Keďže tu padla zmienka aj o národnom socializme, tak skúsim niečo o tejto otázke:

Národný socializmus (NS) vrátane jeho niektorých skutočných alebo domnelých kladov nie je v princípe správna ideológia resp. sveto-názor kvôli tomu, že už vo svojom základe/jadre odmieta vybudovať jedinú mravne-etickú, znalostnú, metodologickú (t.j. ne-dogmatickú!) a ne-davo-"elitárnu" globálnu kultúru spoločnú pre celý svet, kde je umožnené všetkým bez rozdielu na rasu, etnikum, národ a pod., t.j. každému jedincovi spoločnosti naplniť genetický/vrodený potenciál (ak chce) a sformovať Človečí typ psychiky (život jednotlivca pod "diktátom" svojho vlastného svedomia) ešte pred pubertou, ale v rámci jeho sveto-názoru toto umožňuje dosiahnuť len určitému "výnimočnému" národu na svete, (teraz) nehľadiac na to, do akej miery ideológia NS spomínané veci dokáže aj reálne zabezpečiť.

(Nacizmus je vlastne sfašizovaný národný socializmus dovedený do extrému.
Otázkou tiež zostáva, do akej miery sa NS v Nemecku pred WW2 sformoval ako prirodzená reakcia Nemcov tej doby na panujúcu sociálnu nespravodlivosť (ktorá bola do určitej miery vytváraná umelo - išlo o provokovanie davu s určitými cieľmi) a všeobecnú svetovú krízu kapitalizmu (resp. ako prirodzená snaha Nemcov tej doby vyjadriť celo-národnú túžbu po vybudovaní spravodlivej spoločnosti bez vykorisťovania človeka človekom, čo NS do určitej miery mohol teoreticky zabezpečiť) a nakoľko sa jednalo o projekt globálneho zákulisia, ktoré správne vycítilo a podchytilo si tendencie spoločnosti v Nemecku v 20. rokoch 20 storočia.)

A my už predsa vieme, že globalizácia je objektívny (= nezvratný) globálny proces/dej majúci vysokú prioritu a podporu Zhora, ale NS si nedáva za cieľ vytvoriť taký svet bez hraníc/obmedzení (vzhľadom ku svojej nosnej nacionálnej téze), kde by každá národná kultúra preberala od ostatných tie dobré veci a svojich defektných, ktoré boli sformované historicky v určitom uzavretom etnickom priestore (vďaka čomu nemohlo dobre dochádzať k prehodnocovaniu myšlienok, defektných prvkov a nedostatkov svojej kultúry, a obohacovaniu medzi jednotlivými kultúrami), by sa zbavovala, čím by sa postupne nakoniec vytvorila len jediná ne-davo-"elitárna" globálna kultúra svedomia a metodologického (= ne-dogmatického!) myslenia Homo Sapiens, kde by tým pádom prakticky prestalo záležať na rasovej, etnickej alebo národnej príslušnosti a pohlavári globálnej politiky by už nemohli využívať hlavný prostriedok riadenia - "divide et impera" na rasovom, etnickom a nacionalistickom základe.