6.5.2014
...
3. MhRA (pomocou "ať") – je Bohom predurčená mnohorozmerná mat(r)ica možných stavov a premien matérie, ktorá uchováva informáciu vo všetkých procesoch; vrátane informácie o minulom aj o predurčenom smerovaní ich objektívne možného priebehu, t.j. o príčinno-následných podmienenostiach v ich primeranosti (úmernosti, proporcionalite).
Všetka matéria, s ohľadom na informáciu, ktorá jej (matérii) dáva obraz, všetky materiálne1 objekty, vystupujú ako nositelia jediného všetko-zahŕňajúceho hierarchicky organizovaného mnohoúrovňového informačného kódu – všetkozahŕňajúcej miery.
Vo vzťahu k informácii je miera kód (ľudský jazyk je čiastková miera, pretože on je jedným z informačných kódov, patriacich k všetko-zahŕňajúcemu systému kódovania informácie). Vo vzťahu k matérii táto všetkozahŕňajúca miera pôsobí ako mnohorozmerná (obsahujúca čiastkové miery) pravdepodobnostná matica jej možných stavov, obrazov a premien (transformácií), t.j. "matrica" pravdepodobností a štatistických predurčeností2 možných stavov. Je to svojho druhu Zhora predurčený "mnohovariantný scenár jestvovania Vesmíru". On štatisticky predurčuje usporiadanosť čiastkových matériových štruktúr (ich informačnú hĺbku - kapacitu) a priebeh ich zmeny pri potlačení informácie zvonku aj pri strate informácie (nesenej samozrejme matériou).
Aj to, aj iné môže byť sprevádzané narušením ideálnej súrozmernosti (proporcionality), harmónie ako samostatných fragmentov štruktúry, tak aj jej celkovej hierarchie. Strata súrozmernosti (proporcionality) je degradáciou, ale vo vzťahu k okolitým (objímajúcim) štruktúram a systémom, objímajúcim (obsahujúcim) množstvo štruktúr, degradácia niektorých jej čiastkových fragmentov môže byť rozvojom štruktúry (systému) ako celku. Tak ako kvetný púčik prechádza vývojom: púčik (očko), puk, kvet, plod, semeno, rastlina: aj degradácia elementov je neoddeliteľná od vývoja celého systému a jeho obklopujúcich (zahŕňajúcich - v tomto zmysle hierarchicky najvyšších) systémov.
Systém medzne (maximálne) zovšeobecňujúcich stotožnení (identifikácií) a prvotných -základných rozlíšení vo Vesmíre - trojjedinnosť matérie-informácie-miery vylučuje kaleidoskopičnosť videnia sveta tým vo väčšej miere, čím menej je človek hluchý k Zhora jemu danému zmyslu pre mieru.
"Zmysel pre mieru" - to nie sú prázdne slová a takisto nie dvojzmyselné slová, významovo neurčité, a preto občas nemiestne vyslovované. Oni priamo poukazujú na to, že človeku je daný Zhora šiesty zmysel, ktorý je v podstate jeho osobným prostriedkom vnímania miery - Božieho predurčenia.
Ale tento zmysel (zmysel pre mieru) je k ničomu pre nositeľa "Ja(ego)-centrického" svetonázoru, formujúceho ho sebou v smere pozorovateľných (zreteľných) a zdanlivých (imaginárnych) hraníc Vesmíru v prázdnych schránkach priestoru a času, nakoľko informácia prinesená zmyslom pre mieru stavia jedinca pred nevyhnutnosť upustiť od "Ja(ego)-centrismu". S prechodom k mysleniu na princípe prvotných (primárnych) rozlíšení trojjedinstva matérie-informácie-miery zmysel pre mieru nadobúda osobitý význam, pretože duševná rozvetvenosť a mozaikovitosť svetonázoru sú v mnohom podmienené jeho rozvojom.
Prechod od "Ja(ego)-centrizmu" v mozaikovej alebo kaleidoskopickej forme k osobnej kultúre myslenia na základe kategórií trojjedinstva matérie-informácie-miery sa nie vždy realizuje v momente, ale môže vyžadovať nejaký subjektívne podmienený čas, počas ktorého jedinec zostáva prakticky bez fungujúceho (prevádzkyschopného) svetonázoru, pretože predošlý už stratil udržateľnosť a nový ju ešte nezískal.
Súdiac podľa všetkých skúseností ľudstva pravdepodobnostná mat(r)ica možných stavov – miera, má "holografické" vlastnosti v tom zmysle, že ľubovoľný jej fragment obsahuje v sebe nejakým spôsobom aj všetky jej ostatné fragmenty vo všetkej ich informačnej plnosti. Miera prebýva vo všetkom a všetko prebýva v miere. Vďaka tejto vlastnosti miery je svet celostný a úplný. Vypadnutie z miery – je skaza (záhuba).
Skĺznutie (zošmyknutie sa) v tomto smere – to je ohrozenie života a nutnosť prežívania v dianeticko-scientologickom zmysle tohto slova – termínu3. Vyčerpanie čiastkovej miery – prechod do inej čiastkovej miery, je získanie nejakej novej kvality. Zmysel pre mieru, berúc do úvahy "holografické" vlastnosti miery bytia, umožňuje objektívne primerane (úmerne, proporcionálne) korelovať detaily (súbor párových dvojíc "to" - "nie to") navzájom, formujúc udržateľnú mozaiku svetonázoru, rozvíjajúceho sa od Vesmírneho zdroja smerom k sebe samému.
Môže vzniknúť otázka: v čom spočíva prednosť (výhoda) tohto Bohopočiatočného svetonázoru, založeného na princípe systému nezmeniteľne prvotných (primárnych) rozlíšení trojjedinstva matérie-informácie-miery v porovnaní s "JA(ego)-centrickým" svetonázorom založenom na štyroch kategóriach stavby Vesmíru, na hmote-duchu-priestore-čase?
Po prvé, v svetonázore trojedinstva je informácia vnímaná (sa chápe) ako objektívna kategória spoločná pre všetkú Objektívnu realitu, ktorej osvojenie si je subjektívne. V iných svetonázorových systémoch chápanie - vnímanie objektívnosti informácie, ako jednej z kategórií systému prvotných rozlíšení v medzne zovšeobecňujúcej kategórii "Všetko" je vylúčené.
Nakoľko v "JA(ego)-centrických" svetonázoroch sú chápané (vnímané) v kvalite prvotných kategórií, kategórie odvodené od objektívne prvotných, tak proces formovania mozaiky je sprevádzaný vnútornými "echami - ozvenami" – vlastnými šumami psychiky, skresľujúcimi (deformujúcimi) užitočný signál – vnímanie sveta. Takto v ponímaní sveta niečo môže byť stratené v dôsledku neúplnosti okruhu (vynechania niektorých) prvotných kategórií objektívnej informácie – zmyslu; niečo môže vyzerať ako objektívne nedeliteľné následkom nedeliteľnosti informácie a matérie v iných svetonázoroch a takisto neprítomnosti miery; a niečo sa môže javiť ako objektívne rôzne objekty, aj keď v skutočnosti je to iba jeden objekt, rozmnožený všemožnými vnútornými "echami" a transformovaný do rôznych obrazov, ktorým sú dané rôzne názvy a vzájomné väzby, ktoré však nezodpovedajú objektívnym rozlíšeniam "to" - "nie to", danými Zhora v Rozlíšení.
Všetky tieto vnútorné "echá" a ostatné chyby zobrazenia (transformácie) informácie vytvárajú vnútornú konfliktnú psychiku typu "mnohohlavého monštra v jednej ľudskej hlave". Ak každá z týchto "virtuálnych" hláv, vznikajúca v nevedomých úrovniach vnútorného sveta jedinca, tvorí "svoje", prekážajúc tvoriť "svoje" všetkým ostatným, tak v živote jedného a toho istého "JA" sa stráca to skutočné – ozajstné svoje tým viac, čím viac vnútorných "virtuálnych" hláv má. Prejavy aktivít každej z nich jeho myseľ navzájom od seba nerozlišuje, a preto nevie, ktorú z nich má stotožniť s "JA", a ktoré má hodnotiť ako bláznovstvo, pred ktorým je nutné sa chrániť. "Človek s rozdvojenou mysľou je nestály vo všetkých svojich cestách" (Súborné posolstvo apoštola Jakuba 1:08).
A typ psychiky "mnohohlavého monštra v jednej ľudskej hlave" tak alebo inak, viac či menej sa zreteľne prejavuje v správaní akéhokoľvek nositeľa kaleidoskopického či mozaikového "JA(ego)-centrického" svetonázoru.
Po druhé, svetonázor trojjedinstva matérie-informácie-miery – nie je "JA(ego)-centrický" svetonázor (pohľad na svet). Nakoľko nositeľ "JA(ego)-centrického" svetonázoru sa môže ocitať v rôznych situáciach, pomeroch, tak z jeho uhla pohľadu jedno a to isté možno ponímať a vysvetľovať navzájom sa vylučujúco v rôznych momentoch jednej a tej istej časovej periódy, v závislosti na tom, aké postavenie (pozíciu) zaberá počas každej z nich "Ja-centrum (ego)" a v akom zostrojení psychiky v danom momente prebýva jedinec.To má rozhodujúci vplyv na jeho predpoklad (stanovenie) cieľov a jeho výber dráhy (spôsobu) konania.
Vzájomné porovnanie týchto rôznych uhlov pohľadu pre samotný subjekt je nemožné, pretože ony (uhly pohľadu) "sedia" na rôznych odnožiach "keru (kríka) mysle", medzi ktorého odnožami a konármi niet väzieb ani prechodov (táto neprítomnosť priamych spojení a prechodov medzi odnožami a vetvami "keru mysle" vytvára efekt "virtuálnej" vnútornej mnohohlavosti nositeľov "JA(ego)-centrického" kaleidoskopického alebo mozaikového svetonázoru).
Tieto zmeny "nulového (základného, počiatočného) systému koordinátov", ktorý nastavuje začiatok skladania mozaiky (koreň stromu mysle), patria relatívne k vysokofrekvenčným pásmam (diapazónom), v dôsledku čoho zmena polohy začiatku "JA(ego)-centrického" systému koordinátov je prevzatie (uchvátenie) riadenia konaním niektorou "virtuálnou" hlavou alebo jej koalíciou s ďalšími "virtuálnymi" hlavami. To je jedným z faktorov, ktoré sú schopné vylúčiť subjekt - nositeľa "JA(ego)-centrického" svetonázoru z riadenia procesov, patriacich k nízkofrekvenčným pásmam, pre vnímanie ktorých je potrebný dlhší čas a nemennosť subjektívnych merítok prebiehajúcich dejov.
V svetonázore trojjedinstva je počiatok – východisko, základ stromu mysle vždy nemenný: Boh a tvárny Vesmír, ktoré predstavujú trojjedinstvo matérie-informácie-miery, a tým vnímanie sveta nekolíše a nerozpadá sa do kaleidoskopu pod vplyvom toku okolností, ale sa len upresňuje v detailoch a tématicky sa rozširuje. To vytvára dve osobité vlastnosti svetonázoru trojjedinstva odvíjajúceho sa od Boha ako počiatku.
Predovšetkým, ak v momente prechodu k svetonázoru trojjedinstva subjekt aj bol nositeľom "virtuálnej" vnútornej mnohohlavosti, tak "virtuálna" hlava, ktorá ako prvá prešla k tomuto svetonázoru, začína sa zjednocovať s ostatnými, ktoré sa jej podarí presvedčiť, do jednej "virtuálnej" hlavy; aktivity tých "virtuálnych" hláv, ktoré zostávajú pri svojom "JA(ego)-centrizme", sa vyhodnocujú ako bludy, bláznovstvá, ktorých informácie je potrebné prehodnotiť v kategóriách trojjedinstva. Týmto je zodpovedajúca "virtuálna" hlava mierou prehodnotenia jej vlastnej informácie zbavená "životnej sily" a je pohltená. Takto na základe svetonázoru trojjedinstva "sama o sebe" mizne vnútorná konfliktnosť psychiky jedinca bez toho, aby sa hodili tieto konflikty do sveta spoločného všetkým4.
Okrem toho, nemennosť počiatku (základov) stromu mysle v svetonázore trojjedinstva otvára ešte jeden spôsob videnia všetkého: možnosť "holografického" pohľadu na hociktorý objekt, ktorý sa môže odrazu premietať pred vnútorným pohľadom, predvádzajúc (demonštrujúc) ho z vnútra aj zvonku, aj z mnohých rôznych uhlov pohľadu, v rôznych jeho časových okamihoch, v rôznom osvetlení5. Pritom sa jedná jak o reálne objekty, tak o predstavované (abstraktné) produkty ľudskej tvorivosti - rôzne druhy vedeckých abstrakcií i abstrakcií umeleckej tvorby.
1 Vo všeobecnosti je prívlastok "materiálne" vo vzťahu k objektom zbytočný, pretože je z vyššie uvedeného zrejmé, že ten istý objekt je aj informačným aj metrickým. No je to daň vytvorenej tradícii "egocentrického" svetonázoru, v ktorej matéria je súčasťou súboru prvotných (primárných) rozdielov a medzne zovšeobecňujúcich identifikácií, ale v ktorej informácii a miery - niet. Dúfame, že existencia tohto, v podstate celkom nezáväzného prívlastku v texte uľahčí čitateľovi porovnanie Koránického trojjedinstva matérie-informácie-miery s variantami "ego-centrických" svetonázorov štyroch kategórií hmoty-ducha-priestoru-času.
2 Rozdiel medzi pojmami "pravdepodobnosť" a "štatistická predurčenosť" je mimo hraníc odvetvia matematiky zvanej "teória pravdepodobnosti a matematická štatistika" a je vysvetlený v dostatočne všeobecnej teórii riadenia. Z pohľadu dostatočne všeobecnej teórie riadenia "teóriu pravdepodobnosti" by bolo správne nazvať podľa jej podstaty: matematická teória miery neurčitostí.
3 Objavenie sa termínu "prežívanie" v Dianetike a Scientológii dovoľuje v tejto súvislosti tvrdiť, že scientológovia kráčajú po klzkej ceste, ktorá ich strhne k vypadnutiu z miery bytia spoločnosti, aj keď tomu sotva rozumejú. Dôvodom pre to je priame odmietnutie (zrieknutie sa) toho, čo oni nazvali "ôsmou dynamikou", "dynamikou Najvyššieho Bytia (Najvyššej Existencie)". To je objasnené v Koráne takto: "A kto sa odkláňa od chápania Milosrdného, k tomu My pristavíme Satana, a on bude pre neho sprievodcom. A oni
Náš pohľad na Scientológiu a Dianetiku je vysvetlený v práci "Prídi na pomoc mojej neviere... O podstate Dianetiky a Scientológie: pohľad zo strany".
4 Poznámka pre scientológov: Čistenie seba samého bez pomoci audítora – človeka (guru, majstra, kňaza) je možné v priamom religióznom (zbožnom, posvätnom) spojení s Bohom, na ktorého nevyhnutnosť poukazuje Korán, mierou prechodu jednotlivca k svetonázoru trojjedinstva matérie-informácie-miery.
5 Predstavu o tom môže dať zčasti stránka, na ktorej je umiestnených niekoľko fotografií toho istého predmetu, nasnímané rôznymi spôsobmi. Ale rozdiel v tomto prirovnaní predsa len bude: pri pohľade na takúto stránku sa "oči rozutekajú (rozostria)" medzi všetky na nej umiestnené obrázky, alebo sa pozornosť zameriava na každý z nich postupne. Pri "holografickom" pohľade sa toto nestane: vníma sa všetko a naraz z rôznych uhlov pohľadu, ktoré môžno porovnať navzájom.
Inými slovami, striedavo prižmuriavac oči, je možné si všimnúť, že obraz videný každým z nich sa líši od druhého vzhľadom na to, že oči sú v rôznych bodoch priestranstva. Ale zobrazenie, do ktorého sa vaším mozgom syntetizujú (spájajú) obidva obrazy, sa nerozdvojuje (pri triezvej hlave). Pri "holografickom" pohľade na svet v jedinom zobrazení sa syntetizuje (spája) mnoho obrazov, získaných pri pohľade na predmet z množstva uhlov pohľadu naraz.
Informační báze KSB