Kľud, emócie nepatria do sociológie, do politiky.
Emócie sú nástroj.
Iba v tomto zmysle tam skutočne patria, ak sa chápeme.

Pravdu by ste mala, iba ak by hrozilo, že sa z polygamie,
či polyandrie stane cieľová norma.
O tom sa tu nebavíme.

Bavíme sa hlavne o extrémnej, neštandardnej evolučnej situácii,
ktorá tu objektívne zo známych dôvodov existuje a o čo najreálnejšíchm najfunkčnejších možnostiach jej riešenia.

Kvalita a kvantita sú MIERY.
Vzájomne nerozlučne v rámci nášho mnohorozmerného sveta previazané. Majú svoj konkrétny vzťah, váhu pre daný dejinný-dejový-procesný moment riadenia situácie, osudu inDiviDua. Nezabúdajúc samozrejme na To kolektívne (inDiviDuum) ako cieľový obraz Boží-optimum.

Je ale fajn, že ste naznačila príklady niektorých spôsobov, ako daný CELKOVÝ text NEvnímať, z kontextu jeho fragmenty NEvytŕhať, neprevracať..prípadne až na úplný opak.

Ako prvé však býva lepšie, hľadať kontext platnosti daného vyjadrenia a až potom rámec neplatnosti, ak chápete. Inak sa vždy pri hľadaní riešenia problému stratíte. A riešenia konkrétnych problémov tu spolu hľadáme Sonice, či?
Také sú pravidlá nehegelovskej, nemarxistickej, pôvodnej-SóKratovskej dialektiky.
Ono "Só" je i synonymom onej Miery.
Toľko v snahe o priblíženie podstaty témy.