Často sa dopúšťame tej chyby, že keď nás osvieti skvelá myšlienka, tak namiesto toho, aby sme jej v danom okamihu venovali potrebný čas na analýzu, tak ju odložíme (s tým, že sa k nej neskôr vrátime), lebo práve sa venujeme niečomu inému, a nemáme čas...

Ono je to podobné situácii, ako keď sa nám na pár sekúnd odkryje náčrt nejakého obrazcu z dielikov puzzle (čiastočne zložený), ktorý za čerstva ešte možno dokončiť, lebo v správnom pracovnom naladení sa nám odhalia aj ďalšie dieliky. Ale s postupom času už naša pamäť nie je tak čerstvá, fragmenty dielikov hmlisté, to správne emočné rozpoloženie fuč, a preto sa ani neodhalí všetko čo bolo treba, aj keď si to želáme...

V živote možno logikou odhaliť a spoznať naozaj množstvo vecí, ale táto logika má svoje limity (resp. rozsah vstupných informácii je obmedzený). Môžme predvídať priebeh rôznych udalostí, môžme pomerne úspešne predvídať priebeh našej jazdy v aute, priebeh dňa v práci, rodinného večera... ale tvrdiť, že tieto procesy máme absolútne vo svojich rukách, by bolo absolútne hlúpe. Svet a jeho život je komplexný proces, a my sme len jeho malou časťou, nie sme schopní predvídať každú náhodu, preto každá naša predikcia, každý odhad sa pohybuje v štatistickom rozsahu - čo je pre bežný život človeka plne dostačujúce.

Inak, morálka nie je mravnosť. Morálkou sa myslí súbor určitých noriem správania sformovaný spoločnosťou, skupinou, kolektívom. (spoločenská morálka, kresťanská morálka, robotnícka morálka...). Mravnosť predstavuje mieru zhody/nezhody vlastných zásad, vlastného súboru noriem správania a ich hierarchického usporiadania, so svedomím. Etika je vyjadrením mravnosti človeka v praxi, odrazom jeho mravnosti v živote. Pravdovernosť, objektívne mravné princípy vložené do matríc živého Vesmíru Tvorcom... Možno ju empiricky poznávať z procesov okolo nás a zdokonaľovať svoju mravnosť. Na to je ale opäť potrebné Rozlíšenie, na bezchybné rozlišovanie adekvátneho od neadekvátneho. Kde je vôľa, tam je aj cesta. Ale vôľa nielen poznávať, ale aj meniť vlastnú mravnosť v súlade s poznaným k lepšiemu.

Rozlíšenie nie je len o sústredení... Môžem sa sústredene pozerať na súbor šifier celé hodiny, ale ak vnútorne nesplňam, čo je potrebné na jeho dešifrovanie, sústredenie mi nepomôže uvidieť informáciu skrytú v šifre.
Rozlíšením v KSB sa nemyslí množstvo "pixelov" (t.j. detailov). Veľakrát hľadáme vec, ktorú máme rovno pred očami a predsa ju nevidíme...
Rozlíšenie je schopnosť v celom to množstve vnímanej informácie (t.j. na pozadí) uvidieť v správnom čase správnu informáciu, ktorá bude kľúčová kvôli tomu, aby bolo možné pochopiť súvislosti a celkový význam množstva iných informácií... (Aj v krížovke, napoly vylúštenej, niekedy postačí jedno slovo, ktoré pomôže vylúštiť desiatky iných slov, a napokon aj celú tajničku).
Život je rovnicou, kde poznáme množstvo premenných, ale nie úplne všetky, a preto výsledky našich výpočtov nie sú vždy jednoznačné a sme nútení sa spoliehať na štatistické zákonitosti. Veľkosť znalosti neznámych (skrytých) premenných a konštánt je variabilná a u každého človeka iná... Tvorca pre bezpečnosť, ako správny Admin, podmienil tieto znalosti, ako sa zdá, nielen príslušnosťou k živ. druhu (misia duše v telesnej reinkarnácii), ale aj etikou v spojení s osvojenými vedomosťami jedinca...