"To, že muži vystupujú viac z pozície sily, a ženy jednajú viacej skrytým spôsobom, vrátane pomocou svojich ženských zbraní je fakt.To, že sa chlapi (a špeciálne politici) ktorí nemajú svoje libido pod kontrolou nechávajú manipulovať, je tiež fakt."

Nie vždy to platilo. O Amazonkách nižšie, v starom Egypte ženy chodili obchodovať na trhy a muži doma tkali, čo sa gréckym súčasníkom zdalo značne ponižujúce. O starovených kráľovnách bez manželov môžeme tiež hodiť reč.

A to, že sa muži nechávajú "manipulovať" je podľa mienky antických gréckych autorov aj pozitívne a prináša prirodzenú rovnováhu medzi mužov a ženy, privádza ich do vzájomného súladu. Ako príklad spomeňme Bellerofontai, ktorý podľa niektorých interpretácii porazil Matriarchát lýkyjských Amazoniek. Bol to práve on, ktorého ženy presvedčili, aby ukončil Poseidonovu, krajinu ničiacu zúrivosť.

Rozpisovať sa tu, ako grécke myslenie reagovalo na prechod od Matriarchátu k Patriarchátu by trvalo hodiny, ale môžme ešte spomenúť Oidipa. Tu celý chod udalstí spustila vlastne Sfinga, hádanku ktorej Oidipus vyriešil. Málo kto sa pozastavuje nad tým, ako táto Sfinga súvisí s onou egyptskou. Je aj dobre porozmýšlať nad tým, čím si Oidipus napokon vyškriabal oči a čo má jeho slepota v tomto kontexte vyjadriť. A či náhodu neskončil v kruhu žien?