Aby bolo jasné: “Aj „duchovní“ učitelia môžu nedopatrením vytvoriť falošný obraz, alebo je to zámer?”

(alebo: ako KSB a DVTR umožňujú čitateľovi chrániť svoje vedomie a podvedomie pred manipuláciou)

15.2.2014

Autor: popolvár

A sme zase pri homosexuáloch… Dnes sa na tento problém pozrieme z trocha inej stránky.

Všetci prichádzame do styku s rôznymi článkami, publikáciami všelijakých duchovných zameraní, či smerov.

Hľadáme, študujeme, viac menej je nám všetkým známe, že človek, to nielen telo, ale aj duša jest. Kedže nám minulý režim v tomto veľmi neprial a oficiálne dušu popieral a sám seba v zmysle marxizmu za ateistický, či adeistický vyhlasoval, sme týmto podmienení k nekritickému prijímaniu názorov rôznorodých autorov, v ktorých slovníku sa to len tak hemží “duchovnom”. Akonáhle zbadáme slová ako: duša, láska, Boh, jednota, pokora, či jang/jing, atď., hneď sme náchylnejší k prijímaniu myšlienok týchto autorov bez hlbšieho zamyslenia sa, či analýzy…

Konkrétne si rozoberieme časť článku s názvom “Súcit” od Mgr. Vladimíra Červeňáka, životného kouča, etikoterapeuta (Vitalita, Január 2014, str. 56 – 57).

Autor v úvodnej časti článku celkom dobre rozoberá rozdiel medzi ľútosťou a súcitom z rôznych aspektov a uhlov pohľadu. Pozorne som si to vedome prečítal – veď často počujeme, že ľutovať je nie celkom správne, že dôležitý je súcit a mňa samého to osobne zaujíma, prečo, v čom je ten rozdiel – snažiac sa pochopiť toho podstatu a musím povedať, že s touto časťou článku sa môžem kľudne v duchu stotožniť. Zase som obohatil svoje poznanie. Zbystril som ale pozornosť a zasvietilo mi červené svetielko pri odstavci “Súcit je silné spojenie láskou”.

Aj keď nebudem citovať celý text tohto odstavca, ale len to podstatné (podľa mojej mienky a pre mňa), môže byť čitateľ pokojný – nie sú to časti vytrhnuté z kontextu, čím by sa mohol zmeniť význam celého textu, je to skôr citácia toho dôležitého, ako keď sme si podčiarkovali skriptá pri učení sa na skúšky… Plus vždy je tu možnosť si prečítať originál v uvedenom zdroji.

“Každý súdny človek vie, že slovo manželstvo vzniklo spojením slov mužstvo a ženstvo. Je teda zväzkom muža a ženy.” … “Treba vedieť, že sme všetci mužom a ženou zároveň, keďže máme v sebe oboch rodičov. Táto dualita je odrazom duálnej podstaty energie, ktorou sme. Má dva póly, kladný a záporný. Aktívny a pasívny princíp…” … “Na svet prichádzame s konkrétnym pohlavím, teda vyjadrujeme jednu z dvoch polarít energie, ktorou sme. Keďže sme duálne bytosti, máme telo i dušu, i naše pohlavie sa prejavuje v tele i duši. Ak sa človek narodí s rozdielnym fyzickým a rozdielnym psychickým pohlavím, má nesúlad v pohlavnej identite.

V terapeutickej praxi sa stretávam s ľuďmi, ktorí sú orientovaní na opačné pohlavie, fyzicky aj psychologicky, ale predsa ich psyché má opačné znaky, ako majú pohlavie. Muž s dominantnou ženskou polaritou alebo žena s dominantnou mužskou polaritou. Inak povedané, duša takéhoto muža sa prišla učiť mužskej polarite alebo duša takej ženy sa prišla učiť ženskej polarite.

Ak človek nerozumie výzve, ktorá pred ním stojí, cíti sa dobre v psychicky prežívanej polarite a ak je pod silným vplyvom svojej pudovej zložky osobnosti, bude sa orientovať na rovnaké pohlavie. Ak spolu ako partnerky žijú dve ženy alebo dvaja muži podľa fyzického pohlavia, to neznamená, že nimi sú i podľa psychického pohlavia Ak uznávame existenciu duše, nemali by sme tak lipnúť na spolužití výhradne podľa tela. Človek dostal do vienka slobodnú voľbu, nik z ľudí by preto inému človeku nemal toto právo voľby upierať. Takýto človek nemôže nikdy prežiť rovnocenný plnohodnotný manželský zväzok. Ak mu spoločnosť upiera možnosť zažiť zmysluplný zväzok s partnerom, ktorý má síce rovnaké fyzické pohlavie, ale to je odlišné od psychického pohlavia, jeho frustrácia porastie, bude sa brániť, dožadovať rešpektu a ľudskej dôstojnosti.

Odsudzovaním a vyčlenovaním na okraj spoločnosti sa spoločnosť oddeľuje od týchto ľudí, stáva sa agresívnou. Na toto by sme mali myslieť, keď vynášame súdy a na toto by mali myslieť všetci tí, ktorých Bohom je Láska. Kým z našich chrámov bude sršať oheň a síra, nemôžu byť príbytkom Boha nazývaného láska.”

Teraz sa zastavme a pozorne si prečítajme citované časti ešte raz. Aké pocity z toho máme, aké myšlienky nás napadli ako prvé, aké ďalšie? Úprimne. Zapíšme si ich a zamyslime sa nad nimi… Kam nás to vedie, do akej pozície vo vzťahu k homosexuálnej časti populácie teraz (posudzujeme náš doterajší pohľad na nich) a potom (ako by sme sa k nim mali stavať v budúcnosti)? Znova si to zapíšme… Spravte to, nepokračujte ďalej v čítaní – je to dôležité!!!

Na prvý pohľad logický článok, zbežne čítajúci človek by s tým aj mohol súhlasiť. Ale uvedomuje si s čím súhlasiť? Rozoberieme si teraz to najdôležitejšie. V podstate by sme to mohli zhrnúť do dvoch rovín:

Rovina prvá – štylistika textu a k čomu to vedie:

“V terapeutickej praxi sa stretávam s ľuďmi, ktorí sú orientovaní na opačné pohlavie, fyzicky aj psychologicky, ale predsa ich psyché má opačné znaky, ako majú pohlavie. Muž s dominantnou ženskou polaritou alebo žena s dominantnou mužskou polaritou. Inak povedané, duša takéhoto muža sa prišla učiť mužskej polarite alebo duša takej ženy sa prišla učiť ženskej polarite“.

Jasné logické jednoduché osvetlenie nesúrodosti, dalo by sa povedať rozštiepenosti, „schizofrenizmu“ takýchto ľudí. Aj navodenie dôvodu, prečo sa takto narodili, ich životnej úlohy , ktorej sa majú zhostiť, ku ktorej ich ich homosexualita – nesúlad psyché a fyzického tela – má naviesť. Možno sa dali viac rozviesť prvotné príčiny takéhoto zrodenia (v minulom živote – inkarnácii - týranie, ubližovanie, neúcta k opačnému pohlaviu, k tomu, v ktorého fyzickej podobe teraz duša musí žiť – skús, pocíť, preži, aké je to byť mužom, či ženou, mať takéto fyzické telo...), to by osvetlilo čitateľovi trocha viac pozadie tejto anomálie. To by som v texte ako autor zvýraznil. A zvýraznil by som aj nasledujúcu časť: „Ak človek nerozumie výzve, ktorá pred ním stojí, cíti sa dobre v psychicky prežívanej polarite a ak je pod silným vplyvom svojej pudovej zložky osobnosti, bude sa orientovať na rovnaké pohlavie.“

Toto je to najdôležitejsie: namiesto toho, aby sa ponorili do seba, hľadali odpovede, učili sa tomu, čomu sa majú naučiť a k čomu ich na oko tvrdé postihnutie, v skutočnosti však predispozícia, či „talent“ predurčujú, t.j. prežiť, precítiť, čo to znamená byť fyzicky mužom, či ženou v spoločnosti, prostredí, aké slabosti, či prednosti to telo obnáša a uvedomovať si to na úrovni duše z pozície opačného pohlavia (proste jedinečná predispozícia na vedomej úrovni prebývať vo fyzickom tele opačnej polarity – pohlavia, za účelom osobnou, bytostnou skúsenosťou sa naučiť túto polaritu milovať, mať ju v úcte), tak oni radšej budú žiť v sebaklame v homosexuálnom vzťahu aj sexuálne… a gayparády, „dúhové“ pochody organizovať. A na túto úlohu, aspekt, dôvod ich existencie (čo sa majú naučiť, čo je výzvou ich života) mal autor položiť hlavný dôraz. To by ozrejmilo čitateľovi, prečo by mal súcitiť s homosexuálnymi jedincami, vcítiť sa do ich kože, pocitov, psychiky a zložitosti – nesúladu ich zrodenia – nesúladu medzi psyché a fyzickým telom. Áno, to si zasluhuje súcitný vzťah, pohľad a postoj k nim.

Ale scestné prejavy ako gayparády, perverznosť na verejnosti, dávanie na obdiv a neustále upriamovanie pozornosti zbytku spoločnosti na to, že oni sú iní, snahy o povýšenie ich „postihnutia“ na normálny stav, ba normu správania sa aj pre ostatných – to si namiesto súcitu zasluhuje minimálne tak maximálne opovrhnutie. To ako keby ďalší inak, či duševne, či telesne postihnutí jedinci sa začali v takomto zmysle organizovať a vydierať zbytok spoločnosti.

Autor však zvýraznil niečo iné: „Odsudzovaním a vyčlenovaním na okraj spoločnosti sa spoločnosť oddeľuje od týchto ľudí, stáva sa agresívnou. Na toto by sme mali myslieť, keď vynášame súdy a na toto by mali myslieť všetci tí, ktorých Bohom je Láska. Kým z našich chrámov bude sršať oheň a síra, nemôžu byť príbytkom Boha nazývaného láska.”

Spôsob akým autor tento fakt podal, nadväzujúc na cca dve vety v citáte tomu predchádzajúce, evokuje v podstate u čitateľa pocit viny, že on je ten zlý, že homosexuáli za svoj stav nemôžu (pričom opak je pravdou, jak z dôvodu nepochopenia ich životnej úlohy, výzvy, tak aj z karmického hladiska: neubližujúc opačnému pohlaviu, nehanobiac ho, neriešili by teraz toto...) Homosexuáli sú frustrovaní a spoločnost je agresívna. Nehovorí súčasný stav dianí v spoločnosti a LGBT tendencie tak trocha o niečom inom? Ze homosexuáli sú čoraz viac agresívni a spoločnosť je z toho frustrovaná?!

„Na toto by sme mali myslieť, keď vynášame súdy a na toto by mali myslieť všetci tí, ktorých Bohom je Láska.“ Nesúď a nevyčlenuj, lebo tvoj Boh je Láska! Bez ďalšieho rozvedenia a osvetlenia – to je manipulácia a citové vydieranie... Multi-kulti... Ten, koho skutočne Bohom je Láska, tomu to nikto nemusí pripomínať, on to vie, vidí všetko v skutočných súvislostiach a nesúdi, ale aj chápe podstatu veci. A toho, kto ešte len Boha, skutočnú Lásku hľadá, v tejto podobe tento text len zmiatne, zneistí, zaseje pochybnosť vo vlastný úsudok.

„Kým z našich chrámov bude sršať oheň a síra, nemôžu byť príbytkom Boha nazývaného láska.” Zase nejednoznačnosť a zavádzajúca dvojzmyselnosť. Čo mal autor tými chrámami na mysli? Telo ako chrám duše? Ak áno – v poriadku! Ale prečo tomu nedal jednoznačný význam, ale umožnuje to zviesť aj do dalšej roviny chápania? Do roviny kresťanských chrámov. A práve teraz, ked je ešte v povedomí organizovanie pochodu kresťanov na Slovensku proti juvenilnej justícii a presadzovaniu homosexuálnej agendy, ničiacej rodinu ako základ spoločnosti, do všetkých sfér verejného života a následné besnenie mainstrému. Pridal sa snáď autor k zhysterizovaným a homosexuálnou lobby ovládaným médiám?

Pritom sám autor správne uviedol: “Každý súdny človek vie, že slovo manželstvo vzniklo spojením slov mužstvo a ženstvo. Je teda zväzkom muža a ženy.” Je azda autor tiež rozpoltenou, nesúladnou osobou? Verme, že nie! Ale to potom musí autor zvážiť všetky dôsledky nejednoznačnej štylistiky zavádzajúcej k viacerým možnostiam pochopenia. Je predsa etikoterapeutom, životným koučom, pacienti mu dôverujú – má zodpovednosť, jak voči sebe, tak voči tým, ktorých svojimi myšlienkami ovplyvňuje. A predovšetkým vtedy, ak to urobí písaným slovom, v podobe článku, kedy neexistuje okamžitá spätná kontrola (feedback) správnosti pochopenia a následna korekcia omylu. Alebo je to zámer?

Rovina druhá – k akým úvahám ma tento text doviedol.

Ďakujem autorovi tohto článku, pánu Mgr. Vladimírovi Červenákovi a redakcii časopisu Vitalita za uverejnenie tohto článku v presne takej podobe, v akej bol uvedený. V súvislosti s vyššie prečítaným, s rovinou prvou, môže čitateľovi napadnúť, či som sa aj ja nestal osobou nesúladnou. Tam kritizujem, tu ďakujem. Osvetlím: Len vďaka tomuto článku a formuláciam v ňom obsiahnutých (tu citovaných, označených kurzívou a úvodzovkami) som bol vyprovokovaný sa zamyslieť a ujasniť si vlastné názory a postoj jak k homosexuálom ako takým, tak k celému LGBT šialenstvu. Napadli mi nasledujúce úvahy:

„Keďže sme duálne bytosti, máme telo i dušu, i naše pohlavie sa prejavuje v tele i duši. Ak sa človek narodí s rozdielnym fyzickým a rozdielnym psychickým pohlavím, má nesúlad v pohlavnej identite. “

Čo to znamená? Ako sa to prejavuje, s akými jedincami môžme prísť do styku? V krátkosti zrozumiteľne povedané:

1. mužská duša v ženskom tele; jej úlohou, životnou výzvou je pochopiť, prežiť telesnosť ženy. Ak to nepochopí a podľahne pohlavnému pudu, kvôli mužskej duši sa tento pud prejaví v tomto ženskom tele ako pohlavný pud muža – „lesbička“, v niektorých prípadoch nazývaná v súvislosti s prejavmi jej psyché ako „mužatka“.

2. ženská duša v mužskom tele; jej úlohou, životnou výzvou je pochopiť, prežiť telesnosť muža. Ak to nepochopí a podľahne pohlavnému pudu, kvôli ženskej duši sa tento pud prejaví v tomto mužskom tele ako pohlavný pud ženy – „gay“.

„Ak spolu ako partnerky žijú dve ženy alebo dvaja muži podľa fyzického pohlavia, to neznamená, že nimi sú i podľa psychického pohlavia Ak uznávame existenciu duše, nemali by sme tak lipnúť na spolužití výhradne podľa tela.“

Čo vám, čitateľom, v súvislosti s týmto prečítaným citátom napadlo? Zapíšte a rozveďte to! Až potom pokračujte v čítaní.

Čo tým chce autor povedať? V prvom momente si pomyslíme: „OK, je tam duša opačného pohlavia, čo už s tým, už to tak musí byť, nech si tie homosexuálne páriky žijú...“ A tak, nezamýšľajúc sa do hlbky, nejak v tom spletenci si zmätene myslíme, že to tak nejako dušo – psychicko-telovo akokeby muž so ženou žil a nejako sa znažíme sami seba presvedčiť, že „aha, veď z tohto hľadiska, je to v poriadku, je to normálne.“

Mňa ako prvé napadlo toto: „Bingo! Padla kosa na kameň!“ Osvietenie z čista-jasna prvotnou myšlienkou – psychické pohlavie je určujúce v tom zmysle, ako sa budú sexuálne pudy u jedinca prejavovať skôr, či neskôr a nielen u homosexuálov, ale aj heterosexuálov. Je to základná axioma, ktorá určuje všetko ostatné! Potom to už bol len vodopád myšlienok... Homosexuál: mužská duša v ženskom tele – navonok žena, vnútri muž; ženská duša v mužskom tele – navonok muž, vnútri žena.

Heterosexuál: mužská duša v mužskom tele – navonok aj vnútri muž; ženská duša v ženskom tele – navonok aj vnútri žena.

Trocha kombinatoriky a „Ajhľa!“:

1. obaja homosexuálni partneri v homosexuálnom partnerstve uznávajú existenciu duše, sú si vedomí vlastnej rozdielnosti, nesúladu medzi psychickým (duševným) pohlavím a fyzickým (telesným) pohlavím a sú si vedomí ich životnej úlohy - toho, čo sa predurčene majú naučiť. Čo pre nich znamená to: „Ak uznávame existenciu duše, nemali by sme tak lipnúť na spolužití výhradne podľa tela.“? Nič a vlastne všetko - že si uvedomujú, že žijú s partnerom rovnakého pohlavia – je jedno, či sa na to pozerajú zo strany tela, alebo duše. Ak sú spolu kvôli tomu, že si zreteľne a jasne uvedomujú, čo je ich životnou výzvou, úlohou, prijali ju a toto partnerské spolužitie je o ich vzájomnej podpore a pomoci v procese uvedomovania si, bez vzájomného sexu, tak áno, toto je myslím si, jediný morálne (aj a predovšetkým nimi) akceptovateľný dôvod ich spolužitia a uvedomelou spoločnosťou bez problémov tolerovaný. Takéto homosexuálne páry nikdy nebudú pretrčať svoju orientáciu na obdiv, nikdy nebudú vzbudzovať otvorene a zámerne pozornosť, či pohoršenie obscénnym správaním, či propagovať svoju orientáciu a svoj spôsob partnerského spolužitia (homosexuálneho) navonok. Sú to vedomí jedinci, prijavší svoju životnú výzvu. Ako náhle dôjde medzi nimi k sexuálnej aktivite, budú to vnímať ako poklesok, pošpinenie svojej duše, prehrešok voči sebe samému, ako niečo, čo je v rozpore aj s ich morálkou. Takýto pár si zasluhuje nielen súcit (súcit v zmysle toho, že to nemajú ľahké a že ako aj sám autor uviedol: „Takýto človek nemôže nikdy prežiť rovnocenný plnohodnotný manželský zväzok.“) ale aj úctu za to, ako sa k tomu postavili, že nežijú v pretvárke navonok podľa fyzického pohlavia v heterosexuálnom vzťahu, klamúc jak seba, tak heterosexuálneho partnera/ku. Podľa psychického pohlavia je to homosexuálny vzťah. Ak tento postoj chýba, nepatria do tejto skupiny.

2. obaja homosexuálni partneri v homosexuálnom partnerstve neuznávajú existenciu duše a nemajú potuchy o príčine a dôvodoch ich homosexuality (nesúladu psychického a fyzického pohlavia), tobôž o nejakej životnej výzve, úlohe. Sú to nevedomí chudáci, sami seba podvádzajúc s rovnakým pohlavím, uvedomujúc si, že cítia ináč, ako by mali cítiť v danom tele, že do tohto tela nepatria, nenávidiac ho, túžiac po zmene pohlavia, alebo uspokojac sa, ale predovšetkým si neuvedomujúc, že ich partner je na tom tak isto. Takže tak, či tak, či po telesnej, či po psychickej stránke podvádzajú sami seba, majú styk s tým istým pohlavím, aj keď si vo svojej psychike myslia, že je to ináč. Zrozumiteľne: mužská duša v ženskom tele cíti ako muž a v partnerovi – tiež ženskom tele predpokladá ženskú dušu. Ale tá tam nie je, lebo je tam tiež mužská duša. Takže zase chlap s chlapom, či žena so ženou podľa toho, z ktorej stránky pohlavia (fyzického, ci psychického) to berieme. To isté platí aj obrátene - o ženskej duši v mužskom tele. Myslím si, že táto kombinácia je veľmi ani nie tak zriedkavá ako skôr prechodná, nemá dlhé trvanie - podvedome si to uvedomujú, že k sebe nemôžu patriť, že sú rovnakého pohlavia. Duša homosexuálny vzťah odmieta.

3. jeden partner je skutočný homosexuálny (nesúladný – rôzne pohlavia na psychickej a fyzickej úrovni) jedinec, ktorý si je a) nevedomý dôvodu svojej homosexuality (nesúlad psychického a fyzického pohlavia), alebo b) vedomý nesúladu svojho tela a psyché ohľadom pohlavia. Týchto vedomých môžme rozdeliť ešte na uznávajúcich dušu a neuznávajúcich dušu. Je to dôležité, lebo tí neuznávajúci – budiž, „nevedia čo činia“, ale tí vedomí si plne uvedomujú, čo činia, najmä partnerovi, zvádzajúc ho na zcestie a udržujúc ho tam, čiže oni sú tými pokušiteľmi, zvodcami, „satanášmi“ – dalo by sa povedať, že majú démonickú psychiku. Ich partnerom v homosexuálnom vzťahu je zdanlivo homosexuálny partner. Zdanlivo – súlad psychického a fyzického pohlavia, čiže v skutočnosti heterosexuál, ktorý si len nahovára, alebo mu bola nahovorená jeho homosexualita. V realite potláča, zrádza svoju dušu, svoje psychické pohlavie, ktoré je ohľadom sexuálneho správania sa určujúce, čiže v podstate hrubo potláča sám seba. Poprípade bisexuál, ktorý nemá morálne zábrany a uspokojovanie jeho pohlavného pudu je zmyslom jeho života. Dnes je bisexuál, zajtra možno sado-masochista, pedofil, zoofil, či nekrofil... Všetko sú to úchylky morálne pochybných jedincov. Čo k týmto zdanlivo homosexuálnym, či bisexuálnym partnerom dodať? Súcit, moralizovanie, opovrhnutie? Zdanlivo homosexuálnym možno súcitne popriať, aby precitli a začali používať vlastný rozum a vnímať svoje skutočné city, nielen pocity z tzv. sexuálneho potešenia, ak sa to potešením vôbec dá nazvať, či súcitiť s ich nevedomosťou.

Tieto homosexuálne vzťahy, aj sexuálne - vzťahy skutočného homosexuála

a pomýleného heterosexuála, či bisexuála sú najčastejšie, a ak daní parneri nie sú

vyslovene promiskuitní (jak homo-, tak hetero-, ci bisexuáli), tak aj dlhotrvajúce a pre

homosexuála v homosexuálnom partnerstve aj „najplnohodnotnejšie“ z hľadiska toho,

že na úrovni psychického pohlavia je to heterosexuálny vzťah. Ak si toto uvedomíme,

je nám hneď jasné, kto vytvára dopyt a následný tlak na presadzovanie

homopropagandy už medzi maloletými, z akého dôvodu sú tieto homosexuálne

tendencie aj napriek odporu spoločnosti (zatiaľ nevýrazného a neokordinovaného)

presadzované. Im nejde o vzájomné aj sexuálne spolužitie dvoch homosexuálov, vedia,

že to nejde – oni potrebujú z heterosexuálov spraviť svojich sexuálnych partnerov –

otrokov a najlepšie na ich podvedomej úrovni, aby si to ani neuvedomovali. Táto

homosexuálna agenda je jedným z najsofistikovanejšie prepracovaných zotročovacích

procesov.

Možno niektorého čitateľa napadnú ešte nejaké možné kombinácie, ale ak sa trocha zamyslí, tak uzná, že každá ďalšia možnosť predsa len patrí do niektorej z týchto troch skupín, alebo nie je homosexuálnym vzťahom. Napr. transsexuáli, či transvestiti to sú tiež pôvodne homosexuáli, ktorých psyché sa nezmierilo s tým, že je vo fyzickom tele opačného pohlavia a namiesto prijatia životnej výzvy, úlohy precítiť danú telesnú polaritu, si túto polaritu chirurgicky nechali „zosúladiť“ zo svojou psyché. Takto prechytračiac Boží zámer - nasmerovanie a umožnenie ich dalšieho vývoja cez prežitie - si to pravdepodobne zopakujú ešte raz... Patria viac-menej do skupiny 3, lebo aj napriek „kozmetickej úprave“ to telo má stále opačnú polaritu. Ak si to rozdelenie homosexuálnych partnerstiev pozorne prečítame ešte raz a premyslíme so všetkými dôsledkami pre život spoločnosti a jednotlivca a dáme to do súvisu s tým, čo sa dnes deje, tak v nás vyvstane otázka: čo týmto „Ak spolu ako partnerky žijú dve ženy alebo dvaja muži podľa fyzického pohlavia, to neznamená, že nimi sú i podľa psychického pohlavia. Ak uznávame existenciu duše, nemali by sme tak lipnúť na spolužití výhradne podľa tela.“ vlastne autor povedal, či chcel povedať? Prvou vetou konštatuje, čo je pravda, čo je skutočným stavom. Dalšou vetou niečo odporúča. Keďže ju viac nerozvíja, neosvetľuje, čo do podstaty a následne na ňu nadväzuje ďalšie konštatovania a odporúčania sledujúc určitú niť, ktorá sa nebadanie vinie až do konca citátu (viď. hore ako prvý uvedený celý citát), tak premýšlajúceho a nie nekriticky prijímajúceho čitateľa to privedie k úvahe: Je to buď zámerne mätúce, zavádzajúce, alebo autor mudruje nevhodne o tom, o čom „nemá ani pary“, či slušne povedané, autor neuvedomujúc si podstatu toho, čo napísal, odhaľuje, že v tejto problematike sám nemá jasno a len tlmočí a „rozvíja“ cudzie myšlienky. Koho myšlienky tak asi? Mierou svojho nechápania na koho pracuje?

Ak aspoň priebežne sledujeme správy a komentáre z diania u nás a vo svete a sa v zmysle vyššie uvedených úvah a osvetlení jak v rovine jedna, tak v rovine dva, trocha nad tým zamyslíme, tak nás napadnú minimálne dve veci:

1. Čo sa homosexuálnej agendy týka, tak zatiaľ z kresťanských krajín jedine Rusko má v tom jasno a aj navonok svojou politikou a schválenými zákonmi ohľadom homosexuálov jasne deklaruje koho záujmy chráni. Kto sa podrobne so znením týchto zákonov oboznámil aj s odôvodneniami ich prijatia, tak pochopí, že Ruská vláda a spoločnosť je maximálne voči tejto skupine tolerantná a súcitná, pokial to najmä podskupina 3 nezneužíva a nepresadzuje svoje záujmy na úkor heterosexuálnej spoločnosti. Vtedy je vláda nekompromisná a tvrdo chráni zdravý vývoj najmä tých najzraniteľnejších – detí.

2. Aj ostatné vlády, jak v EÚ, tak v USA jasne deklarujú schválenými zákonmi, čie záujmy v skutočnosti obhajujú, čiu agendu svojou politikou presadzujú a pre čie blaho pracujú... Otázkou je, či vlády a politici v EÚ a USA v tom majú jasno, alebo nie. Je to v podstate jedno; či konajú zámerne, či nevedome v „dobrej viere“ – činy hovoria za všetko a za ne budú sa zodpovedať. Či už to robia z nevedomosti – hlupáci; zámerne kvôli vlastnej agende – homosexuáli (najmä tí s démonickou psychikou); alebo osobnému zištnému prospechu, zrádzajúc svoju dušu aj národ – zapredanci a kolaboranti.

Takíto ľudia nesmú byť tolerovaní vo vrcholnej politike a tobôž nie v štátnych, či samosprávnych orgánoch. Alebo je snaď gro spoločenstva homosexuálne, či inak sexuálne orientované? Tak, či tak je to jedno. Spoločnosť, ktorej nielen ohľadom homosexuálnej agendy vládnu hlupáci,démonickí homosexuáli a zapredanci je na vymretie. Sám autor napísal: „Takýto človek nemôže nikdy prežiť rovnocenný plnohodnotný manželský zväzok.“

A teda ani splodiť deti, potomkov v homosexuálnom zväzku. A keďže autor ďalej uvádza: „Ak mu spoločnosť upiera možnosť zažiť zmysluplný zväzok s partnerom, ktorý má síce rovnaké fyzické pohlavie, ale to je odlišné od psychického pohlavia, jeho frustrácia porastie, bude sa brániť, dožadovať rešpektu a ľudskej dôstojnosti.“ Bude sa dožadovať aj možnosti vychovávať deti a kedže ich tento homosexuálny „pár“ sám nedokáže vzájomne splodiť, tak požaduje adopciu a aby bolo čo adoptovať, tak si vytvorený dopyt pokryje cez juvenilnú justíciu. ( Nórsko dokonca zákonom prehlásilo, že deti patria štátu. Aká je morálka spoločnosti, kde môže človek patriť nejakej inštitúcii? Kto dal inštitúcii právo sa povýšit nad živého človeka, vlastniť ho a v podstate degradovať na vec, tovar? Sú snáď deti – ľudské bytosti tovarom? S tovarom sa dá obchodovať a tovarom boli aj otroci. Aj toto je prejavom tzv. demokratickej, v skutočnosti démonkratickej spoločnosti. Aj keď vlastne, ak sa na demokraciu pozrieme etymologicky, kde grécke slovo demokratio znamená vládu ľudu, tak tzv. vyspelá spoločnosť západného typu je skutočne demokratická. Akurát, že v starovekom Grécku bol demos len ľud slobodný, tzv. horných desaťtisíc a zbytok boli otroci – tí do demos nepatrili. Aj tú vyspelosť oproti staroveku môžme brať doslovne. Tam boli otroci len na vedomej úrovni a búrili sa. Tu z nás najprv robia otrokov jak na systémovej úrovni, tak na podvedomej úrovni a takto, ako Nórsko, mieru zotročenia testujú. Nóri sa nevzbúrili, ani ich to nenapadlo – test dopadol úspešne.).) Otázkou je komu budú deti odoberať, keď každá následná generácia v takto riadenej spoločnosti bude stále vo väcšej miere homosexuálna a prirodzene nereprodukovateľná... čiže na „vymretie“...

Vlády USA, EÚ, resp. Brusel vybrali cestu pre svoje krajiny, obyvateľov. Aj vláda Ruska vybrala budúcnosť pre svoju krajinu.

No to najdôležitejsie je, čo si vyberieme my, ľudia? Akú budúcnosť pre seba a svojich potomkov? A ak si to vyberieme, rozhodneme sa pre niečo, tak dôlezité sú činy – tie sa budú posudzovať – a nie slová... „Po skutkoch poznáš ich...“

A na záver poopravím autorov výrok, bude to hrubo zvýraznené: „Takýto človek nemôže nikdy prežiť v homosexuálnom vzťahu rovnocenný plnohodnotný manželský zväzok.“

Takto je to pravdivé, lebo v skutočnosti oni môžu prežiť rovnocenný plnohodnotný manželský zväzok! Áno, dvaja homosexuálni partneri, ale v heterosexuálnom vzťahu – gay s lesbičkou. Ale len jedinci z prvej podskupiny – vedomí a prijavší svoju výzvu. Toto je východiskom a „liečbou“ pre nich samých a inšpiráciou a cestou aj pre podskupiny 2. a 3.

Teraz si vyberte svoje zápisky a porovnajte ich s myšlienkami, obrazmi, aké máte teraz...

Zistíte, ako podobné texty vplývajú konkrétne na vaše vedomie a podvedomie, ako formujú vaše postoje, vnímanie sveta, svetonázor… A prečo je tak dôležitá KSB ...