upresním..

Psychika každého jedinca je informačno-algoritmický systém.
U každého je jedinečný a zároveň máme spoločné črty(nie len kultúry, ale i ďalších systémov d ktorých patríme).
Tak telo(genetika-HW), ako i "duch"(SW).

Informácia nikdy nejde do prázdnoty ("tabula rasa"),
ale do príslušného systému stereotypov (pocitov, skúseností..algoritmiky).

Problém však nastáva, keď je niekto podvedome(alebo vedome) nastavený na negáciu = zámerné (systematické) hľadanie chybných interpretácii.

Nagáciou a prevrátením pôvodnej dialektiky (okrem iného) sa snažili napr. aj autori marxizmu znefunkčniť komunizmus, čo sa im do nemalej miery i podarilo.

Komunizmus je na báze marxizmu nemožný,
tak i kresťanstvo na báze dnešných cirkví,
islam(arb. doslovne: kráľovstvo Božie tu na Zemi)
na báze dnešného islamu, atď..

detailnejšie:
..Dialektika je v pôvodnom SóKratovskom zmysle hľadanie súvislostí v odlišnostiach, nie boj protikladov.

Hľadanie Miery (Só) a jej vláda (kratos).

Teda..problémom(výzvou, príležitosťou) je vedomé hľadanie a oprava chýb v vlastných pocitoch(predspracovaných zhustených infomoduloch) dotyčného. Odzipovať a preskúmať:
1. kde sú v kultúre, ktorá ma vychovala, koncepčné chyby(inžinierske míny)
2. kde sú chyby v školstve, náboženstve, u mojich rodičov, kolegov,..nech by sa čo najúprimnejsie snažili, bo len ľuďmi a nie Bohom sú..
3. kde sú chyby u mňa..

V tomto a len v tomto poradí,
bo tu nemožno začínať od seba, egoisticky, egocentricky,
ako keď si kedysi ľudia mysleli, že vesmír, svet sa okolo Zeme točí. Nie je tomu tak, nemožno 5-roćným trucovitým deckom po celý život zostávať.

Chyby teda treba hľadať najprv vo vlastnej algoritmike prijímania a spracovávania informácii a nie v informáciach samotných.
Chybný algoritmus ich totiž tak-či onak znehodnotí.
Aj keby boli "zlaté".."kráľovské", či "cisárske", rozhodujúce, definujúce bodúCnosť celých národov, alebo dokonca ľudstva, ako celku. Bo inak zostanú nepovśimnuté, alebo budú prevrátené, sťa džbán na vodu.. i problémy ľudstva sa zväčšia, alebo minimálne trápiť nás zbytočne(..upozorňujúc tak na chyby v nás) zostanú..

Navyše..
Ak už niekde u druhých chyby hľadám,
je neprípustné povedať s čím nesúhlasím, kde chybu vidím
bez toho, aby som navrhol, ako by to malo byť formulované správnejšie, objektívnej realite bližšie.
Inak vyzerá, ako nadurdené decko, hlupáčik, dospelý idiot a nie človek

Pričom ide až o tretí krok protodialektického procesu, keď
1. je postavenie dobrej otázky (tá automaticky už sama osebe poskytuje polovicu odpovede: ako sa vraví.."dobrá otázka, dobrá odpoveď")
2. s čím a V AKOM KONTEXTE s dialektickým partnerom/kou súhlasím
3. až tu nasleduje s čím nesúhlasím a prečo, ako vznikli chyby v stereotypoch spracovávania informácii..v emóciách oponenta (jeho kultura, vzdelanie, rodina, etc..)

..následne sa role vymenia a tak si navzájom pekne v tandeme dvojice korigujeme na praktickom príklade algoritmiku spracovávania informácii, NO HLAVNE MORÁLKU, MOTÍVY KONANIA, čo je kľúčom k získavaniu kľúčových ("kRaľovských") informácii, infonáskoku Zhora

Zatiaľ tak na tému, źe by toho naraz primoc nebolo..