Ľudo – boh nemusí pravidlá porušovať, „sranda“ je v tom, že on tie pravidlá tvorí. A ak ich nastavil tak, že majú aj takéto následky, tak to na neho pekné svetlo nevrhá. Iba, že by nemohol inak ...

Ak vychádzame teda z modelu, že existuje boh, ako vyšší rozum (ako ho popisuje aj Jefimov vo videu), podľa mňa má ešte dve charakteristiky, o ktorých sa nehovorí „nahlas“. Štandardné náboženstvá ich pripustiť nikdy nemôžu, lebo by sa im zrútil systém, ale ak popisujeme boha takto vecne, „technicky“, bolo by to možné a systém by bol potom konzistentnejší a mal menej rozporov podobného typu.
Môj návrh teda je, aby sme pripustili, že okrem už pomenovaných jeho vlastností, treba ešte brať do úvahy, že

1. Má síce rádovo väčšie možnosti konania a poznanie, ako my (ľudia na našej úrovni rozumu), ale nie je všemohúci v absolútnom zmysle, takisto funguje len v rámci pravidiel, a sú aj pravidlá, ktoré on neovplyvňuje. Napr. preto, že aj nad ním je ďalšia úroveň, ktorá zasa nastavuje prostredie jemu, alebo z iných dôvodov. Teda rozum, ktorý je nad nami, na prvej najbližšej vyššej úrovni, nemá vesmír úplne pod kontrolou.

2. Ak boh má „svoj zámer“, o ktorého napĺňaní sa tu často hovorí, je to jeho zámer, nie náš. Môžu sa prekrývať, ale z pohľadu boha je to jeho zámer a „šťastie“ nás, ako jednotlivcov, je mu, poviem natvrdo – u riti. Z nejakého dôvodu nás potrebuje, možno mu vytvárame prostredie, tak ako spomínané kamene, rastliny a zvieratá tvoria prostredie pre nás. (a samozrejme zároveň aj my sme jeho súčasťou). Tak ako kozu nezaujíma názor a pocit kapusty, keď jej odhryzne list, ani nás nezajíma názor kozy, keď ju podrežeme a zjeme. (ale nie je dôvod ju zámerne trýzniť). Boh podobne asi má záujem, aby mu prostredie prosperovalo, ale keď „na to príde“, nemá problém doslova spláchnuť celú civilizáciu, o jednotlivcoch nehovoriac. Dobrých so zlými, s teroristami postrieľať aj rukojemníkov, veď čo. Hovorí s nami prostredníctvom životných okolností. Ak nám chce niečo odkázať, urobí to tak, že nás nechá zakopnúť o obrubník na chodníku, alebo nám vyvraždí celú rodinu. Odkaz ako odkaz. A keď aj tak daný človek nepočúva, zabije aj jeho.

Boh asi nie je sadista, ako aj vy píšete, skôr by sa nám javil, ako psychopat, „chovateľ“ bez emócií. Ale to je len náš pohľad „zo spodu“ a nevieme o čo mu nakoniec ide.

Takto doplnený model znie surovo, ale zdá sa mi stabilnejší. A vysvetľuje aj existenciu vyššie nadhodeného „prírodného zla“.

Ešte otázka od veci. Nečítali ste náhodou knihu Stanislawa Lema - Golem XIV ? Nie je to o tomto, čo tu opisujeme, iba vzdialene, ale zdalo sa mi to ako zaujímavý pohľad. Aj keď Lem to napísal len ako takú „zábavku“.