Urcite to nieje jedno ci konam v sulade alebo v rozpore s bozim zamerom. Urcite nie pre mna alebo pre koholvek samostatne ale ani pre nejaky kolektiv.
S pohladu Boha to tak isto nieje uplnr jedno, pretoze Boha mozeme definovat aj ako lasku. Boh nas teda miluje. Laska je vsak nesebecka, uprimna, slobodna atd. To znamena, ze Boh nam dava slobodu v mysleni, citeni a konani. Takze v Bozom vesmire je dovolene vsetko. Nie tak uplne vsetko, pretoze aj slobada sa riadi istymi pravidlami, aby boli chraneny ty ktory ju respektuju pred tymi, ktory ju nerespektuju.
V tom spociva jeho spravodlivost. Ty ktory ju nerespektuju si tak sami sebe a jeden druhemu medzi sebou tu slobodu beru. Takpovediac to robia "pre jeho (druheho) dobro", pretoze si myslia ze vedia co je pre druhych lepsie, ako to vedia oni sami.

Toto mozme pozorovat vsade. Napriklad v sucasnej pseudomedicine, kde si "studovany doktor" mysli ze vie co je pre zdravie toho ci onoho cloveka lepsie a tak bez nejakeho zaujmu o daneho cloveka, len ako nejaky biobot (.aprogramovany stroj) predpisuje takzvane lieky. Ktore, ako si mozme precitat na obale vedu k inym problemom na ktore sa davaju dalsie lieky atd. (Vieme ako to tu funguje.) Cloveka tak nakoniec zabije samotna liecba a este si zato zaplati.
Je to vsak jeho volba. Su aj alternativy, ale ludia sa o ne nezaujmaju ci sa s nich dokonca smeju a pod. (Beda vam, ktory sa pokrytecky smejete). Smeju sa? Dobre. Bude po ich. Daju si pilulky a je po probleme. Potom sa dosmeju.

Mam za to ze sa jedna o jeden s prejavov psychotrockyzmu.
Clovek, tak snahou o presadenie svojej vole na ukor ineho cloveka, si reze vetvu na ktorej sedi (drzi sa na nej, ako plod strome zivota.)

Dobry strom vsak takyto plod oddeluje od ostatnych a tak ich chrani pred takymto "hnilim" plodom. a ked s neho nic neni, tak ho "zhodi" - sam odpadne, pretoze je slaby a nevladze sa udrzat.

Iste je potrebne sa na niecom zhodnut.
K tomu je vsak vzdy potrebny dialog. K tomu, aby vsak doslo k vzajomnemu konsenzu je dobre, aby vsetky strany mali zaujem o pochopeni pozicie ostatnych zucastnenych procesu, aby nedoslo k prepadu na siestu silovu prioritu s cielom presadit to svoje stoj co stoj.

Proti vasmu navrhu nemam absolutne nic. No nemyslim si, ze cesta spočíva v tom, ze napisem knihu a budem cakat, ze kazdy ju teraz bude citat a mysliet a vyjadrovat sa podla tej knihy (teda podla mna ako autora).
Podla mna by to malo byt o tom, aby tu knihy boli a aby boli ludom dostupne vsetky. Tak aby si kazdy mohol najst tu svoju, ktora vyhovuje jeho chapaniu sveta a boha. Nema zmysel komukolvek, cokolvek vnucovat a to akym kolvek sposobom. Jedna sa o nerespektovanie vole "spoluputnika" na ceste zivotom a to vedie ku konfliktu a zydeniu s cesty.

Nemyslim si ze je mozne dosiahnut harmoniu na zaklade 80 stran nejakej jednej knihy, ktoru vecsina ani nemusi pochopit respektive jej nemusi rozumiet a potrebuje slovnik a mnozstvo draheho casu pre pochopenie toho, ze sa tam vlastne pise to co uz viem a chapem. Tam skratka dôjde k odlozeniu danej knihy bokom a siahnutie po nejakej inej, ktora ma posuva dopredu. To vsak neznamena, ze obsah danej knihy nechapeme nejakym inym sposobom (tym svojim a jedinecnym sposobom).

Co sa tyka jednotneho pojmoveho aparatu, tak nemyslim si, ze cesta k jednote vedie skrze poucky a definicie slov, ktore si aj tak vylozi po svojom a bude ich pouzivat podla seba.

Pozrime sa na to takto:
Dnes mame skolsky system zalozeny na nutenom studiu toho ci onoho a vsetko je nalinkovane, ako v nejakej tovarni. (Tovaren na bioboty).
Tu sa okrem ineho ucime papagajovat rozne frazy a carovne megaslovicka a ich definicie. Teda zyskavame urcity spolocny pojmovy aparat. Napriklad fyzici maju svoj jednotny aparat a stejne do toho kazdy dava nieco svoje a ma svoje predstavy, pohlad a chapanie rozoberanej problematiky.
No aj napriek tomu ze maju rovnake vzdelanie dosiahnuta uroven je rozdielna a napriek rovnakemu pojm aparatu sa casto nedokazu na nicom zhodnut. A to ani na tych najzakladnejsich veciach, od ktorych sa odvija ostatne. Take diskusie nasej tzv. Inteligencie (vedeckej ci inej "elity" nasej sucastnej spolocnosti) - take debaty skor pripominaju suboj divych šeliem o flák masa, kde kazda hladi len na svoje chute a zaludok. Nez diskusiu vzdelanch a chapajucich jedincov.

Dalsi zaujmavy priklad je slovicko Humanita. Ktore by malo podla oficialnej definicie znamenat nieco dobre, kedze jej praktickym zmyslom by mala byt pomoc druhym. Lenze to sa zneuziva k maskovaniu zlych umyslov za pekne slova. Kde chapanie slova humanita je zrejme nejake divne u jedinca, ktory ma pocit nadradenosti - Takze si mysli ze vie co je pre druheho lepsie ako vie on sam. (Humanitarne bombardovanie- to je proste co? Ako milost v podobe smrti? To je ta humanita?)

A tak dochadza presadzovanie svojej vole bez ohladu na druhych a jej nasilne presadzovanie a to tak psychicky alebo v krajnom pripade, ake to uz inak nejde, tak fyzicky. Takze nesilne presadzovanie svojich zaujmov s pouzitim hrubej sily a fyzickej likvidacie svojho protivnika.
Tak dochadza k slovnym spojeniam v style Humanitarne bombardovanie.

Pokial chcu nejaky ludia najst spolocnu rec, tak v prvom rade o to musia mat zaujem obe strany a pozerat sa na vec ocami druhej strany s cielom pochopit jej stanovisko a prihliadat na jej zaujmi a potreby.

Je potrebny rovnocenny a rovnopravny dialog, pre vzajomne pochopenie (zladenie). Inak to nejde. V opacnom pripade dojde ku konliktu a zniceniu jednej ci druhej strany alebo oboch navzajom.

Aj tu sa o to musim snazit a vytrvalo vysvetlovat svoju poziciu. Co v skutocnosti myslim tym co hovorim jednoducho a na prikladoch, aby mohlo dost k zladeniu a predaniu informacie. Vlastne sa jedna len o to, ze vzdy sme kazdy na inej urovni a ten ktory je "vyssie" by sa mal vo svojom vlastnom zaujme sklonit pred tym kto je nizsi od neho, aby ho pozdvihol na svoju uroven a tym pozdvyhol aj sam seba.

Nadradenost a pocit vlastnej vylucnosti vedu k tomu co mozme sledovat na priklade dnesnych USA, ktore po pade SSSR zacali neohrozene sirit svoje predstavi o slobode, demokracii ci humanite. To samozrejme povedie k izolaci tohto "zdroja nasej chroby" od zbytku tela a pokusu o jeho vyliecenie ci v krajnom pripade jeho uplne odstranenie, aby doslo k zamedzeniu sireniu jeho zhubneho vplyvu do celeho organizmu. Aby bolo mozne jeho nasledne ocistenie a vyliecenie.
USA sa tak svojimi vlastnymi rukami zrazaju na uroven radoveho statu natoz regionalnej mocnosti.
Sami sa dokazu nicit priam neuskutocnym sposobom a skvele im to funguje a to aj napriek vsemoznej snahe tomu zabranit a to dokonca aj zo strany Ruska, ktore si uvrdomuje co by to pren znamenalo. Pan Pjakin o to uz vela krat hovoril (svojim sposobom).