Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Kabala, jako nástroj GP

jardob | 08.02.2018

Ahoj Pe-tri,
ak vychádzam z tvojej analógie o podvodnom svete a človeku v skafandri, tak takýto postoj podľa mňa nie je nijako v rozpore s koncepciou Ľudskosti v KSB. Je v podstate o tom istom, kde platí, že najdôležitejšie je vlastným úsilím zmeniť seba, svoju psychiku, v duchu hesla:
"Lepšia je moc nad sebou samým, ako tisícročná moc nad inými".

Analógia je dobrá, no vidím tam určitú nepresnosť, ktorá môže na podvedomej úrovni odvádzať od podstaty.

Citát: "Smyslem existence virtuálního objektu (nyní už víme, že se jedná o "směsici či sloučeninu" duše/vědomí a těla operující v pozemském environmentu) je osvobodit duši/vědomí z této sloučeniny, což je možné pouze pod podmínkou, že sloučenina zvládla výukový program trenažéru, který si - a tady pozor - sama duše zvolila jako téma svého života v lidské formě ve virtuální pozemské realitě."

Očividne zmyslom trenažéru nie je únik z neho (to je zmyslom existencie labyrintu)(a jedným z prechodných cieľov "potapača"), ale zmyslom jeho existencie je naučiť študenta určitým kvalitám, čo je ekvivalentné úspešnému zvládnutiu lekcii... A ak sú súčasťou týchto kvalít aj kolektívne kvality, potom nie je možné zvládnuť lekciu bez snahy o duchovné pozdvihnutie celého sociuma, tým že najprv zmení seba, a duchovným rastom spoločnosti zmení aj sociálny systém celého trenažeru.
Takže je zbytočné hovoriť o úniku, ako o primárnom cieli (hoci je dôležité vedieť, že nie sme len mäso a máme aj iný domov okrem Zeme, aj inú identitu, okrem ľudskej), namiesto sústredenia sa na to, aby zvládol štúdium na zemi, lebo ak má človek ako hlavný cieľ únik, odvádza to jeho pozornosť od úloh v perspektíve tohto levelu (inkarnácie, života). Je to podobné polovníkovi, ktorí zbadá zajaca a už ráta v duchu peniaze za predaj, pritom ale mu zajac utečie.
Aspoň na mňa tak niektorí pôsobia, že veľmi by chceli dosiahnúť nirvánu, až zabúdajú na rozvoj seba a pomoc ostatným bytostiam na zemi.
Ono sa to aj tak nedá uponáhľať... Táto úloha sa nedá (podľa mňa) zvládnu individualisticky. Nedá sa vyhrať bez toho, aby vyhrali aj ostatní spolubojovníci na Zemi. Aj keby som teraz v momente dosiahol osvietenie a duchovne sa oslobodil, bolo by mojou povinnosťou sa vracať sem naspäť a pomáhať tým, čo ešte neprišli do cieľa.
Ten poklad, ktorý si už raz duša nazhromaždila vo svojom prirodzenom svete, ďalšia reinkarnácia (záchranná misia) určite nezmarí (Aj keď počas nej dočasne zabudne).
Čo myslíš?
Pre mňa povýšenie u Najvyššieho nemá cenu, ak by ju nedostal aj ten "batalion" s ktorým som slúžil, t.j. aj jeho členovia.

Přidat nový příspěvek