Ako jednať s negatívnymi ľuďmi

Ako jednať s negatívnymi ľuďmi

9.1.2015

 

Čo je najhlavnejším, určujúcim faktorom šťastia?

Odpoveď na túto otázku, ako už iste mnohí viete, nie je bohatstvo, ani sláva, krása či moc. Náš pocit šťastia je podmienený tým, ako sa ostatní ľudia, predovšetkým naši najbližší – teda priatelia, členovia rodiny, kolegovia – správajú k nám. Keď sa k vám vaši najbližší správajú milo, tak sa skrátka nemôžete necítiť šťastne. No ak sa k vám nechovajú dobre, alebo sa vám vyhýbajú, tak aj vám je dané cítiť sa zle.

Príčina, kvôli ktorej naše šťastie závisí predovšetkým od kvality našich vzťahov s okolím, spočíva v tom, že ľudia – to sú v prvej rade sociálne stvorenia. A keď sa porozhliadneme, môžeme k tomu nájsť kopu dôkazov. Tak moc nám záleží na tom, čo si o nás myslia ostatní, (ako som si všimol vlastným pozorovaním), že oveľa radšej prežijeme čosi nepríjemné (napríklad, pozeráme zlý film) v spoločnosti niekoho, kto rovnako zdieľa náš negatívny názor naň, ako by sme si dali možnosť prežiť čosi príjemné (napríklad, pozrieť si obľúbený film), v spoločnosti človeka ktorý to vníma odlišne. Naša sociálna podstata nám odpovedá, prečo stav zamilovanosti do iného človeka – je tá najvzácnejšia skúsenosť v našom živote, a prečo naopak izolácia ktorej krajnosťou je stav opustenosti, je podľa názoru tých ktorí mali možnosť ju zažiť – tou najťažšou skúškou.

To všetko nám ukazuje, prečo je tak ukrutne ťažké komunikovať a spolupracovať s negatívne naladenými ľuďmi – ľuďmi, ktorí nám permanentne ničia náladu svojim pesimizmom, obavami a nedôverou. Predstavte si, ako vás sústavne brzdia v snahe splniť si sen, lebo „Iba málo ľuďom sa to skutočne podarí“. Alebo si predstavte, ako vás stále odhovárajú od nápadu naučiť sa voľačo nové – napríklad, potápať sa s kyslíkovou súpravou, alebo jazdiť na koni – pretože je to „príliš nebezpečné“. Predstavte si že neustále musíte počúvať negatívne názory na druhých ľudí (napríklad, „Nemôžem uveriť, že si prezradil našim susedom že si nespravil vodičské skúšky, už si ťa viac nebudú vážiť!“). Ak ste pravidelne pod vplyvom podobného negatívneho faktoru, tak to môže zásadne ovplyvniť zásobu vašej vlastnej pozitivity, a to následne privedie k tomu, že buď vy sami doplníte rad negatívne naladených ľudí – stanete sa jedným z nich, alebo zostanete apatický, alebo že sa dokonca začať chovať hrubo k negatívnym ľuďom vo vašom okolí.

 

Ako sa teda máme správať k negatívnym ľuďom?

Najpriamejšie riešenie spočíva v tom, že sa s nimi nebudeme baviť. Ale to sa ľahšie povie ako spraví. Hocikedy môžeme prerušiť našu reč s ufrflaným barmanom, alebo nervóznou manažérkou airoliniek, ktorí majú problémi ovládať svoj hnev. No nemôžeme sa otočiť chrbtom a prestať sa baviť, pokiaľ ide o našich rodičov, bratov, sestry, partnerov, kolegov či priateľov.

Oveľa praktickejší prístup ku komunikácií s takýmito ľuďmi spočíva v tom, že sa spočiatku pokúsime pochopiť príčiny ich negatívnej nálady. Stručne povedané, takmer všetka negativita má svoje pôvod v jednom z troch hlboko zakorenených strachov: Strach pred neúctou zo strany druhých ľudí, strach zostať nemilovaný a strach že sa mi niečo nepodarí. Tieto strachy neustále štvú ľudí medzi sebou navzájom, nakoniec človek spútaný nimi prichádza k záveru, že „okolitý svet je nebezpečné miesto a ľudia sú po väčšine skazení“.

Človek, paralyzovaný takýmito strachmi, len ťažko uverí v potrebnosť ísť za svojim snom a zariskovať (veď s takýmto postojom si zaručene koleduje o neúspech), hoci je to nevyhnutné pre rast jeho osobnosti a rozvoj. Podobne nie je ťažké pochopiť, prečo ľudia žijúci v zajatí týchto strachov, majú veľký problém dôverovať okoliu. Strachy, ktoré ležia v základoch negatívneho vnímania sveta sa prejavujú v rôznych podobách a formách:

Zraniteľnosť alebo sklon sa urážať na poznámky iných ľudí: napríklad veta: „Dnes vyzeráte výborne...“ vzbudzuje čisto negatívnu odozvu: „To znamená, že včera som vyzerala zle?“

Odmeranosť či sklon vkladať negatívnu motiváciu do celkom nevinných činov iných ľudí: napríklad hosť, ktorý nepochválil pohostenie domácej pani, je ohodnotený ako „neotesanec, grobian, ktorý si nezaslúži aby bol pozvaný znova“.

Nedôvera voči sebe. Reč je o pocite bezradnosti, keď si nevieme rady so skúškami, ktoré nás stretávajú v živote, ktoré dávajú zrod mocným obavám v prípade čelenia takýmto okolnostiam. A ide o pocit hanby a viny v prípade, ak človek zdupká pred takouto skúškou.

Náročnosť: hoci negatívne nastrojení ľudia prežívajú silnú nedôveru k svojim vlastným schopnostiam, často zvyknú tvrdohlavo vyžadovať od svojich najbližších aby dosiahli určitý úspech, aby „som mohla byť na teba pyšná“.

Pesimizmus alebo sklon predpokladať, že budúcnosť bude tmavá a hmlistá. Napríklad, negatívni ľudia si oveľa radšej predstavujú, že ich dôležité obchodné stretnutie dopadne zle, než by verili v opak.

Vyhýbanie sa riziku, najmä v otázkach sociálneho charakteru. To vedie k neochote odhaliť informáciu, ktorá „by mohla byť použitá proti mne“ a to má za následok udržiavanie plytkých vzťahov a strohú konverzáciu.

Túžba riadiť správanie druhých ľudí, najmä svojich blízkych. Napríklad, negatívni ľudia majú prísne požiadavky ohľadom toho na čom a čo konkrétne majú ich deti jesť, aké si majú kúpiť auto a pod.

 

Stojí za povšimnutie, že vo všetkých vyššie opísaných prejavoch negativity je jedna spoločná črta, a to sklon obviňovať vonkajší faktor – druhých ľudí, okolité prostredie či „náhodu“ – a nie seba a svoj negatívny vzťah k svetu. Negatívne naladení ľudia často premýšľajú takto: „Keby len ľudia vedeli čo všetko dokážem, keby boli ku mne lepší, keby svet nebol tak nebezpečný, a keby moji priatelia, kolegovia a príbuzní sa ku mne správali tak ako by sa patrilo, bol by som tak šťastný!“

Na prvý pohľad sa môže zdať vcelku paradoxným to, že negatívni ľudia zakúšajú nedôveru k sebe a obratom sa cítia v práve, keď žiadajú úctu a lásku zo strany svojho okolia. Pomerne paradoxne sa môže zdať aj to, že negatívni ľudia hľadia s pesimizmom na svoju vlastnú budúcnosť a pri tom všetkom vyžadujú úspech od druhých. V každom prípade sa tu nejedná o žiaden paradox. Deje sa to práve preto že negatívni ľudia sa necítia byť váženými a milovanými, nechápu že oni sami dokážu riadiť svoj život, a práve preto si od svojho okolia vyžadujú úctu a lásku a snažia sa riadiť všetko okolo seba.

Ak sa pozrieme na negatívnych ľudí z tohto pohľadu, tak vyjde najavo, že ich negativita – je prakticky neskrývané volanie o pomoc. Isteže, títo ľudia si to nijako nezľahčujú, tým že sami demonštrujú svoj biedny stav a úsilie všetkých kontrolovať. Darilo by sa im oveľa viac v ich snahe získať lásku, úctu a právo na kontrolu, ak by pochopili aké sebadeštruktívne je predvádzanie svojho biedneho stavu a snahy všetkých riadiť. Každopádne faktom je že títo ľudia potrebujú pomoc.

Najjednoduchší ale vo výsledku totálne neefektívny spôsob pomoci pre týchto ľudí je – dať im tú lásku, úctu a možnosť všetko riadiť, ktorej sa dožadujú. V každom prípade sa to môže ukázať ako veľmi klzká cestička dolu svahom, ako náhle si okolie zvykne na nové podmienky, môže sa ocitnúť v stave, keď bude nútené demonštrovať ešte väčšiu lásku, úctu a dať negatívnemu človeku ešte viac možnosti riadiť jeho život, aby ho urobili šťastným. Inými slovami, tým že mu plníme želania, zrejme tvoríme Frankenštajna, ktorí sa vráti naspäť aby nás prenasledoval s ešte väčšou silou.

Alternatívne riešenie spočíva v tom, že prinútime negatívnych ľudí nájsť zdroj ich vlastnej negativity a pochopiť, že ich negativita je zapríčinená oveľa viac ich postojom, než objektívnym stavom vecí. Mimo toho, písal som už v inom článku že ľudia zriedka kedy reagujú adekvátne na kritiku, a tí čo sú naladení negatívne, s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú ochotní počúvať, nieto aby ešte boli ochotní s tým aj súhlasiť.

Takto máme pred sebou tri možnosti. Za prvé, zaťať zuby, čeliť tvárou v tvár tejto negativite a dúfať že pred nami stojaci človek sa možno niekedy zmení. Druhá možnosť, pokúsiť sa nájsť profesionálneho konzultanta alebo prostredníka (napr. aj spoločný priateľ) a dúfať, že názor „tretej strany“ pomôže človeku pochopiť že jeho negativita nikomu neprináša úžitok. Každopádne, s najväčšou pravdepodobnosťou, prvé dva spôsoby nepomôžu vyriešiť základný problém. V tom prvom prípade, keď zatíname zuby a dúfame že človek časom začne chápať svet v pozitívnom duchu, naša pasivita môže poslúžiť ako dôkaz že jeho negativita bola odôvodnená. S časom to privedie k nárastu a sprísnení nárokov voči nám a ak sa ukáže že toho nie sme viac schopní, tak aj k nárastu sťažností na našu hlavu.


 

Jeden z argumentov proti efektívnosti druhej varianty je ten, že negatívni ľudia majú často sklon vyhýbať sa riešeniu problému, zakrývajúc to rozhorčením a akože nespravodlivosťou nárokov na nich – „všetci, dokonca aj moji najlepší priatelia sú už proti mne!“ A dokonca aj keby sa tretej strane podarilo presvedčiť negatívneho človeka že jeho pohľad na svet je neproduktívny, sotva to zmení samotnú situáciu. Je to tak preto, že nestačí si len priznať problém, treba ho aj riešiť: A k tomu je potrebné zmeniť podvedomé vzorce myslenia, ktoré doteraz tvorili základ negatívneho pohľadu na svet.

To nás privádza k tretej a z môjho pohľadu najrozumnejšej variante správania v spoločnosti negatívne naladených ľudí. Stručne, táto varianta má tri prvky:

a) súcit vo vzťahu k negatívnemu človeku,

b) zodpovednosť za svoje vlastné šťastie (bez ohľadu na prúd negativity od blízkej osoby),

c) zrelosť vo vzájomných vzťahoch s negatívnym človekom.

1. Súcitom sa myslí občas – ak vôbec niekedy – dať negatívnemu človeku radu ohľadom zmeny jeho správania. Vylučuje sa tu ale možnosť robiť človeku kázne, vymenovávať mu všetky jeho negatíva. Ako som už písal, väčšina z nás nerada počúva negatívnu kritiku, a špeciálne to platí u negatívnych ľudí. Môže byť tak ťažké nereagovať na takéhoto človeka, najmä ak jeho negativita zadiera do živého. Každopádne však vedzte, že ak mu poviete všetko rovno do tváre, nepomôže to vyriešiť situáciu, naopak obyčajne ju to len vystupňuje. Nemali by ste zabudnúť ani na to, že zatiaľ čo vy sa stretáte s negatívnym človekom dajme tomu z času na čas, oni musia byť sami so sebou stále. To vám môže pomôcť naplniť sa súcitom vo vzťahu k tomuto človeku.

2. prijatie zodpovednosti za svoje vlastné šťastie – predpokladá, že musíte urobiť vždy všetko čo treba aby ste si ochránili a zachovali svoj pozitívny stav. Ak nie ste v stave ochrániť si pozitívnu myseľ, a vnútornú vyrovnanosť, potom je všetko stratené. V jednom zo svojich článkov som dal zopár rád ohľadom toho ako možno vziať na seba zodpovednosť za svoje šťastie. Stručne povedané, ide o množinu pozitívnejších postojov, každopádne nemusí to vždy stačiť ak čelíte prúdom negativity: Možno vám príde vhod aj pravidelný oddych od negatívneho človeka a komunikácie s ním, aby ste si ochránili vnútornú rovnováhu. Ale v tom prípade by ste nemali zabudnúť na rozumné zdôvodnenie, aby si váš blízky nemyslel že sa mu vyhýbate...

3. zrelosť vzájomných vzťahov – myslí sa tým chápanie toho, že najúčinnejší spôsob ako postrčiť negatívneho človeka k pozitívnej harmónií – je byť sám stelesnením pozitívnej nálady. Mimochodom, ak obviníte negatívneho človeka v tom, že vás núti vidieť svet v čiernych farbách, tak to absolútne nepomôže. Dokonca to môže znieť ironicky, nakoľko vy radíte človeku „prestať obviňovať ostatných za svoj vlastný negatívny postoj“ a pritom ho sami obviňujete z toho že vám kazí náladu.

 

Ako teda prejaviť svoj pozitívny postoj k svetu, donútiť negatívneho človeka si tento postoj osvojiť, a zároveň sa nesprávať ako kazateľ a sudca?

 

Tajomstvo spočíva v tom, jednať v rámci možností ako úplne vyrovnaná osoba. Čiže správať sa ako človek ktorého druhí ľudia majú radi, vážia si ho, a ktorí má pod kontrolou všetky dôležité aspekty svojho života. To znamená: Nedovoľte negativite svojho okolia meniť plány v realizácií vašich snov, nebojte sa zdravo zariskovať, a dôverujte druhým ľuďom. No nemá zmysel robiť všetky tieto veci len preto aby ste negatívneho človeka naštvali alebo mu dokázali „svoju pravdu“. Najlepšie je byť prirodzený a autentický, aby spontánnosť, pozitivita, a dôvera k ľuďom boli prirodzenými črtami vašej osoby. Potom ak negatívny človek si dovolí urobiť skeptickú alebo cynickú poznámku – a to on urobí – využite možnosť a objasnite mu, prečo sa chováte práve takto, a nie ináč.

Napríklad, ak vás negatívny človek bude presviedčať o nezmyselnosti vašej snahy splniť si sen, vysvetlite mu, že vy vnímate svoje šance na úspech ináč, alebo mu povedzte, že uprednostňujete možnosť „skúsiť a prípadne neuspieť“, než to neskúsiť vôbec. Ak vás negatívny človek upozorňuje o katastrofických následkoch toho, čo vy považujete za prijateľný zdravý risk, spokojne mu odpovedzte: „Veď počkáme a uvidíme ako to dopadne“. Dúfajme, že v rámci tohto primeraného risku sa nič zlé nestane a vy získate navyše novú cennú skúsenosť. Časom negatívny človek bude musieť sám priznať, že hoci riskujete oveľa viac ako on, nie ste nerozvážny tvor. A nakoniec, ak vás negatívny človek karhá za to že príliš dôverujete ľuďom, poproste ho aby vám pripomenul prípady, keď druhí ľudia zneužili vašu dôveru. (Snáď takých okamihov bolo vo vašom prípade málo, alebo žiadne, lebo v opačnom prípade bude mať negatívny človek pravdu, a iba sa utvrdí v tom že ste nadmieru dôverčivý). Tiež môžete poukázať na to čo hovorí výskum: že práve vďaka vzájomnej dôvere sa formujú hlboké a pevné vzťahy (Budem dúfať, že máte hlbšie a pevnejšie vzťahy s ľuďmi ako váš kolega, ktorý vidí svet v čiernych farbách.)

Hoci prebehne možno veľa času, než uvidíte nejaké výsledky, tie sa skôr či neskôr dostavia. Zmeny budú prichádzať veľmi pomalým tempom, no ak prebehnú, budú pretrvávať veľmi dlhý čas. Pravda je taká, že ľuďom sa páči pozitívna spoločnosť ľudí, preto skôr či neskôr dokonca aj negatívny človek ocení (hoci aj s nechuťou), váš pozitívny pohľad na svet. Ľuďom sa tiež páči prežívať pozitívne emócie. Preto ako bude negatívny človek čerpať z vás vašu pozitivitu, v určitý okamih sa začne mať aj on viacej rád a vážiť si seba, a to následne bude viesť k tomu, že začne viac dôverovať ľuďom okolo seba, a začne hľadieť na budúcnosť s väčším optimizmom.

Ako ste už najskôr sami pochopili, komunikácia s negatívnymi ľuďmi si vyžaduje zmierlivý prístup. Už samotný fakt, že zdolanie cudzej negativity vám pripadá namáhavé, dokazuje, že vo vás samých sa nachádza zrnko negativizmu. Ak by ste sa necítili vyčerpaný, po zrážke s negativitou druhých – ak by ste si boli sebou absolútne istý – tak by ste nevnímali spoločnosť negatívne naladených ľudí s takým odporom. Chápanie toho, že musíte na sebe tiež pracovať, aby ste sa zvládli vlastný negativizmus, pomáhajúc pri tom druhým ľuďom v ich boji s negatívnym pohľadom na svet, vám pomôže nájsť schopnosť súcítiť spolu, pozitívne myslieť, a tiež nájsť zrelosť ktorá je nevyhnutná na splnenie tejto zložitej, ale veľmi potrebnej úlohy.

Veľa úspechov!

 

Preložené z: Как вести себя с негативно настроенными людьми ("AlterNet", США) Радж Рагхунатан

překlad: jardob

 

Diskusní téma: Ako jednať s negatívnymi ľuďmi

ako jednať s negatívnymi ľuďmi

LV | 21.01.2015

Po 70-ke všetky uvedené rady a poučky obvykle sú málo platné.
Je v ľudskej prirodzenosti jednať so starcami ako s obtiažnym elementom a to ti žiadne pozitívum nedodá. Vadíš mladým v MHD, predavačkám v obchodoch,úradníkom,chodcom (mladým) na ulici,dokonca i príbuzným,či deťom. Si zaujímavým len pokiaľ majú z teba prospech a ten záujem je len strojený,neúprimný.
Nedajbože aby si bol chorý,či niečo potreboval-je to tvoj problém.
Keď si starý,chorý,nebohatý,odložený,je dosť ťažké byť šťastný a vyžarovať samé pozitíva. Asi ste múdrejší a lepší než ja.

Re: ako jednať s negatívnymi ľuďmi

Martina | 16.07.2016

Môj pohľad na 70-nikov sa odlišuje z človeka na človeka! A je to spôsobené jeho postojom nie mojím. Lebo keď vyžarujem lásku podľa mňa nie je dôležité koľko mám rokov, ale ako to vyžarovať, tak aby to druhý vedel a mohol prijať a bolo to príjemné obohatenie každodenného zázraku čo sa nazýva život.

Lidi jsou především sociální smečka

Vítek | 17.01.2015

Lidi jsou především sociální smečka, která vás bude neustále testovat. Abyste byl pro ně magnetický, tudíž měl svojí cenu (hodnotu), musíte znát aspekty vědy, která se na škole neučí. Je to sociální dynamika. Ta vás naučí reagovat na věci způsobem, aby to pro vás přineslo žádoucí efekt, nikoliv ztrátu. Jinak o energii a optimizmu vs. vyhořelosti a negativismu, si sice můžeme dlouho akademicky povídat, ale pravděpodobně bude mít větší šanci vyzařovat pozitivní energii zdravý, bohatý člověk, který žije z druhých a na úkor druhých, či je přímo ovládá, než člověk, který je systémem uvězněn v kleci, nemá šanci se dostat ze své špatné situace a nese veškerá negativa z této situace vyplývající. Dluhy, nedostatek osobního času, nemoci, beznaděj, vztek. I na práci na sobě samém, ve smyslu větší duševní vyrovnanosti a směrem k duchovním věcem, potřebujete nejprve stabilitu materiální, tedy ekonomickou. To je fakt. Ale říkejte to těm, kteří se vezou na vlně současných „výhod“ systému.

Re: Lidi jsou především sociální smečka

KROMM | 18.01.2015

"bude mít větší šanci vyzařovat pozitivní energii zdravý, bohatý člověk, který žije z druhých a na úkor druhých, či je přímo ovládá"

Ale, Váš nesplněný sen? Obávám se, že přesně o lidech jako Vy je tento článek.

"člověk, který je systémem uvězněn v kleci, nemá šanci se dostat ze své špatné situace a nese veškerá negativa z této situace vyplývající" - no, pokud takhle vidíte sebe, tak není divu, že reagujete jak reagujete.
Já nikoho takového neznám, neboť i přes omezení systému dokáži žít naplno a z budoucnosti obavy nemám - a to paradoxně nejsem bohatý a zdraví též není nejlepší.
Ale nic to nemění na tom, že nemá smysl házet flintu do žita ještě před bojem a lehat v očekávání brzké smrti, tak, jak to děláte Vy.

A žádné výhody ze systému nemám, jsem takříkajíc "socka", ovšem od úřadů dávky nepobírám, musím si vystačit s podprůměrnou prací a velice omezenými podmínkami.
Ale ani to mi nebrání být šťastný, neboť ke štěstí nepotřebuji, narozdíl od Vás, všechny ty barevné a bezcenné papírky - lásku ani život věčný si za ně totiž nekoupím!

Přeji příjemný zbytek neděle a ať se Vám blýská na lepší časy!

Re: Re: Lidi jsou především sociální smečka

leviathan | 23.01.2015

Autor snad nevědomky nebo v cudných pochybách provádí svůj psychologický stryptýz. Jako reakci na podceňující a zneuznávající okolí káže ignorovat to a v jakémsi "zazipování" si žít svůj virtuální spokojený život. Přitom je zcela patrné, že je to zcela objektivní nedostatek mezilidské nekonfliktní komunikace založené na hlubokém respektu k Člověku jako takovému i s jeho chybami, jež lze cílevědomě odstraňovat. Ona pověstná láska je právě tímto nepodmíněným pozitivním přístupem k jiným jedincům druhu. Je životně nezbytné přesvědčovat své druhové okolí o tom, že na to, abychom se cítili lépe, je nezbytné pracovat na ohleduplném chování. Pak je snazší pochopit, že být je mnohem více než mít a že majetkový a příjmový status je povrchní a z hlediska podstaty věci zcela irrelevantní ukazatel kvality lidského jedince.

Re: Re: Re: Lidi jsou především sociální smečka

Martina | 15.07.2016

Myšlienky sú tu veľmi pekne popísané a aj by som sa vedela stotožniť s tym, že treba vedieť byť a povzniesť sa vo chvíli, ktorá nás láka reagovať.

Re: Lidi jsou především sociální smečka

Martina | 16.07.2016

Pozitívne veci priťahujú pozitívne veci.haha

Dnesný svet je sválne ladený negativitou a strachom

junák | 11.01.2015

Na dobro treba odpovesať dobrom.
Na zle odpovedaťzlom aby vedelo že to nieje dobré.
Preto že keď budeme odpovedať respektíve pritakávať zlu, a byť ľahostajným voči zlým okolnostiam ako potom budeme reagovať na to dobré?

Re: Dnesný svet je sválne ladený negativitou a strachom

leviathan | 23.01.2015

Přestože mnozí psychologové mají jiný názor než Vy, pouze pravdivý obraz mého jednání v rakcích druhých mne může zpětnou vazbou přesvědčit, že to, co jsem učinil, (ne)bylo dobré, oboustranně žádoucí a zakládající vztah založený na důvěryhodnosti. pak se lze soutředit na tvůrčí činnost ke zlepšení sebe sama, svého okolí i té části reality, kam lze dohlédnout a pochopit ji.

Re: Re: Dnesný svet je sválne ladený negativitou a strachom

Martina | 16.07.2016

Takže pracovať neustále na sebe a overovať si to v praxi to chce čas, energiu, silu, chuť, odhodlanie, vieru, pochopenie, empatiu, štúdium, správne načasovanie, odvahu, odriekanie, analyzovanie, hodnotenie a pod. Kto vie ako to urýchliť a rovno prejsť k poznaniu?

Mág | 10.01.2015


autor píše: Príčina, kvôli ktorej naše šťastie závisí predovšetkým od kvality našich vzťahov s okolím, spočíva v tom, že ľudia – to sú v prvej rade sociálne stvorenia.
Predtým a aj potom už len samé žvásty ...
Autor dosieľ nepochopil naosvojil si princípy tvorenie.
Doporučujem si pozrieť napr. DVTR a nebudú tu také bláboly

Re:

jardob | 11.01.2015

Skus byť konkretny... Pomenuj logicky, bez emocii co podla teba v clanku chýba a v com sa mýli..
Lebo rovnako aj chrlenie emotivnych slov bez vymenovania faktov je iba "balast" a prejav "negatívneho egregoru"...

Porozumenie

Mág | 14.01.2015

Z prvé jediná emôcia z tohoto článku bol len veľky smiech. Skutočne je to absolútne na sviech, celý tento web sa točí okolo DVTR, je to jeho podstata.
Svet nie je logicky, tak neviem, čo si pod tým predstavuješ?
Ale, skús sa na to pozrieť takto.
Človek je bytosť, ktorá je činorodá tz. je tvorcom svojej reality.
Všetko, čo prezívaš si si stvoril ( učinil ) TY SÁM.
Tvoje myšlienky vedome alebo nevedomé vytvárajú emócie - to je energia ktorá sa šíri do priestoru do celého Vesmíru a akú energiu vyšleš, tak takú realitu ti Vesmír vytvorí -učiní.
A toto nestači pochopiť samotným rozumom, túto vedomosť musíš pochopiť celou svojou bytosťou. Musíš ju precítiť.
Potom pochopíš, že štastie navytvárajú žiadné sociálne vzťahy a ani žiadne vonkajšie podnety, ale že sa RODÍ v TEBE.
Pre zhrnutie:
ak si ty negatívne naladený -vysielaš to do okolia, potom následne si priťahuješ takú istú kvalitu ľudí do svojej prežívanej reality
Ak si šťastný, skutočne šťastný, táto emócia vyžaruje ďaleko do priestoru a taktiež začneš priťahovať adakvátnu kvalitu ľudí, dokonca pesimistov "presvietiš" zmeníš im ich emočný stav.
Vesmír ( alebo ak ti to vyhovuje Boh, alebo najvyššia riadiaca inteligencia) ti dá presne to, o čo požiadaš.
Máš predsa slobodnú vôľu - ty si voliíš- ty si vyberáš.
Stači toľko pre "logické" pomenovanie :)

Re: Porozumenie

Vlk | 14.01.2015

jednoduche-Stesti ma kazdy z nas v sobe,neni to nic vnejsiho pusobiciho na nas,lec nase schopnost byt v co nejlepsi rovnovaze s okolnim svetem

Re: Re: Porozumenie

jardob | 14.01.2015

Ano:-). Ak je Boh dirigent a celý vesmír a všetky procesy v ňom je harmonická symfonia, tak potom šťastie jednotlivca a idealne fungujúce spoločenstvo ľudí by malo vyzerať ako harmonický akord v tejto symfonií. A nie disharmonické, uši píliace tóny.

Ak by aj človek natoľko degradoval, že by nemal istotu v tom čo je správne a čo nie, vždy to má šancu nájsť čítajúc "božiu knihu stvorenia" (prírodu, svet a existujúce dokonalé procesy), a tiež praxou, ktorá bude dosvedčovať to čo harmoniu tvorí a je konštruktívne a naopak to čo tvorí disharmoniu a je deštruktívne.

Re: Re: Re: Porozumenie

leviathan | 23.01.2015

Tak jako stom má jeden kmen, z něhož vybíhají větve a větvičky v počtu a funkci za hranicí běžného chápání, tak i formy života na této planetě stojí před rozhodnutím, zda zůstat na úrovni nevědomých instinktů či překonat vrozené limity a poznáváním, přemýšlením o poznávaném a krůček po krůčku chápáním stále větší a komplexnější části reality. Velký Tvůrce je pouze personifikace singulárního principu vzniku života, který se prokazatelně vyvíjel nelineárně a ve zvratech, tehdy z čistě přírodních příčin. Přírodní rovnováha se obnovuje mnohdy za značné redukce živých organismů, pro dnešního inteligentního Pozorovatele pak bez ohledu na to, zda je pokorným pozorovatelem nebo bezohledným uchvatitelem. Biblická podobenství čerpají ze starých přírodních mýtů a pozorování přírody (Zeitgeist jako dobrá ilustrace) a nadměrně personifikují jednoduché "kmenové" principy naší vědomé existence. Jde o tyto principy a nikoli o historické postavy, jimž bylo někomu výhodné obléci roucho "synů božích". Právě to je to, co činí slovanské, zvláště pak pravoslavím po generace modulované autory tak pozoruhodnými mysliteli a tvůrci. V syntéze přírody, lidského rozumu a citu a jimi tvořené umělé reality pak lze vést spokojený život. Jak kontrastní s náboženstvím Západu, jež provází shrbené ohlodávání kostí milostivě odhozených těmi, jež se nazývají Jeho vyslanci a interprety (misionáři). Slovan se nehrbí před falešnou autoritou, protože nelení pozorovat, promýšlet a konečně chápat, co je hodno neshrbeného respektu a co nikoli. Pochopit znamená nevýslovné blaho poznání, konec sžíravým pochybám a nejistotě, nalezení sebe sama a smíření se se sebou samým a okolními nevyhnutelnostmi, avšak v tvořivé síle k přetváření sebe i okolí k lepšímu.

Re: Porozumenie

jardob | 14.01.2015

Dakujem za odpoved:-)..
Inak aj ja som dlhodobo toho názoru, že šťastie sa rodí v nás a tam ho aj treba hľadať. Nič "vonkajšie" neprinesie človeku dlhodobý pocit šťastia.. (bude potrebovat stale viac a nové impulzy aby si ten človek takto pocit udržal).
K tomu čo vravíš, máš pravdu, ale povedal by som že nie úplne.. Je pravda že človek si myšlienkami a emociami programuje svoju realitu, avšak treba brať do úvahy že človek nie je na vrchole matrice, ale je len súčasťou objemnejších matric.. To znamená že to či sa realizuje tvoja myšlienka a ako sa realizuje zavisí od mnohých faktorov. Niektoré myšlienky sa zrealizuju dobre, iné s vedlajšími nepriaznivými efektmi, a iné sa nezrealizujú vôbec. Mám to osobne odskúšané.. Ak je človek vnímavý na reakcie prostredia, tak sa môže krásne riadiť rečou životných okolností a zistiť prečo si niektoré veci dokážem pritiahnuť, zmaterializovať a iné nie, prípadne s vedľajším efektom.
Okrem toho aj DVTR spomína že potencialna odchylka riadenia sa realizuje výhradne v mantineloch božieho dopustenia...
V článku tiež nie je povedané všetko, nie je dostatočne všeobecne popísaný, ale dívajúc sa naň ako čiastkový opis situácie, nevidel by som rozpor v tom, že autor píše o tom, že časť ľudského šťastia je ovplyvnená vzťahmi s ľudmi. Vidí sa mi to prirodzené kedže človek je socialny tvor a aj Bohom je predurčený ako všetko ostatné k vytvoreniu spoločenského stabilného sypersystému - o tom je v podstate globalizácia. Alebo sa mýlim?
Človek si počas života nazbieral rôzne defektné stereotypy správania a chápania sveta. Chybné vzorce v štruktúre podvedomia.. Ako inak sa človek má "obrusovať", identifikovať a eliminovať svoje nedostatky ak nie v komunikácií s ľudmi. Čelenie pesimistovi je vystavenie sa zrkadlu časti nášho podvedomia. Ako si ty osobne predstavuješ cestu človeka, na ceste stať sa "Človekom"? Ako má podľa teba človek pracovať na sebe a zbavovať sa vlastných negatív?

Cesta Pozorovateľa

Mág | 16.01.2015

Všetko to už bolo povedané -vyslovené napísané prežité Lao-C, Budha, Kršna, Ježiš ai. Dobre je sa oboznámiť do hĺbky s týmito poznaniami. Napr. v Bhagavad gite vo Vedách je všetko naše staroslavianské poznanie uvedené. DVTR je písaná pre súčasného moderného človeka, pre ľahšie a rýchlejšie porozumenie, čo je skvelé.
Položil si veľa otázok, je to sa širšiu diskusiu. Ale ....
Skúsme sa spolu na to pozrieť.
Svet - Jednota- Všehomí r ( ako kto chce ) je Pole všetkých Možností ( všetkých ktoré si dokážeš i nedokážeš ešte predstaviť) Človek ( Tvorca skutočnosti -reality) si vyberá ( volí ) vždy jednu z týchto možností a to neustále. To je proces T V O R E N I A. A zároveň si aj POZOROVATEĽ toho, čo si si vytvoril, čo si si zvolil. Pozorovateľ si je vedomí toho, že prežíva svoju voľbu, HEREC sa po svojom výbere zmieta v emóciách, ktoré následne generujú ďalšie neželané myšlienky ( scenár ) a tak dokola až až do totálneho ZOŠALENIA.
Ako bolo povedané tvoríš vedome a nevedome. Čo si vyberieš TY?!?
Platia tu stanovené pravidlá - zákony, ktoré nie je možné prekročiť.
Zaujímavé priam komické je to, že aj tie obmedzenia si tvoríme sami.
Preto!!!
Ak sa ti zdá, že si ti niečo vyšlo a niečo nie, buď si istý, že si si mantinely vytvoril sám. Každá POCHYBNOSŤ, čo i len tá najmenšia, je tvoj mantinel. Pochybnosti vytvára naše EGO. Je to náš veľký sudca, ktorý nám v našom neustálo dialógu dokazuje našu neschopnosť" To si neurobil dobre, to si mohol robiť lepšie nabudúce... "atď .
Pozorne sa pozri na svoj vnútorný NEUSTÁLY dialóg a zistíš, že je medzi scenáristom režisérom a hercom, alebo medzi sudcom a obeťou ( výber je na tebe ). Všetko to sú persóny EGA!
A teraz naspäť k článku.
Pesimista, deviant, parazit nie vždy je tvoj nepriateľ. Záleží od uhla pohľadu. Pozri sa na neho ,ako na niečo bez čoho nemôžeš porozumieť inému. Ak chceš niečomu porozumieť musíš to zažiť - precítiť. Princíp duality( voľba medi dvoma mantinelmi): bez tepla nevieš, čo je zima, bez zla nepochopíš dobro, ak chceš prežiť šťastie mal by si prežiť aj nie šťastie ( nešťastie) atď.
Pozri sa na devianta - parazite, ako na entitu, ktorá ťa zdokonaľuje. Je to samé ako v tele človeka vírus, parazit baktéria zdokonaľuje náš imunitný ( ochranný ) systém. Nie dobré ( zlé ) je to ak sa parazit príliš rozmnoží, tak ako to môžeme pozorovať v súčasnej dobe. Zem, čo je tak isto živá bytosť je napadnutá vírusmi – parazitmi, preto sa musíme zmobilizovať ( čo sa aj deje) na ochranu zeme.
Parazit podľa niektorých ( prikláňam sa ) nie je ľudská bytosť, nie je to človek, aj keď tak vyzerá, má hlavu štyri končatiny a dokonca hovorí, chýbajú mu také vlastnosti, ktoré robia človeka človekom. Súcit, svedomie, duša, to sú pre človeka cnosti, no pre parazita slabosti. Parazit si nie je vedomí ( väčšinou ), že sa rúti do záhuby, sú aj výnimky. Parazit, ktorý sa snaží žiť v symbióze s človekom
Na tvoje dve posledné otázky je zložitá odpoveď. Sú tisícky technik, výber je na tebe. Nie všetko, čo je dobré pre mňa, môže byť dobré pre teba.
Tiež som len pútnik – hľadajúci na ceste vedomí si, že dôležitá je cesta a nie cieľ .

Re:

zyx | 12.01.2015

souhlasim s tebou, je to slatanina. Autor ani dokonce nerozlisuje objektivni a subjektivni priciny negativniho chovani, vubec nerozlisuje kdo a proc se tak chova napr. na prvni pohled se podle kriterii v clanku stejne negativne bude chovat asocialni psychopati i clovek v depresi, pricemz to jak bychom se pak meli chovat my k nim je pritom diametralne odlisne.

Cele to pusobi jako agitka typu "ovecko, sice nejak podvedome tusis ze nahoru (mezi tzv. diskretni elitu, alias americky sen) jsou dvere permanentne zavrene, ale my chceme abys sis myslela ze to je jen takova ta negativita a ze kdyz se budes snazit, tak se tam dostanes."

Proste takova ta trapna americkoidni snaha o udrzeni statu quo ve spolecnosti prudce se zvysujici nesoumeritelnosti, s tim ze se klasicky obvinuje obet, aby snad nedejboze nezacla hledat problem tam kde skutecne je.

Re: Re:

jardob | 14.01.2015

Máš pravdu v tom, že článok nie je písaný dostatočne všeobecne, ako bývajú materiali VP, ale opísuje len uzke spektrum ľudí.. Mňa zaujal a preložil som ho, lebo ho VP zverejnil na svojej stránke Zakon Vremeni..
Osobne som to pochopil tak, že autor "negatívne nastrojenými ľudmi" myslí bežných pesimistov. (Nie klinické stavy ako depresia alebo psychopacia, kde psychologický prístup neprinesie žiadny výrazný výsledok). Človek pesimista, má šancu opraviť svoje stereotypy správania a vnimania sveta.
Dobré vzťahy s blízkymi je len časť toho čo tvorí našu harmoniu a šťastie. Vnútorné šťastie podľa mna skôr pramení zo správneho postoja k sebe a svetu, chápania objektívnych javov a schopnosti sa zladiť s božím zámerom...
Čelenie ľudom s všeobecným pesimistickým vnímaním sveta, je tiež len jedným zo spôsobov (ako čelenie rôznym životným okolnostiam a situáciam) ako objavovaťnedostatky v svojej psychike a mať tak možnosť pracovať na sebe - to všetko na ceste "stať sa Človekom". Nejde o jednostranný ale vzájomný proces. Aspoň tak to vnímam ja.

sucit - no neviem ci je to prave slovo

Rony | 10.01.2015

Precital som si clanok je velmi fajn, aj diskusia. Pokusim sa prispiet mojim pohladom.
1. Miluj blizneho svojho ako seba sameho.
Samozrejme domotana krestanska motanica kde ucia milovat blizneho svojho (aj ho riesit ved to je lahke . neriesis seba) ale neucia co je to milovat alebo naucit sa milovat seba. Tu by som upozornil ze ak clovek nema seba zvladnuteho druheho nema sancu menit a dobry umysel vedie do pekla. Mozes stat ako vzor nic viac. Ak mas seba porieseneho prirodzene budes pritahovat ludi a je jedno akych.
2. Bud indiferentny( snaz sa o to) v zmysle pomeru k vonkajsim okolnostiam zachovaj pokoj a rovnovahu.
3. Zi a nechaj zit. Aj druhy ma pravo na svoje omyly pomoct niekedy znamena nepomoct. Svoj nazor mozes prezentovat na danu vec - mozes davat otazky ale nebran ludom robit omyly.
Ja sa nebranim kontaktom s negativnymi ludmi mozu byt aj zombici je mi to jedno vzdy sa mam pri nich moznost ucit reagovat nasledne po kontakte vyhodnocujem co bolo spravne co nie. Mozno je to len hra slovicok ale ja by som slovo v bode 1 clanku sucit nahradil slovom laska. Daj tomu cloveku radsej cit- lasku on jej totiz dostal velmi malo. Miluj ho takeho aky je, ber ho takeho aky je pochval ho daj mu pochopenie. Toto on nedostal preto je aky je. Ale sme spat pri bode 1. co pisem musis vediet co je to laska ku sebe samemu inak ju nevies dat druhemu.

Re: sucit - no neviem ci je to prave slovo

jardob | 11.01.2015

Povedal si to presne Rony, plný súhlas.. Súcit možno chápať ako formu lásky, je to druh empatie a triezvy pohlad na druheho cloveka a aj na seba zároveň. U slovíčiek je ten problem, že tak ako ľudstvo má uvolnenú morálku, tak aj slová a ich význam sa uvolňuju a deformujú. Jazyk degeneruje s morálkou človeka.
4.tym bodom by ešte mohlo byť pohľad na človeka ako jednotku kolektívneho intelektu. Podobne ako v prírode, bunky tvoria mnohobunkové organizmy, orgány, jedincov, kde kazdá bunka má svoju úlohu a zodpovednosť v tomto zoskupení za celok, za celý kolektív. Dokonca aj na dalsej urovni, ako zivocíchy, mravce aj včely tvoria kolektívne harmonické a stabilné spoločenstvo, kde každý jedinec má svoju ulohu a zodpovednosť. Ludia sa snažia vytvoriť harmonický stabilny systém, s kolektivným vedomím a duchom blízkym božiemu zámeru. Zatial sa to ludom nedari, ale nič nie je ešte stratené..:-) Takže ľudská psychika má ešte aj tento atribút, ale najprv musia fungovať tie tri ktoré si vymenoval :-)

par technik

paulo | 09.01.2015

NLP na taketo situacie vyuziva napr. techinky v podobe passing and leaving...
Mne sa v praxy casto overilo prave udrzat si emocie na uzde (to je velmi dolezite) a s rozhladom KLAST SPRAVNE OTAZKY (teda nic nevysvetlovat) danemu jedincovi a docielit tym, aby sam negativny clovek prisiel na svoju nepriMIERAnost, alebo ho to aspon vyviedlo z(ne)miery a zacal rozmyslat tym smerom kam kladiete pozornost VY.
Dufam ze som to podal zrozumitelne a pochopitelne:)

Re: par technik

jardob | 11.01.2015

Super:-). A je to tiež výborný nástroj pri výchove detí.. Deti sú úžasné, na mnohé veci prídu sami, a vhodnými otázkami možno naučiť deti vytvárať si vlastný názor na veci, namiesto bezduchého konzumovania informácií :-) (A to už nehovorím o tom, že aj rodič pri tom príde na kopu zaujímavých veci)

Brilatní

Pavel | 09.01.2015

Děkuji a autorům a překladatelům. Pomohlo mi to odhalit některé chyby, které dělám při zacházení s "negativismem" a inspirovalo mně to k užití nových postupů.

Přidám něco ze svých zkušeností. Velmi pomáhá neosobní přístup: pracovat nejen s cizí negativitou, ale i s vlastní. Lidé jsou málo kdy úplně negativní nebo úplně pozitivní (což považuji za kultivační cíl k lidskému typu). Rozsah vlastní negativity můžeme zjistit podle toho jak nás zasahují negativity z okolí.

A nesouhlasím s rčením za "dobrotu na žebrotu", které považuji za špatné "programování". Dobro je správné a silné a zlo je slabé. Zlo se musí skrývat nemůže přijít a říci jsem zlo, protože by bylo okamžitě eliminováno, neboť lidská společnost je založena na dobru (když přestanou bytosti směřovat k dobru společnost se rychle rozpadne). Obtížné je ovšem rozeznat dobro od zla. 99% práce s vyčištěním zla je uděláno jeho odhalením. Opravuji rčení na "dobrotou k prosperitě". Mimo to dobro nepracuje s krátkodobým a sobeckým "zisk nebo ztráta", dělá činy, protože je to správné (př.: jíst přiměřené množství jídla je správné, jíst kameny je špatné - příklad proč jedině dobro může přežít a zlo nutně zahyne).

Re: Brilatní

popolvár | 09.01.2015

to "za dobrotu na žebrotu" sa vzťahuje presne k tomuto odstavcu:
...Najjednoduchší ale vo výsledku totálne neefektívny spôsob pomoci pre týchto ľudí je – dať im tú lásku, úctu a možnosť všetko riadiť, ktorej sa dožadujú. V každom prípade sa to môže ukázať ako veľmi klzká cestička dolu svahom, ako náhle si okolie zvykne na nové podmienky, môže sa ocitnúť v stave, keď bude nútené demonštrovať ešte väčšiu lásku, úctu a dať negatívnemu človeku ešte viac možnosti riadiť jeho život, aby ho urobili šťastným. Inými slovami, tým že mu plníme želania, zrejme tvoríme Frankenštajna, ktorí sa vráti naspäť aby nás prenasledoval s ešte väčšou silou... Ak vám pripadá to príslovie ako zlé programovanie, tak skôr by som tam poopravil to slovo dobrotu

Re: Re: Brilatní

popolvár | 09.01.2015

prepáčte, nechcene som to odoslal... Takže k tej dobrote - možno by som ju doplnil na neadekvátnu, nemiestnu, neprimeranú dobrotu - pretože všetko by malo byť v primeranej miere k danej situácii, človeku... Ináč spolužitie, či dlhodobejší pravidelný pobyt s negatívnym človekom má negatívne následky aj pre nás - vplyv biopolí, informačných tokov a pod. - tomu sa pri vzájomnom styku nevyhneme. Existujú síce ochranné techniky, ale tie majú svoje "diery" v podobe vlastnej nespracovanej negativity, cez ktoré si (ne)žiadúci vplyv danej osoby k nám cestu nájde. Žiadúcim je preto, lebo nastavením zrkadla nám poodhalí vlastnú nedokonalosť - ale k tomu je potrebné človeka, chápajúceho o čo ide a schopného vlastného sebapozorovania sa... A nežiadúcim pre bežného človeka, ktorému hrozí jeho ovplyvnenie cudzím negativizmom v dvoch smeroch - sám sa stáva negatívnejším, prípadne mu to odčerpáva energiu (po styku s negatívnym človekom sa cíti ako zbitý pes). Takže najefektívnejšie je sa takému človeku vyhnúť a ak to nie je možné, tak obmedziť styk na minimum a správať sa voči nemu, ako bolo uvedené v článku.

Re: Re: Re: Brilantní

Pavel | 09.01.2015

Se vším souhlasím a děkuji za reakci, která mně obohatila. Význam slova dobrota jsem v předchozím svém příspěvku postavil takto dobrota = dobro = správný. Spíše bude slovo dobrota obecně vnímáno jako "být hodný". Po reakci popolvára jsem si uvědomil jak zásadní je míra při řešení čehokoli.

Nalézt správnou cestu jak ven z negativity vlastní i cizí nemusí být snadné (děkuji za postupy zde uvedené). Zde tedy přichází ke slovu míra. Osobně řeším rozhodnutí boj nebo útěk (poměřuji pozitivitu, kterou mám k dispozici s tou kterou si přeji překonat). Když jsem nabitý a čerstvý a vidím, že negativita se teprve rozjíždí, tak jdu do boje a většinou zvítězí pozitivita. Když vidím, že na to nemám, tak se vyhnu se a uteču a nebo zatnu zuby a nejdu do sporu, když není kam utéct. Mám však skvělé zázemí, že jsem část dne o samotě a jsem takto šťastný (je to jeden díl štěstí druhý je ten co je popsán v článku, že jsem často s lidmi, kteří jsou víceméně pozitivní a potvrzuji je to štěstí). A tak nikdy nejsem negativnímu působení vystaven trvale, ale ve svém okolí takové případy pozoruji.

Re: Re: Re: Re: Brilantní

jardob | 11.01.2015

Aj "konanie dobra" treba chápať ako - vstup do riadenia. Ak človek vstupuje do riadenia, mal by aj chápať procesy ktoré ide ovplyvňovať, vedieť presne čo robí tým ktorým skutkom, a tiež aké pravdepodobné následky a reakcie (na objekt, seba, aj okolie) to prinesie.. Málo kto z ľudí ale natoľko rozumie ľudskej psychike a algoritmike egregorov aby vedel čo spôsobí ten ktorý skutok. Ludia tak poväčšine experimentuju a prax sa ukazuje byť kritériom toho čo je správne a čo nie..

Treba si uvedomiť aj to, že pojem "dobro" pre človeka s nerozvinutou Ľudskou psychikou je vždy do určitej miery subjektívny (skreslený, sebecký). A preto častokrát spätnú reakciu na svoj čin môže neuvážene vnímať ako "zlo". Pritom pôjde o bežné algoritmy nadradených procesov, ktoré sa snažia uviesť veci do rovnováhy.. Čim viac sa človek skutkami odchyľuje od ideálnej miery (božieho zámeru) alebo urýchľuje periodu zmien, tým prudšie spätné nárazy sa vracajú v určitých periodách.
Objektívne "dobro" je také dobro ktoré neosoží iba človeku, ale spája všetky prírodné a vesmírne procesy do jednoho harmonického procesu.

Jsou i výjimky.

** | 09.01.2015

Super.. Jen závěrečná poznámka - doplnění.
Uvedené platí, že lidé jsou negatívní nějak od přirozenosti a své frustrace si vylévají třeba zde v diskuzi. Tito lidé jsou hodni soucitu a pomoci.. Ovšem nesmíme zapomínat, že existují taky "negatívně" naladění lidé, kteří takto jednají z důvodu svého zaměstnání či účelu zde v diskuzi. Ano, mám na mysli tzv. provokatéry..
Tam je soucit zbytečný, protože mají za povinnost být takoví. A třeba jim dělá radost, jak my se jim snažíme "rozumně" vysvětlit, že se chovají hloupě. Oni to ví a čím více nás štvopu, tím větší mají radost - nebo prémie.. Takže asi tak..
Dobrota je dobrá věc, ale jak se říká - za dobrotu na žebrotu.


Oříšek je, zda jde poznat, kdo do této skupiny

Re: Jsou i výjimky.

jardob | 09.01.2015

"za dobrotu na žebrotu" - z tohto pohladu sa dobrota javí ako extrém, najmä ak je vytrhnutá od ostatných dôležitých atribútov..
Ak je človek dobrý, je to milé, ale ak je dobrý a hlúpy, tak jeho osud v džungli je spečatený..
Iná vec je, ak je človek dobrý, a pritom rozvážny, chytrý a inteligentný.
Podobne je to aj s láskou. Láska nie je opakom nenávisti, pretože opakom nenávisti je chorobné a nekritické zbožňovanie.. (extrem je vzdy strata miery) Láska je rozvážny stred.. Každý kto miluje svoje deti, nie je pochaby a nekriticky ale snazí sa z nich vychovat slušné, šikovné a harmonické bytosti, a to sa nedá bez toho aby rodič nebol aj zásadový a prísny ak to treba. Dobrota a laska nie je anarchia ale harmonický systém. Čím viac rozumieme mozajke ludskej psychiky socialnych prepojení a správania, tak sme nielenže pokojnejši a viac nad vecou, ale aj vieme ako na ľudí pôsobiť, čo robiť a čo nerobiť. Nemyslím si že by Proud, Peter, Braňo alebo Ján boli niekedy platení za provokačné komentára. No ak by sa tu takí našli, tak by malo najviac zmysel nereagovať..

Re: Re: Jsou i výjimky.

Pavel | 09.01.2015

Bohužel už jsem zapomněl autorku, která v nějaké knize o lásce uváděla, že protiklad lásky(rozpínající) je strach(stahující).

Z hlediska míry bych to viděl takto:

Nenávist - Láska - Strach
(boj;více) (akorát) (útěk;málo)

| 09.01.2015

| 09.01.2015

Sociálni vampíri

Jox | 09.01.2015

Ahojte,


Krásny článok, veľmi ďakujem za publikovanie. V tejto dobe je naozaj dôležitý faktor, aby čo najviac ľudí dostávalo tento typ vzdelania v tom, ako správne interagovať v sociálnom prostredí.
Môj príspevok k článku by začal ešte jedným skrytým problémom, ktorý môže mať negatívny človek. Môže byť sociálnym vampírom.
Tu je pár príkladov sociálneho vampirizmu, ktoré mám od Andreja Karimova z nášho система seminára:
Vampír obeť: je presne ten, ktorý je stále negatívny, ktorému sa nikdy nič nedarí... Ako to vyzerá keď Vám cucá životnú silu?
V: nemám dosť peňazí
Č: no tak Ti poskytnem brigádu u mňa vo firme, 25€/deň 10 dní v mesiaci. Môžeš nastúpiť zajtra
V: ale zajtra mám termín u lekára
Č: čo v utorok?
V: to mám jogu a potom idem von
Č: v stredu?
V: to idem pomáhať otcovi s montážou kuchynskej linky
Č: co v sobotu?
V: nie, tam ideme zo Svetlanou tancovať........ Toto je presne ten typ rozhovorov, kde vampiri z Vás len cucajú životnú silu, stále Vás udržiavajú v hovore a pomaly vysávajú.
Druhým typom je typ starostlivá mať, ktorý ste hore už spomenuli.Andrej to definoval na príklade jednej jeho žiačky, ktorej matka bola hypochonder a ležala so zápalom pľúc v najlepšej moskovskej nemocnici. Dcére nakázala, aby k nej chodila 2x denne ( dcéra ma sama cez 35 a dve deti), keď jej povedala že nebude viac ako jeden krát denne, pani na druhý deň ochrnula od pása dole. Podľa Andreja vampiri tohto typu dokážu v extrémnych prípadoch aj zomrieť, aby donútili svoje okolie im dávať pozornosť a energiu. Keď jej dcéra oznámila, že nepríde do nemocnice už vôbec, pani do týždňa úplne vyzdravela.
Su aj iné príklady, keď rodič stále vola svojmu dieťaťu, ci už jedlo, ci sa správne oblieklo, ci ma všetko, ci zamklo dvere, či je cesta domov bezpečná, prečo nezavolalo dieťa každú hodinu či je v poriadku... Takto rodič vampír odsáva energiu svojmu dieťaťu ( a vačšinou o tom nevie)

Re: Sociálni vampíri

jardob | 09.01.2015

Dakujem Jox za zaujimavý komentár. Vampírizmus som už v živote zažil, ale napokon som pochopil že príčina je inde:
Problém nie je vo "vampírovi" ale v nás že nedobrovoľne a nezodpovedne dávame viac nez je príjemné a zdravé pre našu psychiku.
1. Na jednej strane je tu človek, s ktorým nám je nepríjemné byť, a chová sa tak, prípadne nás núti robiť veci ktoré nás psychicky vyčerpávajú..
2. Na druhej strane sme tu my, ktorý by sme mali byť zodpovedný za svoje šťastie a svoju vnútornú psychickú rovnováhu. No určite nezdravé stereotipy ktoré si mýlime so svedomím nás nútia dávať viac, než je pre nás zdravé.. Porušujeme voči sebe BOZP. Napríklad kresťanstvo nás učí myslieť na druhých viac ako na seba, na seba zabúdať - to je ale psychologická mína. Ved človek nemôže dávať, ked už všetko rozdal, aj svoje psychické zdravie. Len harmonia môže rozdávať harmoniu. Preto je dôležitá zodpovednosť k sebe, svojmu fyzickému aj psychickému zdraviu. Pomáhať a dávať ano, ale iba toľko ak tým neubližujem sebe (snád len okrem životne dôležitých výnimiek) a nerozladujem svoj stroj psychiky a zdravie.
Ak sa jedná o kolegov a príbuzných, ktorí nám sťažujú život je to tažšie.. Nie vždy sa dá byť tak ideálne naladený ako sa píše v článku, ale pomáhal som si buď tým že som dotyčnému povedal že jeho správanie mi ubližuje (je to aj o umení zvoliť vhodné zmierlivé slová). Niekedy ked to nepomohlo, použil som pozitívne virtuálne modelovanie reality, čo sposobilo že buď sa daný človek uvedomil, alebo nebol schopný zostať a behom nejakého času sám odišiel do inej práce. No veľa je to aj o empatií, ked clovek vidí svet, vztahy, správanie ludí kaleidoskopicky tak to deprimuje. Ale akonáhle si skladáte mozajku, tak vás opantá neobyčajný pokoj a citite sa byt nad vecou.

Re: Re: Sociálni vampíri

Jox | 09.01.2015

Ďakujem za reakciu je to naozaj ťažká téma, na seminári som sa Andreja pýtal, ci je možné takéhoto vampira vyliečiť.

Mal zaujímavú odpoved. Hovoril, že je treba (ako bolo tiež písané hore v článku aj u Teba v reakcii) toho človeka upozorniť, že je vampirom a že jeho správanie je nevhodne. V ťažších prípadoch treba okamžite ukončiť konverzáciu ( ja to robím, keď ma začne cúvať niekto z môjho Teamu) a vampovi nedať šancu na ďalšie cucanie energie. A keď vamp nebude mat v okoli zdroj potravy, skončí cucanie..
Otázka je ale co vyvolalo vampirizmus (negativizmus). S manželkou sme to pred pár dnami preberali, keď sme pozerali DVD kde bolo perfektne podvedome programovanie na gay propagandu. Odohrávalo sa to v New Yorku ľudom, ktorí sa nudili a nemali iný koníček ako chlastať a suložiť. Nuda, nedostatok sociálnych väzieb, nedostatok koníčkov, kde človek môže robiť niečo zmysluplné pre druhých aj seba, spúšťa podľa mňa tento druh problému... Takze keď odstavíte vampa od zdroja potravy, treba ho/ju zároveň predstaviť prostrediu, kde sa nebude nudiť a nájde šťastie... Pre niekoho to môže byt spevokol, vedenie nejakého krúžku, hodiny tanca, hrnčiarstvo, záhradka...
Je to veľmi zaujímavá téma a osobne hľadám ďalšie materialy na nete ich je ale žalostne málo...

Re: Re: Re: Sociálni vampíri

Pavel | 09.01.2015

Došel jsem k podobnému závěru, že lidé ke štěstí potřebují správné zapojení, což je ve společnosti, která je orientovaná na konzum problém. Pro velké nadnárodní společnosti je nejvýhodnější vytvořit bio-roboty, což je chyba řízení, protože to vede k vzniku mnoha bytostí, které nenajdou cestu jak rozvinout svůj potenciál a stanou se negativní. Nahromadění velkého množství negace, pak následně vede k válkám, kde se negace vybije.

Re: Re: Re: Sociálni vampíri

jardob | 11.01.2015

Súhlasím Jox, len treba si uvedomiť, že na "proces vampirizmu" treba vždy dvoch ktorý robia v niečom chybu!!! Nie je to iba chýba negatívneho človeka, ale aj chyba "obete" ktorá nezodpovedne plytvá svojou energiou, šťastím, a dáva "vampírovi" viac než je zodpovedné, a skodí tak sebe.. (tým že robíš veci vo vztahu k "vampirovi" ktoré sú ti nepríjemné a včas to nestopneš, aby ostalo dosť sil aj energie pre teba samotného)
Byť imúnny voči negatívnym ľudom nie je jednoduché, práve kvoli určitej dávke negativity a zraniteľnosti v nás. Problem je to aj ked je takým človekom kolega za jedným stolom. Niektorí ľudia sú dokonca agresívny - snažite sa im vyhýbať, a oni na oplátku začnú si vás doberať a útočiť na vás..
To už je skutočne o manažerskych schopnostiach v komunikácií, kde psychika človeka a komunikačné skúsenosti sú na takej urovni, že vo vzťahu k druhým ľudom presne viete čo robíte, aj ako ľudia budú reagovat, a vykonávate proces riadenia smerom - pomáhať ľudom (ale aj sebe) spoznávať svoje ostré hrany a dobrovolne ich obrusovať. Je to zložitý a neľahký proces.

Re: Re: Re: Re: Sociálni vampíri

Jox | 13.01.2015

Ďakujem za zaujímavý komentár Jardob, práve Tvoj šikovne sformulovaný postreh bol mojou motiváciou priradiť k tomuto članku aj môj dovetok. Dôvod bol, že keď som sa dostal bližšie do témy, začal som si všímať, ako malo ľudí okolo (vrátane mna poslednú dekádu) nerozumie činnosti vampira, a preto nemá aktívnu ochranu.
Preto je treba o týchto témach diskutovať a pomáhať ľudom identifikovať tento typ ľudí a pomôct okoliu zastaviť ich činnosť, čo im paradoxne otvorí dvere ku liečbe a pomôct im (spevokoly, záujmové krúžky.... Písal som o tom hore)
Aspoň pre mna je základom toho, ako poraziť negatívneho a agresívneho človeka zároveň v prvom raď nebáť sa. Strach je v nás a ak ho človek prekoná, dovolí mu začať analyzovať čo sa deje v tom druhom. a potom vie každý reagovať adekvátne a negatívny agresor väčšinou nebude pokračovať, pretože je tam jeden rozdiel medzi Vami. On ma stále strach, maskovaný za agresivitu a pokial nereagujete strachom Vy, už vtedy ste hrozba s ktorou si neporadí tak ľahko a uteká z "bojiska"
Súhlasím ale plne s tým, že proces sebapoznávania, je jeden z najťažších procesov, akými prechàdzam v celom mojom doterajšom živote.
Veľa šťastia a nech sa Vám darí na ceste k poznaniu

Re: Re: Sociálni vampíri

majkl | 12.01.2015

Jardob, z môjho pohľadu nás kresťanstvo neučí milovať druhých viac ako seba, Kristus povedal: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" To neznamená že budeš blížneho dávať pred seba alebo za seba ale na jednu roveň.

Re: Re: Re: Sociálni vampíri

jardob | 13.01.2015

Zdravím majkl, ano toto je zdravý pohľad ako si to povedal.. Jedna vec je kristovo učenie, a iné cirkev a historické kresťanstvo..

Sám som za mlada absolvoval par semestrov na bohosloveckej fakulte v BA, a v novom zákone je dosť výrokov kontroverzných. Najmä Pavlove apoštolské listi, ale aj v Evanjeliu je napísané.
-Prvý budú poslední a poslední prví.
-Kto sa povyšuje bude ponížený a kto sa PONIZUJE bude povýšený.
-Blahoslavení chudobní duchom..
-Blahoslavení plačúci...
-Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých..
-Otroci, poslúchajte svojich pánov...
----
Najmä medzi rehoľníkmi je vidno snaha o sebazapieranie (asketizmus), sebaumrtvovanie, maximálnu "pokoru" (to slovo je nejednoznacné), a poslušnosť..
Človek ktorý sa naplno oddáva krestanstvu, má sklon sa podcenovať, odopierať sebe lásku, aj tu nevynutnú prirodzenú kvoli vnútornej rovnováhe.. (v snahe získať tak pred bohom nejaké zásluhy)..

Přidat nový příspěvek