Turecko v Iraku rozohráva ropný gambit

15.12.2015 20:54

Maxim Kiseljov

 

Na ľudskú masu na hlavnom námestí v Bagdade, stačí zakričať „Erdogan“, a tá hneď vybuchne. Hlavnou náplňou polície je už týždeň – nedovoliť ľudom dostať sa k tureckému veľvyslanectvu, sú tam aj betónové barikády a špeciálna jednotka.  Zatiaľ sa hnev darí akumulovať v centre hlavného mesta. Ten je namierený smerom k Ankare, čiastočne sa ale dotýka aj vlastných.

Bagdad buď oslepol od zúrivosti, alebo mu nedali na výber. Keď hlavný veliteľ – premiér Haider al-Abadi vysiela výstražne pilotov armády, a prikazuje ozbrojiť bombami bojové lietadlá, znamená to, že ustúpiť už nie je kam. Turecko prekročiac hranicu, armádnou topánkou zatlačilo Iraku na boľavý mozoľ. Vyslanie tankov pod Mosul, to je ako výkrik z Ankary irackej vláde – pozrite sa kde je vaše miesto, v Kurdistane si robíme čo chceme. Strpieť toto Irak nemal právo. Zamlčať, to by bolo rovnako ako priznať: jednotný Irak – je iba klišé.

 

„Irak je nezávislá krajina, a my dokážeme obhájiť svoju suverenitu. Parlament si žiada využiť všetku silu našich ozbrojených síl, v prvom rade letectvo, na ochranu hranice od agresie“, - povedal Hakim Al-Zamili, vedúci parlamentného výboru Iraku pre bezpečnosť a obranu.

 

Hakim Al-Zamili – je jedným z najvplyvnejších irackých politikov, v parlamente má na starosti výbor pre obranu. Práve on loboval za založenie spoločného s Ruskom a Iránom informačného centra v Bagdade. On ako prvý, keď turecký tankový prápor ešte len preliezol hranicu, nazval to okupáciou a žiadal vyslať do vzduchu bojovú letku. Takto je teraz v Iraku naladený takmer každý.

 

Feras Al-Hamadani – stály hosť vodnej fajky na námestí Kahramana. V 60-tich rokoch si osvojil Internet a teraz je stálym hosťom sociálnych sietí. Keď zistil že sme z Ruska, našiel koláž, ktorú zverejnil jeho priateľ z Turecka.

„Nie iba mi tu, ale ani v Turecku národ nepodporuje Erdogana.  Erdogan už toľko toho navystrájal, že teraz je nepriateľom, hádam celého sveta“

Silných kariet vládnuca Iracká strana nemá veľa, a letectvo tiež nie je esom – dve desiatky nie najnovších bojových lietadiel a stíhačiek, a k tomu skupina útočných vrtuľníkov. Štrngať takýmito zbraňami pred Turkami, pri ich najmocnejšej armáde v regióne – je ako hroziť prstom. Erdogan iba zafňukal, a Bagdad musel vyložiť svoj hlavný tromf: embargo.

 

Len jedna krajina vo svete spotrebuje viac tureckého tovaru ako Irak – susedný Irán. A samotný Irak, 90% rozpočtu tvorí ropa, sme závislí od importu ako málokto na planéte.

Ak už v hocakom jedle – grilovanom kurčati – je iracké iba uhlie a ruky čašníka.

„Nám vozia tovar z Turecka, tak veru. Áno, je kvalitný, ale teraz prejdeme asi na iný. Dovezieme z Brazílie, alebo odinakiaľ. Toto je posledný kus čo robím z tureckého mäsa.“ – vraví čašník.

Turecký tovar tu ešte pred 10 dňami bol v úcte. Či už kuracina, cigarety alebo nohavice s košeľou. Rafšan riadi obchod s oblečením v centre Bagdadu posledných 5 rokov. Všetky dodávky sú priamo z Turecka, a nech by bola na saku akákoľvek etiketa, je jasné kde bolo ušité.

 

Balík sankcií je pripravený, no tu všetci chápeme, že začínať reálnu obchodnú vojnu – znamená hrať vabank, s mizivou šancou na úspech. O akom bojkote môže byť reč, ak v každom Bagdadskom obchode, na každej polici nájdete tovar s označením „Vyrobené v Turecku“.

 

Tu, kde nepoznajú mier už takmer 35 rokov vkuse, málo kto nechápe, prečo Turci s tvrdohlavosťou samovraha potrebujú nútiť najdôležitejšieho ekonomického partnera k ďalšej vojne – sankčnej. Ona už beží. Obchodné zastupiteľstvo Iraku v Ankare je zatvorené, seriózne sa debatuje o návrate vízového režimu. V gambite, ktorý si Erdogan vymyslel, je iracký trh iba pešiakom, ktorého môže obetovať, aby získal všetko. A iracké všetko – to je ropa.

 

Bojovať za ňu, je pre Iračanov to isté ako dýchať. V tomto regióne je zdrojom života a zároveň aj vrahom. V 80-tych rokoch, dva štáty – susedia, kvôli nej obetovali 1,5 milióna ľudí. Rope je jedno kde si ľudia vyznačia hranice. Teraz tá, čo rozdeľuje Irak a Irán, sa tiahne priamo cez nálezisko Badra. Boj za zdroje bol nevyhnutný. Dedičstvom 8 ročnej vojny Iraku a Iránu zostali mínové polia priamo medzi vrtnými vežami. Behom 5 rokov, ženisti od naftárov zneškodnili 22tisíc mín.

Aj teraz občas vybuchujú – tu nabehne buldozér, tam policajt stúpi na zástavku. Badra, kde na štátnu objednávku čerpá ropu ruský gigant, je úlomkom zrkadla, v ktorom sa zobrazuje krajina, ktorej cesta k bohatstvu je zamínovaná.

Tento ropný región obsluhujú spoločnosti z Ruska, Malajzie, a Kórei. V iných obchodné zmluvy získali Čína, Francúzsko a USA s Britániou. Ale práve kvôli nečakaným zvratom, americké a britské vrtné spoločnosti nezostali na irackých ropných poliach jedinými.

Pred 6-timi rokmi Irak začal veľkolepý rozpredaj, na dražbu šli hlavné cennosti štátu – ropné náleziská. A stala sa taká vec, že USA ktoré začali vojnu proti Saddamovi, nezískali plnú kontrolu nad irackou ropou.

Takmer premenili na púšť kedysi prekvitajúcu krajinu, obetovali tisíce životov svojich vojakov,  zabili takmer milión Iračanov – vo výsledku nezískali kolóniu. Irak svoju ropu, ktorú si Washington a Londýn rozdelili medzi sebou ešte pred vojnou, svoj jediný zdroj k nohám víťazov nepoložil. Vtedy sa ich oči zatvorili – veď načo si všímať že spojenec kradne majetok, ktorý nie je tvoj?

„My vieme, všetci vedia, že nelegálny obchod podporuje turecká vláda, a to je hlavný príjem ISIL. Keď Rusko udiera po teroristoch, nie je isté kto tratí viac. Je zrejmé že Turecku pašovaná ropa prináša veľký zisk“, - povedal Hakim Al-Zamili.

V Bagdade vymysleli, ako pašeráctvo čo najviac skomplikovať. Uzavreli dohodu s Kurdistanom. Keď dohoda začne platiť, všetka kurdská ropa pôjde na export cez štátnu spoločnosť zapísanú v hlavnom meste.

A čo na to všetko Turci? Z potoka ktorý neriadia, bude veľmi ťažké získať nelegálne suroviny. Navyše sýrsku trasu prekrylo ruské letectvo. Áno, aj o irackej (trase) sa vie všetko, od doby keď ju sledujú rozviedky 4 krajín naraz.

Predstaviteľ RF v Bagdadskom Informačnom Centre, generál-major Tubol hovorí, že generálny štáb o pohybe nákladiakov a ozbrojencov vie ešte pred tým, než sa pohnú.

Pri takomto rozklade situácie, je pre Turecko čoraz ťažšie udržať vplyv v regióne. A je jasné prečo sa Ankara tak vzoprela, a prečo dislokovala svoju základňu práve pod Mosulom.

Veď ak kurdskí Pešmergovia za tureckej podpory dokážu získať od ISIL toto dôležité mesto, o úspech sa budú musieť deliť aj s Erdoganom. A aká náhoda, kúsok od Mosulu prechádza potrubie do Turecka.

 

překlad: jardob