Znova odcitujem A. Lincolna:
"Ono s tými divochmi tam dole, človeka to pokúša, hrať sa na Boha. Každý máme svoj kritický bod..dobro vždycky (hneď) nezvíťazí"

Myslíte, že keby medzi Vami Paulo a davom (stádom, "hovoriacim dobytkom") tam dole bol tak veľký rozdiel v chápaní reality (=moc) a navyše by dobytok zanovito, až fanaticky odmietal myslieť, že by ste Vy osobne Paulo odolali?

Asi nikto by neodolal.
V tomto zmysle tu i Julo, napriek mnohému, pravdu mal.
Človeku podobné opice nemalú vinu nesú na tomto stave, otrokárskej tendencii vývoja tisícročí.

Sociopati tam hore a ich po generácie zdementnené obete dole,
sa navzájom do slepej uličky tlačia.

Zhora je to i daná motivácia myslieť.

Dav nemyslí, keď netreba.
I keď je pravda, že jelita ho k tomu od počiatkov chová.

Z ešte hlbšieho pohľadu ale, keď je niečo tak odcvičené, akoby to bolo do genetiky vypálené. Avšak za cenu toľkých generácii zbytočných obetí?? ..to je ďalšia vec

..atď. Tých aspektov je tam viac, no čo je podstatné,
niektoré majú väčšiu a iné zasa menšiu váhu.
Pravda je vždy konkrétna pre danú situáciu