa človek pozerá v zrkadle na svoj obraz nie s vyrovnanými a pozitívnymi pocitmi, ale so zmiešanými a skôr negatívnymi... (skúste sa na seba ÚPRIMNE usmiať, či sa podarí)
- ak má bližšie k cudzím ľuďom ako k rodine alebo niekomu z rodiny.
- ak má radšej cudzí kraj ako svoj.
- ak má radšej cudzí národ ako svoj.
tak sa oplatí zamyslieť nad tým, kde sa stala chyba...

na toto sú už bežné techniky

nik | 20.06.2016

napr. rodinné konštelácie alebo kineziológia - ako aplikácie poznania z psychológie, genetiky atď., ktoré vedia osobnostné, rodinné a rodové problémy riešiť. Vojny a iné sociálne konflikty, zoštátňovanie, a pod. zanechajú spústu stresov a balastu v rámci rodovej a osobnostnej genetiky, štruktúrach myslenia a formách správania, ale aj úplne bežné veci ako zarábanie peňazí, partnerský vzťah, čokoľvek.

ťažko povedať

kulich | 18.06.2016

z ktorej strany to brať. Tento balast u nás sadol takmer naraz a z oboch pomerne dokafraných rodinných vetiev. Nakoniec to skončilo tak, že sme identifikovali, že niektoré nánosy nie sú naše nánosy, ale musia si ich vyriešiť doteraz žijúci predkovia, hoci aj vo vysokom veku. Pretože tie veci začali postupne zamestnávať čoraz širší okruh rodiny. A pretože doteraz ich zásadne posúvali bez rozmyslu ďalej. Identifikovať toto stálo pomerne veľa síl aj času, najviac nám s tým pomohol asi náš vlastný potomok. Kým prvá fáza bola ťažká, druhá - teda odpustenie - sa zdá byť hádam ešte ťažšia. Ale tipujem, že tam to bude rovnako len o tom, dať tomu čas a prejsť si znovu všetky tie fázy typu odmietnutie-hnev-bezmocnost-zmierenie-prijatie.

Jedno riziko vidím v tom, či človek správne identifikuje, čo ešte je a už nie je jeho problém. Teda miera. Keď to preženie, môže to preklopiť do rovnakého odmietania riešenia problémov predkov a ich posunutia potomstvu.

Re: ťažko povedať

udo | 18.06.2016

Akurát pozor na to "prijatie"..ako to chápete.
Ak podľa pseudokresťanského stereotypu, zabije vás ten program ("Duch") nevyhnutne.
Postupne celú rodinu.

Za 1. treba odviniť, vyviniť toho, s kým chcete pracovať.
Bežná ovca nenesie objektívne nikdy viac, ako nejakých 5% viny.
Aj keď ide o sociopata.
Jej hlavnú zložku treba vrátiť zdroju, prastarým..i novším asociálnym inžinierom.
Nenechať si ju kvázilegálne "našiť".

Áno..ide o onen stereotyp, operačnú programovú procedúru bezpečnostnej zložky biblického operačného systému:
"dedičného hriechu", či v modernizovanej verzii
"osobného zlyhania"

Začať treba od chýb kultúry a nie jednotlivca, či rodiny.
Inak sa sklapnutiu pasce ťažko vyhnete.
Napr. dopad oboch veľkých vojen bol na Slovensku možno najstrašnejśí na svete. Nepreháňam.
Za 1.svetovej sa na Východnom Slovensku fronta posúvala hore-dole roky. Kopce, bývalé pralesy kompletne holé, doteraz nemožno drevo ťažiť kvôli šrapnelom. Dediny vypálené. Obyvateľstvo žilo roky v dierach v zemi. rozšírený kanibalizmus, etc. hIsTórici mlčia.

Keď fronta prejde raz-dva krát, je toho poničeného hodne, ale keď sa z nej stane mlynček..

2.svetová: detto pre "zmenu" na strednom Slovensku i keď len niekoľko mesiacov hore-dole, no s modernejšími zbraňami.
Infraštruktúra, cesty, železnice, mostov zostali 2%, prakticky všetky hrady a kaštiele v dosahu, vyše 200 dedín vypálených. Kmotri 1. ČSR obetovali národy Slovenska a ešte mali prašivci tú drzosť hovoriť o "zrade Slovákov" v ´38.

Zradili tak "maďarské" špičky, ako aj prvorepublikové, predhodiac národy Nitranska..Slovenska rozdrveniu úžerníkom a potom fašitickému režimu vládnucemu v Poľsku a Maďarsku. Češi, Moravania a Slezáci pár rokov pod ríšou prežiť mohli. My pod severo-južným mlynom ťažko. Každý vyššie to vedel. Odvolávať sa na Tuku je drzosť. Všade sa nájdu i blázni..
Nič proti bežným Čechom, Maďarom, komunistom, či judaistom..

Bratislava s jej 6500 ročným osídlením fortifikácie hradného kopca a masívnym technicko-hospodárskym zabezpečením okolia, prvou akropolou pred 5500 rokmi, je ako strategický bod samostatná veľká, zatiaľ tichá kapitola.

..ďalej 250 rokov bojov z osmanmi a zastavenie náporu na Tatre za cenu obrovských obetí a JÁSIRU..genocídy

..i tak si rodiny dôsledky týchto a ďalśích udalostí nesú doteraz..
to sa má po vysvetlení pravidiel Globálneho dejinného procesu koncentrácie moci a lokálnych kulturologických špecifík riešiť na teoreticko-bezpečnostnej príprave ku konšteláciám ako prvé.
Dodržať nie len chronológiu časovú, no aj iných Mier, včítane významovej, prioritnej.. inak sa naivný experimentátor v tom mori javov, ľudovo "duchov" utopí

Lekár, operujúci bez znalosti aspoň základov anatómie a fyziológie,.. je predsa tiež len tupý mäsiar, ktorému samozrejme môźe isto občas aj niečo vyjsť. O tem žádna..No stavať na tom marketing je jednoznačne prípad pre oslovenie orgánov činných v trestnom konaní. Doslovne.

Dik inak Jardob za ten názorný príklad z hydromechaniky.
Pripomenulo mi to nebohého Doc. Varcholu,
keď ma ku nim po skúške volal..

Re: Re: ťažko povedať

D | 18.06.2016

Rovnaká metóda je dnes použitá na Donbase.
Vlečúci neprestávajúci konflikt, neustále narastajúce utrpenie, tisíce mŕtvol, tisíce kalík.
Naplánovaná nenávisť medzi rodinou na mnoho liet.

"Napr. dopad oboch veľkých vojen bol na Slovensku možno najstrašnejśí na svete. Nepreháňam.
Za 1.svetovej sa na Východnom Slovensku fronta posúvala hore-dole roky. Kopce, bývalé pralesy kompletne holé, doteraz nemožno drevo ťažiť kvôli šrapnelom. Dediny vypálené. Obyvateľstvo žilo roky v dierach v zemi. rozšírený kanibalizmus, etc. hIsTórici mlčia.

Keď fronta prejde raz-dva krát, je toho poničeného hodne, ale keď sa z nej stane mlynček.."

Re: Re: Re: ťažko povedať

udo | 18.06.2016

Prečo sa nás bývalí mocní tak boja
a prečo predkovia naši,
zabrániť tomu,
napriek snahám úprimným nezmohli?
..a prečo východniari stále tak pijú?
..veď nik tak nekoná bez dôvodu

Re: Re: Re: Re: ťažko povedať

D | 18.06.2016

Znovu sa všetko opakuje.
Pre celú Ukrajinu je pripravené najhoršie čo môžete vymyslieť.
Celú Ukrajinu čaká RODová vojna.
náRODný rozum je blokovaný i alkoholom i TV.

https://www.youtube.com/watch?v=vMqkNqOTqdM&list=PLM9IbzO92NhXBSQP_fsdzJZ4_846oub_5&index=3

Re: Re: ťažko povedať

Um | 18.06.2016

Udo, ja som netušil že Brať Sláva je až taká stará. Mohol by si niekedy prosím spísať článok o našej utajovanej minulosti? Bohužiaľ o ruskej minulosti toho viem viac ako o predkoch vlastných. :-(
Védy mám prečítané od päta až k hlave a vždy neviem čo je pravda a čo už mistifikácia.

Re: Re: ťažko povedať

kulich | 19.06.2016

Chápem, že nejde o to obligátne kresťanské odpustenie. Ako napísali pod tebou, vzťah k okoliu aj Bohu si najlepšie uvedomujem cez vlastné dieťa. A tam je presne aj kľúč ku skutočnému odpusteniu, pretože sám si uvedomujem, kto je jeho predok a prečo sa v ňom opakujú niektoré vzorce správania a iné zasa nie.
Navyše som mal v živote to štastie na dostatok historického vzdelania (rodičia vo fachu) aj všeobecného rozhľadu (technického, kultúrneho a remeselného), jazykov aj cestovania, aby som vedel porovnávať a postupne sa učiť skladať mozaiky. Ďalšie cibrenie aktuálne nachádzam tu.

Re: Re: ťažko povedať

oleander | 19.06.2016

Varchola umrel?? aj ja som mal u neho hydrodynamiku myslím 82om

Re: Re: ťažko povedať

Sugar | 20.06.2016

To s tím Slovenskem za 1.sv by mě také zajímalo podrobněji...

Není o tom nějaké kniha? Jen jsem četl, že bylo odvedeno cca 400 000 mladých Slováků do Karpat, což je neuvěřitelné číslo. Můj praděd tam byl také.

Zase poštvali Slovany proti Slovanům. Fakt jak na Ukrajině...

Re: Re: Re: ťažko povedať

lv | 25.06.2016

Zase poštvali Slovanov proti Slovanom.
V tom to všetko je. Temní vedia,že nastala 5.kultúra poatlantská,
kultúra slovanská, preto ju chcú v zárodku zničiť,podobne ako
kedysi kráľ Saul Davida, Herodes Ježiša, atp.
Celé súčasné dianie nie je ani tak o peniazoch,či moci, ale o strachu
temných zo slovanstva a z pravého povodného kresťanstva.
Ukrajisnké pravoslávie dobrovoľne prijalo najvačší diel obete za
záchranu slovanstva a pravo slávia.

Re: ťažko povedať

ujo | 18.06.2016

Nie je to zložité, ak si uvedomíš jednu "pomôcku", ktorú nám poskytuje spoveď. Dobre čítaš.
Boh Otec veľmi dobre pozná, čo sme za "materiál" (veď nás stvoril) a v podmienkach duchovnej "entrópie", do ktorej sme boli vložení, aby sme sa neflákali, nám ako pomoc poskytol možnosť (mocou, ktorú vložil Ježiš Krsitus na kňaov slovami - čo rozviaťete bude rozviazané a naopak), aby sme mohli ten bludný kruh turbulencie a aj rodového zaťaženia (zákona omerty a pod.) rozseknúť a najsť východ.
Samozrejme, že ak sme akceptovali túto duchovnú časť informačnej technológie. Túto možnosť nesmiernej milosti, ktorú má aj každý normálny rodič k svojmu dieťaťu.
Lebo Otec všemohúci nepotrebuje potrestané deti (plné vzdoru, ako sa to stáva doma, ak to nefunguje ani po 250-tom napomenutí), ale dušičky, ktoré sa učia s motitvovanou ochotou. No a pri učení je normálne, že sa stávajú chyby. Néééé?!
A chyby majú dôsledky, pričom niekedy tak veľké, že mnohokrát presahujúc rodinný egregor.
Napríklad u Hitlera. Kto by dokázal účtovne vysporiadať všetky jeho "pohľadávky a záväzky" v celom svete, ktoré sa budú ťahať ešte stáročia?! Nikto na zemi!
Preto tu musí existovať systém v informačnej technológii, ktorý dokáže fungovať/reagovať, nielen svojimi spätnými väzbami na dôsledky situáciií každodenného živopta, ale aj na vyslovene ťažké turbulencie/tornáda (napr. streľba nejakého teroristu, činnosť pilota bombardovacieho lietadla a jeho veliacich, ale aj všetkých vedcov zúčastnených v Alamos, na konštrukcii A-bomby, zúčastnených v Monsado na "konštrukcii" genetických úprav čohokoľvek, atď.)
Za "obyčajných"/jedného človeka okolností (v nemčine by to bolo jednoslovo) "sa" to nedá!!! Ani pri neviem akom pozitívnom myslelní.
Lebo, čo je to pozitívne myslenie? Vraj na niečo iné, napr. na niečo príjemné. A tým sa ti má vyriešiť problém?!
To je vadné!! Veď ak sa ti niečo dlhodobo nedarí, tak jednoducho poprosíš o pomoc. Predovšetkým rodičov, a potom svojich známych, kolegov atď, skrátka ľudí, o ktorých múdrosti si sa už mohol presvedčiť.
Ale veci sa MUSIA riešiť a nie sa odložiť "do" pozitívneho myslenia, lebo sa stane, že to bude riešiť niekto iný, a teba vyhodia z firmy.
Preto je to jednoduché, ako z tej turbulencie von!
ALE!!!, nie je to ľahké!!! čoho dôkazom budú aj pre nasledujúce reakcie všetkých, ktorí sa nechali osprostieť veľkou empirickou vedou, ktorá to má pomýlené už od začiatku stvorenia, kde tvrdí, že na začiatku nič nebolo a z toho nič vzniklo všetko. A keď sa im nepodarilo toto všetko natlačiť do jedného bodu (ktorý by musel byť ako vesmír), tak si pomohli zápornou deriváciou. Neuveriteľná kravina, ktorá naznačuje, že vo veľkej empirickej vede je to vždy, len otázka času a všekobecne dostačujúceho počtu vypitých poldecákov, aby sa našlo nejaké riešenie. Najlepšie také, aké na svoju realizáciu potrebuje aspoň 21-rozmerný priestor. Vtedy to začne byť aj na Nobelovku.
Aby som sa vrátil k spovedi, tak podobnosť vzťahu rodič/dieťa a vzťahu Boh Otec/dušička, je skoro rovnaká. Skoro s ohľadom na tie božie možnosti.
Lebo aj Otec Všemohúci, a aj ty, máš záujem na dobre vychovaných deťoch (najmä svojich), lebo sa budú o teba starať, až už nebudeš vládať (v penzione).

Re: Re: ťažko povedať

filadendron | 18.06.2016

aj spoveď, ale myslím že aj sv. omša s úmyslom

Re: ťažko povedať

Pe-tri | 18.06.2016

Mytologie to zná pod pojmem - otevírat Pandořinu skříňku...
P.

Re: Re: ťažko povedať

udo | 18.06.2016

Tiež ide o to, AKO tú mýtoLógiu,
či skrinku PanaDórov chápete..
nového Pana Dórov starých..
alebo d´Arov..

Ako tašku s náradím, info-kufor, či kultonelogickú bombu..
Bo MRavy sú rúčkou onoho kufra.
Bez nich ho i niesť ťažko, i zahodiť škoda..

..ľudovo i: komnata dvanásta, či po nej trinásta,
cyklu nového začiatok ohlása.

"Kto sa tmy bojí, ten nech do lesa nechodí"
365x
Mossem v Zjaveniach
i Issom v zVesti blahej povedané:
"Nebojte sa!" (odkliatie, odblokovanie podvedomia A-menom začarovaného)

Strach, ako i stres krátky-zdravý,
sťa ochranca má svoje miesto,
no ak pridlho v duši prebývaný,
o ničenia ide gesto..

..gesta amorum ..(romanorum?) :)
činy lásky

Re: Re: Re: ťažko povedať

Pe-tri | 18.06.2016

Kdo hodlá skříňku otevřít, měl by být připraven na konsekvence. Kdo hodlá něco dělat, měl by být schopen rozpoznat, že se jedná právě např. o otevírání takovéto kouzelné skříňky. Každý máme svoji vlastní a k tomu ještě ty sdílené. Nic pro nepřipravené. Neohroženost je zbraní jen když je podložena věděním vo co go, jinak se jedná o trestuhodnou nezodpovědnost. Kdo pocítí strach nechť neotvírá předčasně a na ty své mravy raději nechť nejprve pohlédne. Na druhou stranu, odměna je veliká, když skříňka se v okno promění.
P.

rodové smerovanie

Um | 18.06.2016

Ono by bolo dobré si zistiť, akými všetkými profesiami si prešli rodičia, starý rodičia a aj prarodičia. Zistiť, ktoré činnosti vás a vašich rodičov bavia alebo do ktorých ste boli životnými okolnosťami hodený. Porovnať to so svojou sférou práce a dá sa z toho vydedukovať aké skúsenosti sú žiadané nabrať.
A buď budete do nich "potlačený" životom alebo "dobrovoľne" chytíte volant.

rodinné konstalace

Jura | 17.06.2016

Tohle řeší metoda rodinných konstelací.

Resp. dá možnost nahlédnout do toho zacyklení a v případě dobrého konstelátora a posunu v situaci během konstelace dojde na energetické úrovni k odblokování.

Je v souladu s KSB a DVTR? To použití takovýchto metod?

Re: rodinné konstalace

udo | 18.06.2016

Bez pochopenia princípov sociologickej mechaniky systemickej psychológie, tzv. "konštelácii" ide naozaj o "hru s ohňom".
Je to mocná technológia, ktorá bez oboznámenia sa s príslušným BOZP v rámci nevyhnutnej psychohygieny smrdí prakticky pravidelne s prúserom.
(áno sú aj mocnejśie a bezpečnejśie technológie)

Psychológovia, psychiatri a všelijakí šarlatáni, čo sa s týmto chirurgickým nožom v tmavej miestnosti hrajú a ho dokonca aj iným svojim "následovníkom" podávajú, žiaľ na to s prepáčením s..
Dôsledky sú známe a tak interne aj % mortality ich pacientov, včítane celej plejády takto spustených psychosomatických patológii. V neposlednom rade nádorových.

Keď vám hrniec signalizuje piskotom, že má pretlak a vy len zmeníte plyn za benzín, či priložíte hore závažie, alebo navŕtate do neho diery na odvod pary, ignorujúc celkové príćiny rizika výbuchu.. áno,niekedy to môže dočasne pomôcť, no rodina, či firma je len podsystém, projekcia hierarchicky objemnejśích supersystémov..

Opakovane sme to tu rozoberali.
Znova: Nevravím, že z toho treba mať paniku a posúvať to ako nástroj do oblasti vúdú, no zároveň by som bol opatrný s braním Hellingera a spol. za etalón riadenia nejakých korekcii s dostatočne predpovedateľným výsledkom v oblasti kolektívno-individuálnej psychiky

Re: Re: rodinné konstalace

Jura | 18.06.2016

Takže jesti to dobře chápu odpověď, tak by samotný ten princip je OK, ale pouze v rukách žrece, tj. člověka splňujícího všechny charakteristiky žrece:
1) efektivní osobní poznávací a tvůrčí kultura
2) dostatečně silná vůle
3) uvědomění si Božího Záměru
4) upřímné přání vybudovat si život - svůj vlastní a celé společnosti lidstva v souladu s ad3)
5) dostatečně široký rozhled - tj. vidění vnitřní podstaty věcí a procesů, nejen vnější projevy

Ty problémy, co popisuješ, vznikají proto, že většina z dnešních konstelátorů některé (často i více) z těchto bodů nesplňuje. Absolvování školy této metody k tomu absolutně nestačuje.

P.S.
Nezaznamenal jsem ty předchozí debaty (sleduju Vás až od určité doby).
A zajímá mě to, protože mám ve svém okolí konstelátora, který podle mě těch 5 bodů splňuje a koketujeme s myšlenkou podívat se hloub právě do oblasti kolektivně-individuální psychiky.




Re: Re: Re: rodinné konstalace

David | 18.06.2016

Ach, ta čeština.

Re: Re: Re: rodinné konstalace

Pe-tri | 18.06.2016

Hlubinná psychologie je nezbytný další krok na cestě, jen je dobré si sám pro sebe ujasnit, jestli na to jeden má. Vše co se vynoří totiž bude použito proti němu. Prostě s čerty nejsou žerty.
P.

Re: Re: Re: rodinné konstalace

udo | 18.06.2016

re: debaty
treba pozrieť archív.

re: body
Buď si zaplatiť niekoľko drahých kurzov pre vyšší manažment, (po ktorých si môžete čiastočne poskladať mozaiku objektívnejšej reality),
resp. dať niekoľko sto-tisíc Euro za 1-2 semestre na lepšej škole tohto zamerania (V Európe takých, pokiaľ viem, niet),
alebo si naštudovať DVTR.
Hlavne jej druhú časť - Supersystémové modelovanie, čo je vlastne teoretický podklad konštruovania konštelácii.

btw., každá životná situácia je v istom zmysle konštelácia,
no nechcem to tu znova po x-tý krát opakovať.

..a len aby si to niekto zasa na úkor
dôležitejśích vecí přespríliš neobľúbil,
ako keď teplú vodu objaví, až sa v nej sám uvarí..
Žiaľ nebol by v "hraní sa" sa objektami, divaDielkami prvým..

Re: Re: Re: Re: rodinné konstalace

Jura | 18.06.2016

Archiv (alespoň zatím) z časových důvodů vynechám.
DVTR nastudujeme.
Pokud budou výsledky, tak se ozvu přes Hoxe.

Vědomě

paprsek | 17.06.2016

Lidé často nedokáží odstraňovat staré nepříznivé okolnosti, ke kterým nemají žádné informace.
Ale srdce je tímto limitním úzkým prostorem může provést... a to už do hry vstupují jiné složky lidské bytosti. A právě srdce s nimi má nejlepší spojení, které se nedá obelhat, napodobit ani zavést na scestí. V dnešní době to bez srdce nejde, protože té lži je všude ještě moc a moc, pravda je očerňována.
Srdce je zranitelné, ale bez hlasu srdce (jeho naslouchání) jde o život celé lidské bytosti a jeho kvalitu. Máme na výběr - buďto si budeme stále něco nalhávat, spoléhat na rozum a dokončíme život v utrpení a živořením... anebo to srdce konečně začneme poslouchat, začneme se podle něj rozhodovat, přestaneme se bát nového života, kdy se životní prostor nesmírně obrovsky zvětší o duchovní prostor a prožívání v něm...
Můžeme "létat" během každičkého dne - a to skoro pořád, i když budeme zároveň např.fyzicky pracovat... on to ten mozek dá... jen se mu musí dát možnost, prožívání v duchovním prostoru je totiž mnohem celistvější, jasnější, přímější a snadněji se zvládá... člověk se netrápí se spoustou věcí, nehodnotí, nezkoumá - prostě je svobodně prožívá a zároveň bez námahy zvládá i úkoly ve hmotě, na vše je upozorněn, aby něco neprošvihl... prostě ta informace, že má něco udělat - právě teď, k jeho vědomí svobodně dorazí, je okamžitě pochopena a vše proběhne jak má...
Někteří to mají těžší - mnohem víc věcí si uvědomují - jsou nuceni leccos "za" rodinu odpracovat, zbytek se "veze". Ale to je jen proto, že tito "vyvolení" mají sílu to vyřešit a zvládnout... Jen slabí, bezbranní a bezmocní mají snadný život. Ale ti si ho nedokáží zařídit naplněný a krásný...
Přeji všem krásný život...

Re: Vědomě

paprsek | 17.06.2016

Pokud by někomu, právě teď, pomohlo k odemknutí nevědomí přečtení tohoto článku:

http://leva-net.webnode.cz/products/transformace-jako-vymluva-nebo-konecne-prilezitost-/

ať si ho přečte, je sice přes tři roky starý a některé věci by se dnes daly lehce vynechat, ale platné jsou pořád ... jen se malinko změnily kulisy ve kterých vlastně sami se sebou válčíme, i když si místo sebe dosazujeme jiné nepřítele... různé krize, blbce na každém rohu, davy zrádců, nepříznivé okolnosti.
Když se podíváme do zrcadla pomocí srdce - odhalíme jen jednoho nepřítele - svůj vlastní strach převzít zodpovědnost za kvalitu svého života, který se projektuje na všechny okolo nás. Zrazujeme jen sami sebe, nechceme si dopřát štěstí a radost... proč? Protože otevřít srdce přece bolí...To, že nás bolí srdce obité tisíci obručemi, abychom ho náhodou neslyšeli a ne otevřené srdce, se nikde nedočteme, nikdo nám to neřekl, ale copak srdce "hořící láskou" může bolet? Ne to jen naše strachy, úzkosti a obavy pramenící z předsudků, očekání a "práva" na " spravedlivou" odměnu za přestáté utrpení... Náš vlastní rozum bodá dýky do svého vlastního "oživovatele" - do svého srdce. Abychom náhodou nesvlékli ten železný kabát, který je součástí naší masky, tvrdého nepřítele. Že pod jeho tíhou trpíme nejvíce my sami a že nás drtí - nepodstatné - jsme tvrdí a tím nezlomní... vážně? To je lež, co? Ne ten kabát nám neposkytne žádnou ochranu... jen nás jednou zavalí a už se nenadechneme.
Co kdybychom ho sami odložili? A nadýchli se svobodně bez kruté masky? Vidíme krutost na druhých... a nejsme ( samozřejmě v mnohem menší míře) krutí i my - nejvíce na sebe? Mějme se rádi... znamená to svobodu. Ať shoří všechny ty předsudky o hříchu, naší nedokonalosti, zranitelnosti, slabosti, neschopnosti. Jediná neschopnost je skutečně zamykací...nevyslyšené až kamenné srdce.
Láska je jiskrou i plamenem - živým ohněm života. Otevřme...

Re: Re: Vědomě

paprsek | 17.06.2016

Omlouvám se, že jsem to zase nezvládla najednou, nadvakrát...

Co nám zrcadlí globální parazit? Že by to jak náš všehoschopný rozum parazituje na celistvém poznání lidského ducha ( který se nejlépe domluví s vlastním lidským srdcem) ?

Karma

Bynk | 17.06.2016

Mimochodom, toto isté sa deje aj v dejinách. Štát napríklad má zvládnuť nejakú dôležitú úlohu v živote, ale nezvládne. Po nejakom čase (rokoch/storočiach) bude čeliť podobnej situácií znova. Je otázne, ako dlho sa dá odolávať a byť nechápavým, neriešiť to čo vyriešiť treba. Je možné že takéto línie časom vymierajú, a nahradzujú ich iné… Žiaden príbeh nemá nekonečný limit na splnenie nejakej úlohy (čo možno chápať ako vývoj), ale svoju pracovnú periódu. Hoci je pravda, že žiadna skúsenosť nikdy nepríde nazmar. Vždy ju niekto využije.

Ako napríklad invázia Mongolov do Ruska 1242, Napoleonova invázia do Ruska 1812, Hitlerova invázia 1941, niektoré veci sa proste opakujú znova a znova dokým si z toho Rusi nezoberú to ponaučenie? :-)

Štát napríklad má zvládnuť nejakú dôležitú úlohu v živote, ale nezvládne. Po nejakom čase (rokoch/storočiach) bude čeliť podobnej situácií znova. Je otázne, ako dlho sa dá odolávať a byť nechápavým, neriešiť to čo vyriešiť treba. Je možné že takéto línie časom vymierajú, a nahradzujú ich iné…

Re: Karma

max | 18.06.2016

hmm. ono je to trosku jinak .invaze do ruska jsou dobivacne valky p korist a jsou mozne jen kdyz chazari-arabove ,otroci reptilianu maji v rusku svoji loutku ,a nebo i v jinych zemich.tato loutka jedna v jejich zajmu a zamerne nici obyvatele dane zeme tvarice se ze jedna v jejich prospech.bohuzel parazite duchovne nemohou dospet a tudiz jim nezbiva nez nicit narody a vytvaret nove michanim vsech dohromady.zide jsou smichani a nas chteji vytvorit k obrazu svemu. Rusko se brani a po tisiciletich kdy uz neni ukraina ruske,cesko a slovensko ,polsko,jugoslavie...my jsme se take nepoucily .spolecne by nas nikdo neporazil.bohuzel nepratelska agenda nici zamerne informace o slovanech a aryjcich a lide se uz ani nezajmaji kdo jsou a zajma je vic kolik si dnes daji piv a kam pojedou na dovolenou.Chybi duchovni vyvoj spolecnosti .To by nas opet spojilo a nikdo by si s nami neahraval.Postupne by jsme oslabili moc zidu uplne .Zacalo by to evropou ,afrikou jizni amerikou a cina by se pak podridila rozumne ceste taktez. My nejsme Ti co vytvari kolonialni genocidu nici prirodu a vytvari prebytek na ukor hladomoru . Moralni jednani neni okupovat zbytek sveta . Tezko rict kdo a z ceho se ma poucit . Jezise ktery prisel zidum dat svedomi,vedomi a lasku a spiritualni nauky ,mravnosti a povzneseni se na 4 tou cakru zidi zabily ..myslite ze nas nezabiji? zvireci navyky a potreby to je to cemu celime. Vysvetli egoistovi jak citit srdce a spojit se s dusi.... lze to? lze tedy zmenit nasi budoucnost ?spolehat na to ze je na svete dost dobrych narodu ktere se spoji dohromady ...cas je to co je proti nam v nasich materialnich telech ale jak rikaji slovansko arijske vedy : dulezite je aby zustala zachovana kultura nehlede na vlastni zivot. A to se uz podarilo v indii,jizni americe ,i v africe vedi kdo jsou slovane -arijci a dobre tak i vedi ze reptiliani tady jsou take.

osobná karma

popolvár | 17.06.2016

s článkom je možné súhlasiť až na úvodné vyjadrenie: "...väčšina problémov v našom živote ktoré riešime, nie je ani tak zviazaná s naším minulým životom, ako skôr s našou rodovou “karmou”, rodovou pamäťou egregoru..."
- rodovú pamäť egregoru, tzv. rodovú karmu - tvorí aj daný jedinec, jak momentálne, tak aj svojim minulým životom. takže z tohto uhla pohľadu časť rodovej karmy je aj jeho osobným príspevkom do tohto nákladu problémov - nedoriešených úloh.
Preto aj vzťah dieťaťa voči jednému z rodičov je vždy harmonickejší a voči druhému panuje niekedy až doslova nevraživosť - a to od ranného detstva bez akýchkoľvek vedomých zjavných príčin zo strany odmietaného rodiča. Iné je to na úrovni duší - tam duša už pred narodením si jasne uvedomuje, čo nie osobne svoje musí naviac riešiť a po ktorej rodovej línii sa to ťahá (otec alebo matka). A za toto bremeno je na daného rodiča "nasratá"...
- ale okrem rodovej karmy existuje aj karma osobná - v žiadnom prípade to netreba chápať ako trest - sú to len staré nedoriešené veci, spôsobujúce disharmóniu chodu univerza a brániace posunu jedinca

Re: osobná karma

Paulo | 17.06.2016

Prepáč za takúto otázku, blesklo mi to hlavou, z toho čo píšeš dedukujem, že môžem byť aj sám sebe predkom a potomkom?

Re: Re: osobná karma

Rasputin | 18.06.2016

:-). To by nám mohlo slúžiť ako zámienka, na ospravedlnenie nášho vyčíňania. Môžem si povedať, nerobím karmu svojím potomkom, oni budú moja inkarnácia, teda ja, ...tak o nič nejde...

Re: Re: osobná karma

popolvár | 18.06.2016

sám sebe sa nenarodíš... to ti je snáď jasné. Ale s určitým odstupom, viacgeneračným rozdielom to možné je...

Re: Re: Re: osobná karma

bArny | 20.06.2016

nesuhlasim; ak moze byt inkarnaciou dalajlamu naraz viac deti, tak sa moze jedna dusa naraz inkarnovat do viacerych tiel; zaroven si treba uvedomit, ze z pohladu duse neexistuje cas, cize sa moze najprv inkarnovat ako "dieta", neskor ako "otec"/"mama" a nakoniec ako "prapredok" a potom kludne do roku 3000 nasho letopoctu a nasledne do roku 5000 pred nasim letopoctom;

tiez az po pochopeni toho, co presne je vlastne dusa/duch, mozeme s istotou tvrdit taketo vyjadrenia, ci sa dusa inkarnuje sucastne len do jedneho tela, alebo do viacerych tiel; osobne si viem predstavit aj to, ze celych 7 miliard jedincov na planete je jedna dusa... preco nie? :)

ja len viem, ze neviem presne zadefinovat co je to dusa/duch, mam len nejaku predstavu, ale mozem sa mylit... a co Vy?

láska dítěte k rodičům

Daniela | 20.06.2016

Pro dítě je přirozemé milovat oba rodiče, protože ono samotné se skládá z otisku obou. Pokud se staví vůči jednomu z rodičů odmítavě, povětšinou je dobré prozkoumat, zda pouze nezrcadlí vnitřní naladění jednoho z rodičů. Zda rodiče k sobě mají vzájemnou lásku, nebo alespoň respekt. Pokud si žena neváží svého muže i jejich syn se bude vůči otci vyhraňovat. Pokud si muž neváží své ženy i jejich děti si budou na svoji matku "dovolovat". Mluvím o vnitřním nastavením, dítě je čisté a má dostatečně vyvinuté vnímání, aby vycítilo, jak si doopravdy rodiče spolu stojí. Svým problematickým chováním pak dává najevo, na co by se rodiče měly zaměřit. Nestačí pouze milovat svého partnera/partnerku, ale je třeba také ctít prostředí z kterého druhý vzešel a rodiče které předaly námi vybranému protějšku život. Protože spojením s druhým se spojují dva rody a dětem předáváme otisky z obou "kořenů". Dítě potřebuje ke klidnému rozvoji cítit, že jsou obě strany v míru.

Re: láska dítěte k rodičům

jardob | 20.06.2016

presne.

Karma

Leoš | 17.06.2016

Mě by spíš zajímalo,co je vlastně podle KSB ta karma ?

Re: Karma

jardob | 17.06.2016

Ono tu nie je reč o skutočnej karme (preto je v úvodzovkách) tak ako ju ľudia chápu, ale o psychologických a egregoriálnych algoritmoch, ktoré si ľudia trochu mylne vysvetľujú termínom karma, prevzatým z východnej filozofie, no odvádzajúcim od podstaty veci a od Života. Slovo karma je tu skôr len ako metafora, majúce za cieľ pomôcť naladiť sa na problematiku.

Re: Karma

Pe-tri | 18.06.2016

Zákon příčiny a následku čili kauzalita - jak zaseješ tak sklidíš. To je snad jasné ne ? Co už tak jasné není je například princip synchronicity, kterým se KSB potažmo DVTR rovněž zabývá, když hovoří o matričním působení...
P.

Re: Karma

bArny | 20.06.2016

(aj) o karme, a hlavneo védach:
http://zakonvremeni.ru/publications/23-outlook/13803-kali-yugi-bolshe-ne-budet.html

nič mi to nedalo

čitateľ1 | 17.06.2016

Nehovorím, že ten článok nemá pravdu, ale mne - zdá sa mi - nepomohol. To čo riešim, a čo ma prenasleduje v mojom živote spôsobila generácia mojich starých rodičov, nie rodičov (tí majú šťastné manželstvo už cez 30 rokov) ...

Re: nič mi to nedalo

popolvár | 17.06.2016

záleži aj od vyspelosti, úrovne vývoja duše a skúsenosti z minulých životov. Proste tvoji rodičia nemajú na to - nie je to v ich silách - aby to vyriešili. A nie si jediný, kde sa takéto veci prenášajú ob generáciu... tak nefrfli a makaj, nech uľahčíš potomkom život...

Re: nič mi to nedalo

jardob | 17.06.2016

To mi je ľúto. Cieľom článku nebolo dať vyčerpávajúcu odpoveď, ale načrtnúť časť konceptu určitého objektívneho procesu, a inšpirovať k vlastnej myšlienkovej analýze a tvorbe. Každý tak môže prispieť svojimi konštruktívnymi poznatkami, tehlička ku tehličke a je tu zrazu dom.
Inak informácie majú svoj vlastný scenár (mieru), nemusia sa teda šíriť len medzi rodičmi a deťmi, ale nájsť si aj dlhšie dráhy od človeka k človeku, podľa vlastného vzorca.
Želám Vám aby ste našli všetky správne odpovede na otázky ktoré vás trápia, a našli v sebe mier.

Re: Re: nič mi to nedalo

Sio | 18.06.2016

Myšlenka je v pořádku. Předáváme vzorce svého chování a jednání svým dětem jako jeden z nemocnější vektorů které tvoří celkový vektor působení okolí na člověka. Je tu ještě širší rodina, přátelé, škola atd, ale co do nás vložili rodiče, to je jistě pokud ne nejpodstatnější, tak jeden z nejpodstatnějších faktorů formování osobnosti.
Nicméně - platí že děti vychovávají děti. Já měl syna, když mi bylo 23, z dnešního pohledu byly mé zkušenosti dost malé. Ale nic se nezlepšilo, dnešní třicátníci v tomto ohledu většinou nejsou líp. Jsou začasté infantilní, protože jim život nedopřál pořádnou zátěž, hodně z nich je v péči maminky, to já už tenkrát nebyl, oměl jsem se o sebe postarat a jak se ukázalo, i o rodinu. Ale chyb ve výchově jsem nadělal dost. Jako všichni, jen ne každému to dojde. Dceru jsem měl o deset let později, to už bylo jiné kafe.

Přidat nový příspěvek