To, že každý mrav vyjadruje určitý zmysel života, t.j. aj určitý vektor cieľov (vlastný, alebo vštepený kultúrou i sociálnymi inžiniermi). Stret kultúr nemusí byť vždy kompatibilný, najmä ak je vyvolaný neprirodzene, v dôsledku vojen a oných sociálno-ekonomicko-náboženských tlakov. Tieto tlaky pochopiteľne nevznikajú sami odseba, náhodou, ale cieľavedome, politicky.

Ak človek chce mať istotu, že sa zachoval najlepšie ako vedel, musí vedieť predvídať ako šachista, na veľa krokov dopredu. Pretože obetovať pešiaka na začiatku nemusí byť nutne zlo, ak je to jediná z variant, ktorá vedie v dlhšej perspektíve k mieru a harmónii. V tom je rozdiel medzi krátkozrakou a ďalekozrakou mravnosťou.