Považovala som ho za hrdinu a on je nacista a zločinec – americká novinárka o tom, ako z jej starého otca urobili v Litve hrdinu

Americká novinárka Silvia Foti porozprávala na stránkach časopisu Salon o tom, ako jej ded Jonas Norejka, ktorého ona považovala za bojovníka za nezávislosť Litvy, a ktorého oslavujú v pobaltskej republike, bol v skutočnosti komplicom nacistov a bol účastný zabíjania Židov. Rovnako obvinila úrady vo Vilniuse, že tieto trestné činy kryjú.
Foti sa na základe žiadosti svojej umierajúcej matky pripravovala napísať knihu o svojom starom otcovi, ktorého poznala ako bojovníka proti sovietskemu režimu, ktorý bol zabitý v mučiacej komore Ministerstva štátnej bezpečnosti (MGB).
V rodine o ňom hovorilo ako o vodcovi protikomunistického povstania, ktorý počas okupácie Litvy Nemcami, nielen že bol na čele obvodov v severo-západnej časti krajiny, ale napriek tomu sa mu podarilo bojovať proti nacistom.
V roku 2000 prišla Foti do Litvy a bola veľmi prekvapená vyznamenaním, ktoré jej bolo udelené za príbuzného Norejky, ktorý je známy vo svojej vlasti pod pseudonymom „generál Vetra“. Spolu so spolubojovníkom Norejku
– Foti a jej brat nainštalovali pamätnú tabuľu na fasádu Knižnice Litovskej akadémie vied. V tomto prípade, podľa novinárky, každý okolo nej nazýval jej starého otca národným hrdinom a žiadal ju, aby čo najskôr napísala o ňom knihu.
Po prvýkrát súvislosti s účasťou Norejku na vražde židov Američanka počula od riaditeľa gymnázia v Šauľaje, ktoré sa rozhodli premenovať na počesť jej deda. Novinárka začala vlastné vyšetrovanie. Čoskoro sa dozvedela, že Nurejku do čela okresu vymenovali nemeckí okupanti.
Potom, keď sa vrátila domov do Chicaga, našla antisemitskú brožúru s názvom „Zdvihni hlavu, Litovec!“, ktorú napísal jej starý otec. „Moje ruky sa zatriasli. Nechcela som mať dedka, ktorý bol autorom tejto brožúry, “ pripúšťa Foti.
Až po mnohých rokoch našla novinárka silu pokračovať v prešetrovaní. Po návrate do Litvy v roku 2013 začala pracovať so špecialistom na holokaust, Simonom Dovidaviciusom. Ukázalo sa, že Norejka osobne schválil zabitie viac ako desiatich tisíc litovských Židov a on sám a jeho rodina prevzali „náhle uvoľnený“ dom, ktorý predtým vlastnila židovská rodina.
Okrem toho Foti zistila, že úrady modernej Litvy sa zaoberajú zatajovaním zločinov bojovníkov za nezávislosť republiky, ktorí kolaborovali s nacistami. Stretla sa s rodákom Litvy Grantom Gočinym – na vraždách jeho príbuzných sa Nurejka osobne podieľal.
Ako už poznamenala novinárka, napriek všetkému úsiliu Gočina demaskovať litovských kolaborantov, podpore médií a významných zástupcov litovskej verejnosti, aj tak sa mu nepodarilo odstrániť pamätnú dosku na počesť Jonasa Noreika z múru Knižnice Akadémie vied.
„Vzhľadom na veľký odpor litovskej vlády, nebude ľahké uznať jeho úlohu v holokauste. Avšak duše 200 tisíc Židov, pochovaných v litovskej krajine, si vyžadujú, aby sa uskutočnilo zúčtovanie“, uzavrela novinárka.
Podľa údajov židovskej komunity v Litve, v auguste 1941 bol Norejka menovaný vedúcim Šjauľjauského okresu, „a bol to bol práve on, kto nariadil, aby všetky Židov, ktorí žili v tejto oblasti, odsunúť do geta a odobrať im celý ich majetok, vlastne nariadil vytvorenie geta, v ktorom neskôr zastrelili tisíce židovských mužov, žien a detí. “
V roku 1945 Norejko zorganizoval takzvanú národnú radu Litvy, ktorej cieľom bolo obnovenie nezávislej republiky.
Koncom novembra 1946 bol chytený, zatknutý a odsúdený na smrť. To bolo vykonané 26. februára 1947 vo Vilniuse, v budove MGB.
Počas vojny sa spolupáchatelia nacistov v Litve zúčastnili vyhladzovania miestnej židovskej komunity – bolo zabitých viac ako 200 000 ľudí.
http://rusvesna.su/news/1531892946