Některé důkazy situace, popsané v článku Norská státem organizovaná pedofilie a incest.
Rozešlete to prosím všem, kteří by měli pochybnosti.
Zpráva Severského výboru pro lidská práva, adresována Evropskému soudu pro lidská práva - v odkazu najdete plné znění a angličtině + souhrn ve slovenštině:
http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1683
Částečný překlad zprávy, díky čtenáři Rado:
NCHR: Správa NCHR: My, dole podpísaní, právnici, bývalí sudcovia a profesori práva, profesori psycholóogie, vyšetrujúci psychológovia, lekári vo Švédsku, členovia riadiaceho výboru Severského Výboru pre Ľudské Práva – NCHR- na ochranu práv rodiny v Severských krajinách (Nordiska Kommittén för Mänskliga Rättigheter - NKMR - För skydd av familjers rättigheter i de nordiska länderna), zároveň posielame túto požiadavku Rade Európy, Rade Ministrov a Európskemu parlamentu na dôkladné prešetrenie prípadov veľmi rozšíreného a deštruktívneho odnímania detí, ktoré je praktizované na dennej báze v susediacich severských krajinách. /str.1/ Mnoho oprávnene prudkých kritík poukazuje na tieto prípady ako „priemysel na únášanie detí a ich umiestňovanie do náhradnej starostlivosti“ kvôli obroským sumám peňazí, ktoré sú vyplácané pestúnom, zatiaľ čo iný používajú výraz „priemysel na zneužívanie detí a deštrukciu rodín“, preto že deti a ich rodičia sú vždy traumatizovaní. /str.1/ Od roku 1920 do súčasnosti, bolo viac ako 300 000 detí vo Švédsku bolo vyňatých zo svojich domovov a umiestných do „povinnej pestúnskej starostlivosti.“ Štatistiky pre Nórsko, Fínsko a Dánsko sú trochu nižšie. /Str. 2/ /Moja poznámka: dnes je vo Fínsku z celkového počtu 1 000 000 detí už rodičom odobratých 200 000, to je každé 5. dieťa a v Nórsku už rok platí zákon, že všetky Nórske deti patria štátu./ Musíme tu ale vypichnúť, že sme si dobre vedomí skutočnosti, že existujú izolované prípady kde je nevyhnutné umiestniť deti do nútenej pestúnskej starostlivosti. Napriek tomu v našej kolektívnej profesionálnej skúsenosti, tieto prípady reprezentujú len minimum LVU prípadov. /Str.2/ Prípady na Európskom súde pre ľudské práva: Ako bolo uvedené vyššie, v roku 1988, pani SIV Westerberg, právnička špecializujúca sa na lekársko-právne prípady a jedna zo zakladateľov NKMR / NCHR, vyhrala svoj prvý prípad „povinnej starostlivosti“(LVU). Pani Westerberg mala celkom deväť (9) prípadov vyhlásených za prípustné Európskou komisiou a Európskym súdom pre ľudské práva a vyhrala sedem (7) prípadov na Európskom súde a Komisii. V jej čiastočne nepriaznivom názore v prípade Olsson č 2 proti Švédsku, sa k sudcovi Pettiti, pripojil sudca Matscher a Russo napísali: „Orgány sociálnej starostlivosti prukázali niečo, čo bolo takmer pohŕdanie, rovnako vnútroštátnym, ako aj Európskym súdom. Je niečo prekvapivé, že ani súdom, ani vládnym orgánom sa nepodarilo zabezpečiť uzemnenie „imperializmu“ sociálnych služieb. Nikdy, orgány sociálnej starostlivosti nevzali ani do najmenšej úvahy, lásku k deťom, ktorú sa rodičia usilovali vyjadrovať, lásku ktorá bola dokázaná rokmi boja a úsilia za to aby zabezpečili návrat svojho dieťaťa a dodržiavanie ich najposvätnejšieho práva.“ /Str. 7,8/ V prípade Eriksson, nórska delegátka v Európskej komisii, pani Gro Hillestad Thune, vyhlásila vo svojom súhlasnom stanovisku: "Nakoniec je pre mňa veľmi prekvapivé, že v rámci Švédskeho systému môže sociálna rada v praxi ignorovať a dokonca bráni v rozsudku Najvyššieho správneho súdu, bez toho, aby bola potrestaná. " Napriek verdiktom vydaných ESĽP proti Švédsku praktiky sa nezmenili. Naopak, zdá sa, že sa stali viac drastickými. Európsky súd uznal Nórsko a Fínsko tiež vinnými z porušovania práv dieťaťa a ľudských práv svojich rodičov. /Str.8/ Odmena pre pestúnov je veľká časť LVU - problémov, rovnako ako vrtošivé riadenie prípadov sociálnymi pracovníkmi, ktoré nastane po nezhodách s rodičmi. Mnoho rodičov bolo nútených utiecť zo Švédska a severských krajín, aby ochránili svoje deti pred zničením v „priemysle pestúnskej starostlivosti“. /Str. 12/ Premrštené poplatky, ktoré sú vyplácané detským /pestúnskym/ domovom a oslnivá expanzia primyslu pestúnskej starostlivosti, úplne opomína najlepší záujem dieťaťa, ako sa požaduje v Článku 3 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa - UNCRC. Dali sme niekoľko príkladov napr. prípad Sävsjö, v ktorej obec Nybro zaplatila Qvists v Sävsjö 10 000 SEK za deň, tj 3 650 000 SEK za rok za pestúnsku starostlivosť o mladíka. Alebo bývalý sociálny demokrat člen parlamentu, Jan Emanuela Johansson a jeho lukratívne podnikanie s pestúnskymi domovmi. 17 februára 1998 švédska televízia, TV 2, vysielala program „Vyzliekanie“ v ktorom Larsovi Lilledovi, vedúcemu kancelárie obecných pestúnskych domovov v Hisingen, bolo dokázané, že má finančné záujmy v spoločnosti, Foster Center AB. /Pestúnske centrum AB/ Manželka Larsa Lilleda, sociálna pracovníčka, zamestnaná mestom Göteborg, bola tiež zapojená do umiestňovania detí do pestúnskej starostlivosti v biznise svojho manžela. /Str. 11/ /Moja poznámka: dopadom na dieťa a rodičov vystavených násilnému trvalému oddeleniu sa nebudem venovať, rovnako som vynechal opakovanú a neúspešnú snahu NCHR o začatie vyšetrovaní týchto prípadov štátnymi orgánmi/
Informační báze KSB