Áno, v zmysle poznania,
t.j., schopnosti chápania = rozumu
(na ktorý je zasa naviazaná morálkou podmienená funkčná intuícia)

Rozum, vedomie je tu o.i. na to, aby korigoval-o chyby v emóciách(zvykoch, automatizmoch).
Inak sa viera(poznanie..naučené zvyky, skúsenosti po predkoch)
prevráti okovy, cestu vedúcu loď na útesy, keď sa počasie a prúdy zmenili.

Nad všetkým je Láska..Nadmierna. Boh.
Láska bez miery je však smrť.
Ako u úchylov, ći masových vrahov,
čo milujú utrpenie a zabíjanie.
Tak ako u jedného z dvoch bohov biblie a jeho darov.
Toho, ktorý židov nabáda, aby vraždili, pálili, nićli a zotroćovali
v Kanáne, či inde vo svete.
Či už priamo, alebo "jemne" a "kultúrne" oprátkou úroku.
Efekt však rovnaký:

«… a budeš dávať na úver mnohým národom, ale sám nebudeš brať na úver a budeš vládnuť nad mnohými národmi, ale oni nad tebou vládnuť nebudú» (Deuteronómium, 23:19-20, 28:12).
A prísľub na záruky budúce:
«Vtedy synovia cudzincov budú budovať steny tvoje, a ich králi - slúžiť tebe, bo v hneve Mojom Ja som ťa ničil, no v blahovôli Mojej budem milostivý k tebe.
I budú vždy otvorené vráta tvoje, nebudú sa zatvárať ni dňom ni nocou, aby prinášaný bol k tebe majetok národov a privádzaní boli ich králi.
Lebo národy i kráľovstvá, ktoré nezochcú tebe slúžiť – zahynú a také národy úplne vykynožené budú» (Izaiáš 60:10-12).

Talmud komentuje Starý Zákon v rovnakom duchu:
«Majetok gója (nežida) – to je neobývaný kút: kto prvý ho ovládne, ten bude jeho pánom» (traktát “Baba batra” 54, 16).
„Aboda zara“, 26, v. a Tosafot pokračujú:
„I najlepší z gójov smrť si zaslúži“.

Ide rozlíšenie týchto dvoch Bohov v Biblii(Tanach..Tóre).
Zrna od pliev.