..pokračovanie článku Štefana Nižňanského:
(http://www.noveslovo.sk/c/Novinari_v_ohrozeni)

..no nemusíme sa vracať až tak do minulosti.
Písali ste oslavné ódy a tlieskali Richardovi Rybníčkovi v roku 2005 pri preberaní ceny „Manažér roka“, keď hromadným prepúšťaním a zdevastovaním výrobných tvorivých štruktúr dokončil úspešne svoju konkurenčnú likvidačnú misiu, na ktorú bol vyslaný priamo z riaditeľského kresla v komerčnej televízii JOJ?
Prečo ste v roku 2010 prešli „cudným“ mlčaním „sasankami“ iniciovaný, vypracovaný a koaličnou časťou parlamentu schválený špeciálny Zákon o RTVS (o narýchlo a nezmyselne zlúčenom rozhlase s televíziou ) s likvidáciou a s diskrimináciou jedného jediného človeka – generálneho riaditeľa STV – so zámerným pošliapaním jeho ľudských aj profesionálnych práv? Lebo sa vám to hodilo, lebo selektívne sa vo vás rozhorí plamienok ľútosti a solidarity ak sa stane niečo nepríjemné novinárom iba z „vášho politického košiara“... Áno, pamätám si aj nepríjemnosti, do ktorých sa dostali Eugen Korda, Peter Tóth, Ľuba Lesná, lebo o nich ste písali a hovorili viac než dosť. Toto viete výborne a spoľahlivo. Za peniaze dokážete posúvať pre vás prospešné figúrky aj po politickej šachovnici, nafukovať ich a dostať tak darebákov, lumpov, úžerníkov do parlamentu, do vlády, do Grasalkovičovho paláca. Azda si verejnosť spomenie na lavínu kritiky a posmeškov novinárov zo slovenských printových médií a z redakcii webových portálov, keď sa STV v roku 2009 a 2010 v špeciálnych diskusných reláciách začala spolu s hosťami v štúdiu pýtať „Kam kráčaš slovenská žurnalistika?“
Hádam všetci poznáme úslovie o tých povestných „božích mlynoch“... Mleli síce „pomaly, no isto“ aj v prípade, ktorý doslova ako tsunami zaplavil 25. októbra 2017 titulné stránky a obsah všetkých rozhlasových aj televíznych správ: „Pavol Rusko – príbeh mediálneho bossa, ktorý išiel cez mŕtvoly.“
Pred pár dňami som však zaregistroval rozbeh nechutnej mediálnej poľovačky proti inému riaditeľovi veľkého a dôležitého média. Stavovská česť, hrdosť ani princíp solidarity nezabránili mienkotvornými denníkom ani podenkovým škrabákom útočiť, špiniť a navážať sa do generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka.
Ono, na každého raz príde. A verím, že sa čoskoro dozvieme pravdu aj o tejto čerstvej a zavrhnutiahodnej tragédii dvoch mladých ľudí. Očakávam skoré odhalenie vraha (vrahov) aj so zverejnením všetkých súvislostí a skutočného pozadia výstrelov v Mači.

Bývalý novinár a teraz bezpečnostný analytik Milan Žitný bol večer 26.februára 2018 v relácii „Správy a komentáre“ v RTVS prekvapivo zdržanlivý a nepodľahol tlaku ani účelovému smerovaniu nenávisťou naočkovanej moderátorky Zuzany Kovačič Hanzelovej. Veľmi záhadne (v súvislosti s linkou na kalábrijskú mafiu) naznačil, že za takouto vraždou môže byť aj zámer destabilizovať štát. Brutálny spôsob vraždy a zanechaný „odkaz“ nesie vraj také znaky... Ak si k tomu uvedomíme, že je opäť „osmičkový“ rok, ponúkajú sa kadejaké konštrukcie, hypotézy, vysvetlenia.
Bude teraz veľmi dôležité sledovať a vyhodnocovať všetko, čo súvisí s odpoveďou na otázku: „Cui bono?“ Lebo už sa objavili prvé snahy organizovať protestné pochody a zneužiť brutálnu vraždu účelovo.
Rýchle závery, zneužitie emócií, a „vrtenie psom“ nemusia priniesť pravdu ani želaný výsledok. Fakt by som sa však veľmi rád dožil nefalšovanej stavovskej solidarity slovenských novinárov v zásadných zlomových momentoch, keď môže byť naozaj ohrozená sloboda a demokracia.

Cítim, že aj taký deň nadíde...

Štefan Nižňanský