Ono je v podstate jedno, ako je obraz reálne pomenovaný (a s akým úmyslom ho maľoval Repin). Dôležité je na pozadí akého povedomia o histórii bol maľovaný a prezentovaný. T.j. pohľad na obraz - aký vyvolával dej a predstavy obraz vyvolával v jeho divákoch.

Pjakin sám hovorí, že obraz má mystický charakter a nevyvolával v ľuďoch dobré pocity. Ak to je tak, ako hovoril Pjakin, že vandali zaútočili na obraz preto, lebo verili klebetám, že šlo o krvavého cára a synovraha, tak samotný útok bol len vyvrcholením nabíjania tejto matrice, na základe klebiet, ktoré boli šírené...

Neviem aký legát a kedy rozšíril klebetu, že Ivan zabil svojho syna. Ale obraz bol namaľovaný v roku 1885, pričom ešte v rokoch 1863 a 1866 píše Alexej Tolstoj klebetné romány a divadelné hry o období Ivana Hrozného, a opričníkov opisuje ako zbojníkov, careviča ako darebáka, a Ivana ako bláznivého cára, ktorý dal zabiť svojho syna. V "kniežati striebornom" (dal rozkaz opričníkom aby ho zabili a hodili do lesa). V hre "Smrt Ivana Hrozného" spomína jeho výčitky svedomia pre vraždu syna.

To znamená, že takéto bolo šírené povedomie o období Ivana Hrozného v Rusku. A na tomto pozadí bol namaľovaný o niečo neskôr obraz, bez bližšieho vysvetlenia o čo sa jedná, teda ponechané na fantáziu ľudí a klebety. A toto nabíjalo matricu revolúcie. Lebo vidieť je viac, ako stokrát počuť.