9.1.2015
Čo je najhlavnejším, určujúcim faktorom šťastia?
Odpoveď na túto otázku, ako už iste mnohí viete, nie je bohatstvo, ani sláva, krása či moc. Náš pocit šťastia je podmienený tým, ako sa ostatní ľudia, predovšetkým naši najbližší – teda priatelia, členovia rodiny, kolegovia – správajú k nám. Keď sa k vám vaši najbližší správajú milo, tak sa skrátka nemôžete necítiť šťastne. No ak sa k vám nechovajú dobre, alebo sa vám vyhýbajú, tak aj vám je dané cítiť sa zle.
Príčina, kvôli ktorej naše šťastie závisí predovšetkým od kvality našich vzťahov s okolím, spočíva v tom, že ľudia – to sú v prvej rade sociálne stvorenia. A keď sa porozhliadneme, môžeme k tomu nájsť kopu dôkazov. Tak moc nám záleží na tom, čo si o nás myslia ostatní, (ako som si všimol vlastným pozorovaním), že oveľa radšej prežijeme čosi nepríjemné (napríklad, pozeráme zlý film) v spoločnosti niekoho, kto rovnako zdieľa náš negatívny názor naň, ako by sme si dali možnosť prežiť čosi príjemné (napríklad, pozrieť si obľúbený film), v spoločnosti človeka ktorý to vníma odlišne. Naša sociálna podstata nám odpovedá, prečo stav zamilovanosti do iného človeka – je tá najvzácnejšia skúsenosť v našom živote, a prečo naopak izolácia ktorej krajnosťou je stav opustenosti, je podľa názoru tých ktorí mali možnosť ju zažiť – tou najťažšou skúškou.
To všetko nám ukazuje, prečo je tak ukrutne ťažké komunikovať a spolupracovať s negatívne naladenými ľuďmi – ľuďmi, ktorí nám permanentne ničia náladu svojim pesimizmom, obavami a nedôverou. Predstavte si, ako vás sústavne brzdia v snahe splniť si sen, lebo „Iba málo ľuďom sa to skutočne podarí“. Alebo si predstavte, ako vás stále odhovárajú od nápadu naučiť sa voľačo nové – napríklad, potápať sa s kyslíkovou súpravou, alebo jazdiť na koni – pretože je to „príliš nebezpečné“. Predstavte si že neustále musíte počúvať negatívne názory na druhých ľudí (napríklad, „Nemôžem uveriť, že si prezradil našim susedom že si nespravil vodičské skúšky, už si ťa viac nebudú vážiť!“). Ak ste pravidelne pod vplyvom podobného negatívneho faktoru, tak to môže zásadne ovplyvniť zásobu vašej vlastnej pozitivity, a to následne privedie k tomu, že buď vy sami doplníte rad negatívne naladených ľudí – stanete sa jedným z nich, alebo zostanete apatický, alebo že sa dokonca začať chovať hrubo k negatívnym ľuďom vo vašom okolí.
Ako sa teda máme správať k negatívnym ľuďom?
Najpriamejšie riešenie spočíva v tom, že sa s nimi nebudeme baviť. Ale to sa ľahšie povie ako spraví. Hocikedy môžeme prerušiť našu reč s ufrflaným barmanom, alebo nervóznou manažérkou airoliniek, ktorí majú problémi ovládať svoj hnev. No nemôžeme sa otočiť chrbtom a prestať sa baviť, pokiaľ ide o našich rodičov, bratov, sestry, partnerov, kolegov či priateľov.
Oveľa praktickejší prístup ku komunikácií s takýmito ľuďmi spočíva v tom, že sa spočiatku pokúsime pochopiť príčiny ich negatívnej nálady. Stručne povedané, takmer všetka negativita má svoje pôvod v jednom z troch hlboko zakorenených strachov: Strach pred neúctou zo strany druhých ľudí, strach zostať nemilovaný a strach že sa mi niečo nepodarí. Tieto strachy neustále štvú ľudí medzi sebou navzájom, nakoniec človek spútaný nimi prichádza k záveru, že „okolitý svet je nebezpečné miesto a ľudia sú po väčšine skazení“.
Človek, paralyzovaný takýmito strachmi, len ťažko uverí v potrebnosť ísť za svojim snom a zariskovať (veď s takýmto postojom si zaručene koleduje o neúspech), hoci je to nevyhnutné pre rast jeho osobnosti a rozvoj. Podobne nie je ťažké pochopiť, prečo ľudia žijúci v zajatí týchto strachov, majú veľký problém dôverovať okoliu. Strachy, ktoré ležia v základoch negatívneho vnímania sveta sa prejavujú v rôznych podobách a formách:
• Zraniteľnosť alebo sklon sa urážať na poznámky iných ľudí: napríklad veta: „Dnes vyzeráte výborne...“ vzbudzuje čisto negatívnu odozvu: „To znamená, že včera som vyzerala zle?“
• Odmeranosť či sklon vkladať negatívnu motiváciu do celkom nevinných činov iných ľudí: napríklad hosť, ktorý nepochválil pohostenie domácej pani, je ohodnotený ako „neotesanec, grobian, ktorý si nezaslúži aby bol pozvaný znova“.
• Nedôvera voči sebe. Reč je o pocite bezradnosti, keď si nevieme rady so skúškami, ktoré nás stretávajú v živote, ktoré dávajú zrod mocným obavám v prípade čelenia takýmto okolnostiam. A ide o pocit hanby a viny v prípade, ak človek zdupká pred takouto skúškou.
• Náročnosť: hoci negatívne nastrojení ľudia prežívajú silnú nedôveru k svojim vlastným schopnostiam, často zvyknú tvrdohlavo vyžadovať od svojich najbližších aby dosiahli určitý úspech, aby „som mohla byť na teba pyšná“.
• Pesimizmus alebo sklon predpokladať, že budúcnosť bude tmavá a hmlistá. Napríklad, negatívni ľudia si oveľa radšej predstavujú, že ich dôležité obchodné stretnutie dopadne zle, než by verili v opak.
• Vyhýbanie sa riziku, najmä v otázkach sociálneho charakteru. To vedie k neochote odhaliť informáciu, ktorá „by mohla byť použitá proti mne“ a to má za následok udržiavanie plytkých vzťahov a strohú konverzáciu.
• Túžba riadiť správanie druhých ľudí, najmä svojich blízkych. Napríklad, negatívni ľudia majú prísne požiadavky ohľadom toho na čom a čo konkrétne majú ich deti jesť, aké si majú kúpiť auto a pod.
Stojí za povšimnutie, že vo všetkých vyššie opísaných prejavoch negativity je jedna spoločná črta, a to sklon obviňovať vonkajší faktor – druhých ľudí, okolité prostredie či „náhodu“ – a nie seba a svoj negatívny vzťah k svetu. Negatívne naladení ľudia často premýšľajú takto: „Keby len ľudia vedeli čo všetko dokážem, keby boli ku mne lepší, keby svet nebol tak nebezpečný, a keby moji priatelia, kolegovia a príbuzní sa ku mne správali tak ako by sa patrilo, bol by som tak šťastný!“
Na prvý pohľad sa môže zdať vcelku paradoxným to, že negatívni ľudia zakúšajú nedôveru k sebe a obratom sa cítia v práve, keď žiadajú úctu a lásku zo strany svojho okolia. Pomerne paradoxne sa môže zdať aj to, že negatívni ľudia hľadia s pesimizmom na svoju vlastnú budúcnosť a pri tom všetkom vyžadujú úspech od druhých. V každom prípade sa tu nejedná o žiaden paradox. Deje sa to práve preto že negatívni ľudia sa necítia byť váženými a milovanými, nechápu že oni sami dokážu riadiť svoj život, a práve preto si od svojho okolia vyžadujú úctu a lásku a snažia sa riadiť všetko okolo seba.
Ak sa pozrieme na negatívnych ľudí z tohto pohľadu, tak vyjde najavo, že ich negativita – je prakticky neskrývané volanie o pomoc. Isteže, títo ľudia si to nijako nezľahčujú, tým že sami demonštrujú svoj biedny stav a úsilie všetkých kontrolovať. Darilo by sa im oveľa viac v ich snahe získať lásku, úctu a právo na kontrolu, ak by pochopili aké sebadeštruktívne je predvádzanie svojho biedneho stavu a snahy všetkých riadiť. Každopádne faktom je že títo ľudia potrebujú pomoc.
Najjednoduchší ale vo výsledku totálne neefektívny spôsob pomoci pre týchto ľudí je – dať im tú lásku, úctu a možnosť všetko riadiť, ktorej sa dožadujú. V každom prípade sa to môže ukázať ako veľmi klzká cestička dolu svahom, ako náhle si okolie zvykne na nové podmienky, môže sa ocitnúť v stave, keď bude nútené demonštrovať ešte väčšiu lásku, úctu a dať negatívnemu človeku ešte viac možnosti riadiť jeho život, aby ho urobili šťastným. Inými slovami, tým že mu plníme želania, zrejme tvoríme Frankenštajna, ktorí sa vráti naspäť aby nás prenasledoval s ešte väčšou silou.
Alternatívne riešenie spočíva v tom, že prinútime negatívnych ľudí nájsť zdroj ich vlastnej negativity a pochopiť, že ich negativita je zapríčinená oveľa viac ich postojom, než objektívnym stavom vecí. Mimo toho, písal som už v inom článku že ľudia zriedka kedy reagujú adekvátne na kritiku, a tí čo sú naladení negatívne, s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú ochotní počúvať, nieto aby ešte boli ochotní s tým aj súhlasiť.
Takto máme pred sebou tri možnosti. Za prvé, zaťať zuby, čeliť tvárou v tvár tejto negativite a dúfať že pred nami stojaci človek sa možno niekedy zmení. Druhá možnosť, pokúsiť sa nájsť profesionálneho konzultanta alebo prostredníka (napr. aj spoločný priateľ) a dúfať, že názor „tretej strany“ pomôže človeku pochopiť že jeho negativita nikomu neprináša úžitok. Každopádne, s najväčšou pravdepodobnosťou, prvé dva spôsoby nepomôžu vyriešiť základný problém. V tom prvom prípade, keď zatíname zuby a dúfame že človek časom začne chápať svet v pozitívnom duchu, naša pasivita môže poslúžiť ako dôkaz že jeho negativita bola odôvodnená. S časom to privedie k nárastu a sprísnení nárokov voči nám a ak sa ukáže že toho nie sme viac schopní, tak aj k nárastu sťažností na našu hlavu.
Jeden z argumentov proti efektívnosti druhej varianty je ten, že negatívni ľudia majú často sklon vyhýbať sa riešeniu problému, zakrývajúc to rozhorčením a akože nespravodlivosťou nárokov na nich – „všetci, dokonca aj moji najlepší priatelia sú už proti mne!“ A dokonca aj keby sa tretej strane podarilo presvedčiť negatívneho človeka že jeho pohľad na svet je neproduktívny, sotva to zmení samotnú situáciu. Je to tak preto, že nestačí si len priznať problém, treba ho aj riešiť: A k tomu je potrebné zmeniť podvedomé vzorce myslenia, ktoré doteraz tvorili základ negatívneho pohľadu na svet.
To nás privádza k tretej a z môjho pohľadu najrozumnejšej variante správania v spoločnosti negatívne naladených ľudí. Stručne, táto varianta má tri prvky:
a) súcit vo vzťahu k negatívnemu človeku,
b) zodpovednosť za svoje vlastné šťastie (bez ohľadu na prúd negativity od blízkej osoby),
c) zrelosť vo vzájomných vzťahoch s negatívnym človekom.
1. Súcitom sa myslí občas – ak vôbec niekedy – dať negatívnemu človeku radu ohľadom zmeny jeho správania. Vylučuje sa tu ale možnosť robiť človeku kázne, vymenovávať mu všetky jeho negatíva. Ako som už písal, väčšina z nás nerada počúva negatívnu kritiku, a špeciálne to platí u negatívnych ľudí. Môže byť tak ťažké nereagovať na takéhoto človeka, najmä ak jeho negativita zadiera do živého. Každopádne však vedzte, že ak mu poviete všetko rovno do tváre, nepomôže to vyriešiť situáciu, naopak obyčajne ju to len vystupňuje. Nemali by ste zabudnúť ani na to, že zatiaľ čo vy sa stretáte s negatívnym človekom dajme tomu z času na čas, oni musia byť sami so sebou stále. To vám môže pomôcť naplniť sa súcitom vo vzťahu k tomuto človeku.
2. prijatie zodpovednosti za svoje vlastné šťastie – predpokladá, že musíte urobiť vždy všetko čo treba aby ste si ochránili a zachovali svoj pozitívny stav. Ak nie ste v stave ochrániť si pozitívnu myseľ, a vnútornú vyrovnanosť, potom je všetko stratené. V jednom zo svojich článkov som dal zopár rád ohľadom toho ako možno vziať na seba zodpovednosť za svoje šťastie. Stručne povedané, ide o množinu pozitívnejších postojov, každopádne nemusí to vždy stačiť ak čelíte prúdom negativity: Možno vám príde vhod aj pravidelný oddych od negatívneho človeka a komunikácie s ním, aby ste si ochránili vnútornú rovnováhu. Ale v tom prípade by ste nemali zabudnúť na rozumné zdôvodnenie, aby si váš blízky nemyslel že sa mu vyhýbate...
3. zrelosť vzájomných vzťahov – myslí sa tým chápanie toho, že najúčinnejší spôsob ako postrčiť negatívneho človeka k pozitívnej harmónií – je byť sám stelesnením pozitívnej nálady. Mimochodom, ak obviníte negatívneho človeka v tom, že vás núti vidieť svet v čiernych farbách, tak to absolútne nepomôže. Dokonca to môže znieť ironicky, nakoľko vy radíte človeku „prestať obviňovať ostatných za svoj vlastný negatívny postoj“ a pritom ho sami obviňujete z toho že vám kazí náladu.
Ako teda prejaviť svoj pozitívny postoj k svetu, donútiť negatívneho človeka si tento postoj osvojiť, a zároveň sa nesprávať ako kazateľ a sudca?
Tajomstvo spočíva v tom, jednať v rámci možností ako úplne vyrovnaná osoba. Čiže správať sa ako človek ktorého druhí ľudia majú radi, vážia si ho, a ktorí má pod kontrolou všetky dôležité aspekty svojho života. To znamená: Nedovoľte negativite svojho okolia meniť plány v realizácií vašich snov, nebojte sa zdravo zariskovať, a dôverujte druhým ľuďom. No nemá zmysel robiť všetky tieto veci len preto aby ste negatívneho človeka naštvali alebo mu dokázali „svoju pravdu“. Najlepšie je byť prirodzený a autentický, aby spontánnosť, pozitivita, a dôvera k ľuďom boli prirodzenými črtami vašej osoby. Potom ak negatívny človek si dovolí urobiť skeptickú alebo cynickú poznámku – a to on urobí – využite možnosť a objasnite mu, prečo sa chováte práve takto, a nie ináč.
Napríklad, ak vás negatívny človek bude presviedčať o nezmyselnosti vašej snahy splniť si sen, vysvetlite mu, že vy vnímate svoje šance na úspech ináč, alebo mu povedzte, že uprednostňujete možnosť „skúsiť a prípadne neuspieť“, než to neskúsiť vôbec. Ak vás negatívny človek upozorňuje o katastrofických následkoch toho, čo vy považujete za prijateľný zdravý risk, spokojne mu odpovedzte: „Veď počkáme a uvidíme ako to dopadne“. Dúfajme, že v rámci tohto primeraného risku sa nič zlé nestane a vy získate navyše novú cennú skúsenosť. Časom negatívny človek bude musieť sám priznať, že hoci riskujete oveľa viac ako on, nie ste nerozvážny tvor. A nakoniec, ak vás negatívny človek karhá za to že príliš dôverujete ľuďom, poproste ho aby vám pripomenul prípady, keď druhí ľudia zneužili vašu dôveru. (Snáď takých okamihov bolo vo vašom prípade málo, alebo žiadne, lebo v opačnom prípade bude mať negatívny človek pravdu, a iba sa utvrdí v tom že ste nadmieru dôverčivý). Tiež môžete poukázať na to čo hovorí výskum: že práve vďaka vzájomnej dôvere sa formujú hlboké a pevné vzťahy (Budem dúfať, že máte hlbšie a pevnejšie vzťahy s ľuďmi ako váš kolega, ktorý vidí svet v čiernych farbách.)
Hoci prebehne možno veľa času, než uvidíte nejaké výsledky, tie sa skôr či neskôr dostavia. Zmeny budú prichádzať veľmi pomalým tempom, no ak prebehnú, budú pretrvávať veľmi dlhý čas. Pravda je taká, že ľuďom sa páči pozitívna spoločnosť ľudí, preto skôr či neskôr dokonca aj negatívny človek ocení (hoci aj s nechuťou), váš pozitívny pohľad na svet. Ľuďom sa tiež páči prežívať pozitívne emócie. Preto ako bude negatívny človek čerpať z vás vašu pozitivitu, v určitý okamih sa začne mať aj on viacej rád a vážiť si seba, a to následne bude viesť k tomu, že začne viac dôverovať ľuďom okolo seba, a začne hľadieť na budúcnosť s väčším optimizmom.
Ako ste už najskôr sami pochopili, komunikácia s negatívnymi ľuďmi si vyžaduje zmierlivý prístup. Už samotný fakt, že zdolanie cudzej negativity vám pripadá namáhavé, dokazuje, že vo vás samých sa nachádza zrnko negativizmu. Ak by ste sa necítili vyčerpaný, po zrážke s negativitou druhých – ak by ste si boli sebou absolútne istý – tak by ste nevnímali spoločnosť negatívne naladených ľudí s takým odporom. Chápanie toho, že musíte na sebe tiež pracovať, aby ste sa zvládli vlastný negativizmus, pomáhajúc pri tom druhým ľuďom v ich boji s negatívnym pohľadom na svet, vám pomôže nájsť schopnosť súcítiť spolu, pozitívne myslieť, a tiež nájsť zrelosť ktorá je nevyhnutná na splnenie tejto zložitej, ale veľmi potrebnej úlohy.
Veľa úspechov!
Preložené z: Как вести себя с негативно настроенными людьми ("AlterNet", США) Радж Рагхунатан
překlad: jardob
Informační báze KSB