Dobehne Rusko vyspelé krajiny? Stratégia a taktika

26.6.2020

Článok z časopisu „Čelovek dela“, V. Jefimov, r. 2015, (súčasť knihy „Globálne riadenie a človek“)

Dobehne Rusko vyspelé krajiny? Stratégia a taktika

Minister ekonomického rozvoja RF Uljukajev nedávno „povzbudil“ domáci biznis slovami, že Rusko sa úrovňou rozvoja svojej ekonomiky môže ocitnúť medzi vyspelými krajinami sveta zhruba o 50 rokov. To je smutná perspektíva-verdikt nielen pre nás, ale aj pre našich pravnukov. Avšak bez zmeny dnes panujúcej koncepcie peňazí pôsobí aj táto prognóza až nadmieru optimisticky. Ide o to, že kým zostávame v koloniálnom finančnom modeli Rusku vnúteného (v 1990-tych rokoch) Washingtonského konsenzu a svoje platobné prostriedky vydávame výlučne pod peniaze metropole (krytie rubľa dolárom), tak sa s ňou nemôžeme postaviť do jedného radu. Euroamerický konglomerát o svojich privilégiách hovorí otvorene a s hrdosťou: «Našťastie vieme tlačiť doláre rýchlejšie, než Arabi a Rusi ťažiť ropu». V skutočnosti sa Rusko môže dostať na úroveň vyspelých krajín už počas 5 – 10 rokov, je to však späté s prechodom k novej koncepcii peňazí, v ktorej sa peniaze stávajú sluhom reálneho sektoru, a nie jeho pánom, ako je tomu dnes. Treba prejsť od vonkajšieho úrokovo-úžerníckeho rozvoja k jeho vnútornému bezúročnému projektovému financovaniu vlastnými peniazmi, keď hybnú silu rozvoja netvoria peniaze, ale materiálne a kádrové zdroje. V takomto systéme už z princípu nemôžu chýbať peniaze, pretože sú len informáciou o aktuálnom zdrojovo-projektovom potenciáli krajiny na papierovom alebo elektronickom nosiči. Práve takto, výlučne vďaka vnútornému financovaniu sa rozvíjalo Nemecko, ktorého skúsenosť prevzalo v roku 1937 Japonsko, aby uskutočnilo vlastný ekonomický zázrak, a neskôr ho prevzalo aj viacero ázijských krajín, ktorým sa podarilo uskutočniť okamžitý neslýchaný vzostup. Presne takto, cez okruh vlastných projektových bezhotovostných investícií bolo v 1930-tych rokoch počas jedného desaťročia postavených 9000 priemyselných gigantov ZSSR. Systémovo rozmýšľajúci odborníci sú presvedčení o nevyhnutnosti procesu prevedenia krajiny na novú koncepciu rozvoja, novú koncepciu peňazí. Avšak táto transformácia sa z nepochopiteľných príčin vlečie. Aké taktické kroky môže podniknúť reálny biznis, utláčaný špekulatívno-úžerníckou korporáciou? Nám sa vidí, že jediným správnym kurzom v aktuálnej situácii je družstevná spolupráca založená na nezničiteľnom duchu občinnosti nášho ľudu. Paralelne so súčasnou bezbožnou ekonomikou musia najlepšie umy Ruska vytvoriť družstevnú ekonomiku, ktorá bude zahŕňať výrobnú spoluprácu, družstevný obchod, spotrebiteľské spoločnosti, klíringové a zúčtovacie družstevné systémy. Začať treba od regionálnych družstevných zväzov. V našej dobe elektronických platieb, internetových obchodov a služieb by ľudia činu mali jeden druhého vyhľadávať tak, že budú obchádzať úrokové otroctvo. Na tento účel dnes aktívne zavádzajú regionálne valuty na lokálnu výmenu tovarov v USA, Veľkej Británii, Nemecku, Švajčiarsku, JAR, Brazílii a ďalších krajinách. V Japonsku funguje 250, v Nemecku 28 regionálnych valút a ešte ďalších 35 sa chystá. V našej krajine, v podmienkach neslýchanej (v rámci svetovej praxe) štátnej podpory úžerníctva, sa akékoľvek pokusy výhodnejšieho organizovania vzájomných vzťahov medzi účastníkmi výrobno-spotrebiteľského systému likvidujú aj s koreňom («šaimuratiki», «kolioni»)¹. Avšak nikto nemôže zakázať napríklad družstevné prevodné zmenky, zúčtovacie a klíringové systémy. Nastal čas formovania kooperácie «Družstevno-Výrobný Zväz Ruska».