"V přírodě lze pozorovat mnoho případů destruktivních konců z důvodů chybně/nevědomě uplatněné vůle či jejího neuplatnění (lenost neosvobozuje)"
- Ano, ale v prípade tvorov ide len o jednu z "tvárnych" a recyklovateľných vrstiev bytia matérie, ich koniec nie je definitívny, a nekonečné cykly tak isto z Vesmíru nie sú zrejmé (každý cyklus má iteračný charakter). Niečo iné je, ak sa bavíme o ich životnej podstate, ktorá žije aj po smrti a zmysluplne sa reinkarnuje.
Aspoň mne to príde nelogické. Je to ako keby Najvyšší po kvapkách páchal sebevraždu.
Ja sa k Bohu vrátiť chcem, na čase vôbec nezáleží, a neviem si predstaviť, že by to malo byť inak.
Cyklus si predstavujem vždy podmienene, a teda dočasne, podľa diagramu:
http://www.imageworld.sk/images/grby0jgjbpvk4sslv18m.jpg
S tým že v podmienke A prebieha nejaká iterácia.
Inak ak by náš svet bol len jedným z medzisvetov, a jeho "námestník"-stvoriteľ niekde zlyhal alebo prekročil mieru dopustenia, tak predpokladám, že taký svet sa zrúti (duše budú oslobodené), a "námestník" to bude musieť skúsiť znova.
Všetko čo má v sebe iskru sa skôr či neskôr musí vrátiť k Bohu a pokračovať v cykloch splynutia a odlúčenia, nič nesmie zatuhnúť na mieste. Ak v nejakom svete vznikne nekonečná slučka, tak taký svet alebo jeho časť sa musí zrútiť a začať znova.
Môj názor.