Hej, napríklad to, čo sa nazýva štandardný model elementárnych častíc, bolo vyskladané fenomenologicky. Vždy, keď sa objavil nový typ častice, tak sa do účinku pridali ďalšie a ďalšie členy. Výsledok je lokálne kalibračná teória, ktorej kalibračná grupa je hnusná a len niektoré jej časti sú intuitívne bežnému človeku (napríklad zovšeobecnenie priestorových rotácií), kde ako polia vystupujú kadejaké bispinory a iná háveď. Niektoré polia sú rozdelené na "pravé" a "ľavé" časti, pričom na obe časti pôsobí tá istá kalibračná grupa cez úplne iné reprezentácie, aby to sedelo s pozorovaniami... V celej tej teórii je tuším 23 rukou vložených parametrov a jediné, čo sa v nej dá naozaj spočítať sú rozptyly častíc pri zrážkach (preto ten urýchľovač) a aj to len poruchovou metódou v ktorej treba navyše rôzne nekonečná pokrátiť trikmi, ktoré nie sú matematicky korektné. Navyše sa to všetko robí po "kvantovaní", čo je formálny postup nahradenia polí operátormi, o ktorom sa vie len to, že "to tak funguje". Tá teória síce dáva veľmi presné predpovede (tj. s 23 rukou vloženými parametrami je možné veľmi presne vypočítať výsledky viac ako 23 rôznych javov/experimentov), ale nikto nevie vysvetliť, ako je možné, že ich dáva a že sa v nej majú veci počítať tak, ako sa počítajú.

Potom je tu Einsteinova teória gravitácie, ktorej matematickým základom je geometria na "krivých plochách" a pokusmi je doteraz potvrdená iba v priblížení malých porúch, ktoré sa pridávajú k štandardnej Newtonovskej mechanike. Najväčší problém Einsteinovej teórie je, že po "kvatovaní" (resp. rozličných pokusoch o kvantovanie) dáva totálne nezmyselné (nekonečné) výsledky, čo sa komentuje tak, že sa vedcom ešte nepodarilo spojiť štandardný model častíc so všeobecnou teóriou relativity, tj. nájsť "teóriu všetkého". Ale v tomto storočí sa im to "určite podarí", ako sa zvykne hovoriť...